Hlavátky ma fascinovali odmalička, i keď bývam „ďaleko“ od nich. Ešte ako deti sme chodievali za rodinou na Oravu, kde som obdivoval rieku. Pri rozprávaní babky, ako hlavátky tiahli na neres z Bielej Oravy do prítokov ako Veselianka, Mútňanka, Klinianka pred výstavbou Oravskej priehrady, sa mi až zatajoval dych.
nezadaný
04.12.2025 (12/2025)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Dlho som sa na lov nevedel odhodlať. Až v roku 2012 sa to zlomilo, keď som absolvoval prvé výpravy ešte nezorientovaný v problematike. Pri preberaní povolenky som s veľkým záujmom počúval slová pána hospodára o jej stavoch, miestach aj úlovkoch. Rieka, kde som začínal, mi naozaj prirástla k srdcu a rád sa tam vraciam. Rozumiem, že sú aj revíry, kde sa nachádzajú väčšie hlavátky, ale tento úsek mi za ten čas poskytol veľa zážitkov, ktoré vnímam ako bezkonkurenčné. Hlavátku som počas toho obdobia lovil na riekach Hron, Orava, Váh, Turiec, Poprad. Raz som bol aj v zahraničí.
Keďže si robím z každého roka (od 2014) jedno hlavné video, vidím tam aj „sadanie“ názorov, resp. zmeny pohľadov na určité veci v priebehu rokov. Samotné skúsenosti sú aj cesta za jej ulovením. Nie je to len ryba a centimetre, ktoré meria, ale postupné poznatky a vývoj v čase sú pre mňa tiež neoddeliteľnou súčasťou jej lovu.
Trinásť sezón „na stope“
V nasledujúcich dvoch príspevkoch vám priblížim môj pohľad, moje preferencie a hodnoty. Bude to vyslovene subjektívny opis. Trinásť sezón ešte zo mňa nerobí odborníka na hlavátky, to uznávam. Názory iných ľudí rešpektujem, každý máme predsa právo v rámci písaných i nepísaných pravidiel pozerať sa na lov rýb svojím pohľadom.
Jednotlivé oblasti sa dajú ešte rozviesť do detailov. Lov hlavátky však nepovažujem za striktne ohraničenú vec, teda nie je čierno-biela. Niekedy aj moje skúsenosti sú prevrátené naopak a sám tomu nemôžem uveriť. Reálny lov a jeho podstata je však dlhodobá štatistika, príbehy a zážitky sú jeho vnímanie. Je na každom z nás, ako pracuje s týmito oblasťami. Vychádzam však zo systematického lovu a tvrdím, že občas uloviť hlavátku nie je problém, ale stretávať sa s ňou pravidelne, to je už niečo iné. Samozrejme, je rozdiel uloviť menšiu hlavátku alebo loviť každú sezónu skúsenejšiu rybu cez meter.
Tu uvedené myšlienky dovolia trocha nahliadnuť do môjho vnímania lovu hlavátky, no netrúfam si nikoho poučovať, nad nikým sa povyšovať. Každý nech si nájde svoj štýl, ktorý ho uspokojuje – to je najdôležitejšie. Pri love hlavátky nepreferujem jednu oblasť, na ktorú by som sa zameriaval. Vnímam to ako celok, ktorý musí do seba zapadať, a tak poskytuje aj výsledky.
Hlavný dôvod lovu hlavátky
Pre mňa je hlavátka mimoriadne agresívny dravec, ktorý loví svoju korisť hrubou silou bez ohľadu na následky. Dvakrát sa mi stalo, že hlavátka prenasledovala nástrahu, pričom vybehla až na štrk pri brehu (predná časť tela s hlavou bola mimo vody). Ostal som šokovaný! To je pri jej love pre mňa fascinujúce – vidieť ten moment, keď sa vrhá za nástrahou. Vlasec reže vodnú hladinu, nástraha pracuje. Zrazu sa zdvihne vlna a moja tepová frekvencia. Nie vždy však zaberie. Stáva sa, že v poslednej chvíli neslušne ignoruje nástrahu a mne zostáva zážitok plus zvýšená hladina adrenalínu v krvi. Tieto chvíle sú pre mňa jedným z hlavných dôvodov (ak nie najhlavnejším), prečo lovím hlavátku. Je to podmienené aj tým, že málokedy lovím potme. Tam mi subjektívne chýbajú tieto pohľady a neprináša mi to lovecké uspokojenie. Tie ryby z tmy pre mňa nemajú až takú loveckú hodnotu. Uznávam, že nie vždy sa dá vidieť hlavátka priamo pri akcii...
