Ešte niekoľko dní pred tým, ako sa kompletne otvoria vody pre prívlač, som mal možnosť navštíviť trojicu veľmi atraktívnych revírov, vyskúšať nové miesta, preveriť miestne ryby a prejsť kúsok Slovenska. Tu je v skratke súhrn toho naj, čo sa za tých pár dní naozaj udialo.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.01.2019.
Prvý cieľ
Prvým cieľom cesty za dravcami bolo pstruhové jazero Úhorná. Staré banské jazero, ukryté v kopcoch, v tieni vysokých smrekov vždy vo mne vzbudzovalo túžbu aspoň raz ho navštíviť. A rovnako tak pokúsiť sa dostať nejakého z miestnych bodkáčov. Keďže pár dní pred výpravou som mal povinnosti mimo Košíc, trasu k jazeru si spríjemním nádhernou cestou cez priesmyk pri Smolníku.
Prvý kontakt s vodou mám už z vrcholu kopca, panoráma, kde sa prvýkrát v diaľke zjaví smaragdové pole dolu v údolí. Na Úhornú prichádzam prvý a zdá sa, že som tu úplne sám. Na vode, ktorá nemá ani 4 hektáre, je to priam ideál.
Dobrodružstvo sa začína
Tereniak nechávam v tieni stromov a z kufra vyberám UL prívalčový prút. Keďže nie som držiteľom pstruhového povolenia, v roku 2018 takto začínam prívlač. Vak s vecami na chrbát, prút do ruky a ide sa. Lov z hrádze, z betónového múra je vraj veľmi obľúbený a účinný, avšak kvôli silnému vetru je lov na náveternej strane priam nemožný. Za šumenia ihličnatých stromov sa presúvam a obchádzam jazero. Okolie je nádherné. Ihličnatý les rastie aj priamo pri vode, miesta sú úplne útulné. Začínam lov na nymfu a záber je na svete. Slabý boj však prináša ako prvý úlovok malého ostrieža. Na štart však určite poteší.
Problém menom ostriež
To som však netušil, že práve ostriež sa stane mojou nočnou morou na tomto revíri. Postupne preväzujem na voblery, aby som prechytal širšiu plochu, no odvšadiaľ vybiehajú iba ostrieže, ktoré sa na nástrahy vešajú ako divé. Veľkostne však ide o 15 cm rybky, čo je ešte horšie. Kopírujem breh v snahe docieliť aspoň malého dúhaka, ak už miestny jazerák nemá záujem. Ani to sa mi však pri všetkej snahe nedarí.
Pri vtoku
Blížim sa pomaly k vtoku potoka. Z tepla sa tvoria rýchle búrky, po nich vzduch neskutočne vonia ihličím. Taký zdravý vzduch ako tu, si doma určite nevychutnám. Na malej čistinke si teda dávam pauzu a pod hustými vetvami si na pni vychutnávam jedlo pri pohľade na letný lejak. V nádeji sa potom blížim ku prítoku, no výsledok brodenia bahnom v podmočenej tráve je biedny. Pstruh žiaden, v plytčine ryjú len dva asi 8-kilové kapry.
Na hrádzi sa to prelomilo
Sklamaný sa vraciam na hrádzu a napriek vetru som odhodlaný vydrieť aspoň jedného pstruha. Jediné, čo v takom počasí dobre lietalo, boli malé tučné voblery, ktorým som nesmierne veril. Asi aj preto, že to bola moja jediná nádej. Napokon to predsa len prišlo: úder, výskok a dúhak svižne reže hladinu v snahe zbaviť sa trojháka. Našťastie sa mu to nedarí a ja ho pri brehu rýchlo fotím, odopínam a vraciam do vody.
Malá nádej, ktorá vzišla z jediného úlovku, začala s ďalšími nahodeniami len upadať. Na konci už nebolo ani síl a priznám sa ani chuti bojovať s vetrom. Rozhodol som sa ukončiť lov. Ešte naposledy som sa obzrel na vodnú hladinu, na lesy a výprava pokračuje.
Presun do riečnej divočiny
Predo mnou je 135 km cesta na východ, na rieku Laborec. Svieže horské jazero, 713 metrov nad morom, vymieňam za riečnu divočinu. Posledné kilometre v rozpálenom tanku sú už na nevydržanie, ešte sa presekať cez repkovú džungľu a stojím na okraji lesa. Okamžite ma víta typické množstvo komárov, ovadov a sršňov. Čaká ma celý rituál. Navliecť na seba broďáky, pripraviť vestu, kapsy, a všetok výstroj na chrbát. Voda, áno, tá v tejto horúčave nesmie chýbať.
Prefíkané bolene
Plne naložený sa vyberám k rieke, nenápadný chodníček a ocitám sa na štrkových plážach, v divočine. Voda je len máličko prikalená, vidieť krásne húfy pleskáčov a jalcov. Hlavnou cieľovou rybou bude boleň a jalec. Pripravené mám strímre a muchy na sucho, v zálohe nymfy, ak by sa naskytla možnosť. Najprv sa púšťam dolu prúdom, prúdiace úseky, valiace vodu ma lákajú zvlášť, všade tam totiž očakávam bolene. Tie sú prefíkané až príliš, veľmi sú vyberavé. Jalce, tie sa dajú na strímer prehovoriť, hoci lepšie kusy okolo 50 cm sa pri hladine vôbec neukazujú.
Pláne stvorené pre lov na sucho
Prešiel som niekoľko riečnych zákrut a keď som videl charakter vody nižšie, rozhodol som sa pre návrat a to nad miesto príchodu. Pochod proti prúdu stojí vždy veľa síl a komáre, ktoré boli snáď všade, to ešte zhoršovali.
Hore na plytkých pláňach to bolo ako stvorené na sucho. Nejako som ani nešpekuloval extra nad muškami, vzor ktorý sa mi pozdával, som tam pustil. Okolo nôh sa mi preháňal plôdik, občas pleskáče. Ticho, iba zvuky rieky. A komáre. Tie ani na slnku nedoprajú človeku zjesť čo i len horalku. Ale to je daň za túto krásnu rybačku. Jalce zbierali na hladine celkom úspešne, lovom som sa naozaj bavil, aj keď veľkostne to neboli žiadne miestne torpéda. Mrzela ma slabá aktivita boleňov.
Komáre – nočná mora
Keď sa deň chýlil ku koncu, prvý raz som vyšiel z vody, dopil posledné dúšky vody a vydal sa k autu. Štípance od komárov som už ani nevnímal, kým som zbalil veci, do auta mi vletel asi celý roj, lebo až kým som nezastal v meste, mal som za chrbtom pískajúci orchester.
Domov = Ružín
Poslednou výzvou bol môj domovský Ružín, kde som dúfal, že bolene mi to tam vynahradia. V Košiciach sa ku mne pridáva parťák, prívalčový špecialista Jakub Hutňan, pre ktorého to bude ochutnávka niečoho nového. Dopĺňame ako zásoby jedla tak aj palivo, len krútim hlavou nad cenou nafty… Keď je konečne všetko ako má byť, starosti miznú a pred nami sú dva dni na vode. Pre nás oboch to bude výzva, keďže sme prívlačiari a s muškárkou na člne sme predsa len trošku menej šikovní.
Rýchlo na vodu
Čln kladieme na hladinu Ružína neskoro poobede, okamžite ho vybavujeme všetkým potrebným a pol hodinku na to vyplávame na vodu. Vyzbrojení strímrami sa nevieme dočkať prvého kontaktu s rybou. Ten prichádza naozaj bleskovo, kým sa ja napchávam bôčikovou nátierkou, Kubo už hlási prvého boleňa. Pekný dorastenec je skvelým štartom. Týchto dravcov sa nám do večera darí uloviť niekoľko, ešte aj za šera je ich aktivita dosť veľká.
Krásne stavené ryby
Nasledujúce ráno predpovedá krásny, avšak riadne horúci deň. Na loďku sa dostávame pomerne neskoro, až o siedmej. Bolene však smelo lovia a v blízkosti brehu sa nám ich darí striedavo uloviť takmer vždy. Pomedzi to nám robia radosť nádherné hrubé jalce, ktoré sa bojovnosťou nedajú zahanbiť. Naopak, veľké bolene sa nám úspešne vyhýbajú, hoci sme pár naozaj krásnych kúskov zahliadli, vždy zmiznú dole ako ponorky.
Nádherné stretnutie
Presúvame sa pomaly, času dosť. Snažíme sa vždy držať v určitej blízkosti brehu, kde sa neúnavne presúvajú ryby. Čím je slnko vyššie, tým aktivita upadá a horúčava dáva o sebe vedieť čoraz viac. Z miernej únavy nás však razom vytrhne húf obrovských ostriežov, ktoré lovia na hladine. Kubo okamžite páli hladinový strímer do vody, prenasledujú ho, ale ten sa im akosi na poslednú chvíľu znepáči. Veľká škoda. Najväčší ostriež mohol mať odhadom 45 cm! Hladinový poper strímer na nich nebude to pravé. Pre istotu viažeme podpovrchové nástrahy, ale k podobnému stretnutiu s pruhovanými už nedochádza.
Na nových miestach
Na obed prišla vhod pauza, nabrali sme síl, slnko stratilo na intenzite. Správny čas prebádať ďalšie zákutia! Mením trakčné batérie na elektromotore, keďže prvá má pre dnešok toho už dosť. S čerstvou šťavou sa vyberáme smerom ku hrádzi. Polarizákmi sondujeme okolie, hľadáme každý pohyb na hladine, presuny beličiek, zalovenia… Bolene nám nerobí problém vypátrať a napriek ich klasickej lovnej veľkosti, nám neskutočne spríjemňujú rybačku.
Výprava za dravcami je na konci
Čas vyhradený pre výpravu sa však krátil každou minútou, niečo po štvrtej popoludní stáčam motor a vraciame sa na pevnú zem. Do auta nakladáme všetku batožinu, výstroj a lúčime sa na istý čas s touto nádhernou vodou, nabudúce sa tu uvidíme už s prívlačkou v ruke!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