Ryba cieľavedomá a skúsená
Môj najväčší zážitok s hlavátkou je pri spadnutom strome. Stál som v silnom prúde, voda pod kolená. Pri druhej strane spadnutý strom a za ním tíšina. Nástrahu mám asi 2 m od špičky. Pomaly ju pokladám za spadnutý strom a poťahujem hore-dolu prúdom. Vtom prichádza záber. Krížom cez rieku je ďalší strom, ktorý obchádzam. Medené telo hlavátky okolo metra sa začalo metať a voda doslova vrela. Toto celé sa odohrávalo asi 1,5 m od špičky udice. Pevne obkročujem strom v strede rieky, kde mám stabilnú polohu v silnom prúde. Po chvíli ryba vybieha z tíšiny a ide dolu prúdom rieky, ktorý je v tejto časti mimoriadne prudký. Rukou došponovávam šnúru na navijaku, aby som udržiaval neustály kontakt. V tomto prípade je moja udica ohnutá do plného oblúka. Po čase sa hlavátka vyberá naspäť do tíšiny, kde mieri priamo pod koreň stromu. To už mi kolega podáva do jednej ruky podberák. Celá situácia má neuveriteľnú dynamiku. Špička udice sa ponára pod vodu a hlavátka ňou reže hladinu tíšiny znova smerom dolu prúdom. Opäť ju pribrzďujem, ale v tom momente vidím, ako sa prevracia v silnom prúde. Následne sa šmýkam, nedokážem už udržať napnutú šnúru a hlavátka padá. S kolegom sme z celej situácie zaskočení. Je tam cítiť aj horkosť, ale súboj to bol neuveriteľný. Celý moment mám aj na videu, ale vzhľadom na miesto to musí ešte pár rokov dozrieť, aby sa dalo pustiť von.
Párkrát som sa stretol s hlavátkami aj na miestach, kde by som ich nečakal. Rozumiem, že dokážu vyplávať proti prúdu aj na menších tokoch, ale niektoré skúsenosti mi „technicky“ nedávajú zmysel. Vysoké prekážky aj cez jeden meter bez možnosti rozbehu, dlhé plytčiny... A tie ryby to zdolali pri ceste za neresom! Toto ma len utvrdzuje v skúsenostiach, že tá ryba má naozaj odhodlanie a ide si za svojím cieľom.
Za celé obdobie, čo sa jej venujem, iba jediný raz v živote som videl hlavátku loviť (ak nerátam situáciu, keď mi chcela zobrať dúhaka z muškárky). Bolo to na rieke Orava pri obci Nižná a priznávam, že to bol zážitok.
Veci, o ktorých píšem, mám overené v praxi. Občas natočím nejaké video, ktoré je z môjho pohľadu preukázateľným dôkazom o mnou prezentovaných poznatkoch. Treba však stáť nohami pevne na zemi, mať pokoru... Nie každá hlavátka je metrová, z toho som už vyrástol.
Držím sa otcových zásad
Za tých niekoľko rokov, čo lovím hlavátky, som si ustálil pár hlavných pravidiel, ktorých sa držím. Samo-zrejme, zmeniť názor na základe poznatkov nie je nič zlé a tiež to robím.
Moje príspevky prezentujú lov hlavátky vyslovene na lipňových vodách s príslušným povolením na lov hlavátky a umelými nástrahami. Občas ulovím hlavátku pri love lipňov na mušku, to sa jednoducho stáva. Na druhej strane, lov hlavátky na kaprových vodách cielene na mŕtvu rybku považujem za nedostatok morálnej výbavy lovca. Samozrejme, je to legálne a zákonné pravidlá to povoľujú. Pamätám si na slová môjho otca, keď som začínal s lovom rýb: „...áno, je to možné, ale toto rybári nemajú robiť“. Takto ma občas karhal, keď som chcel s niečím „vykývať“.
1. Vedieť, je polovica víťazstva
Matematika je neúprosná a treba byť realista. Jednoduchým výpočtom – ako dĺžka revíru lomeno počet vydaných povoleniek – sa dozvieme, koľko metrov vychádza na jedného rybára. Treba to ešte upresniť o miesta, kde sa hlavátka vyslovene zdržuje, teda jamy, korene, ľuďmi vytvorené prekážky. Dovolím si tvrdiť, že všetci lovíme hlavátku na „takmer“ rovnakých miestach. V mojich začiatkoch som sa stretol s Jurajom Mrázikom a pri otázke ohľadom tlaku na hlavátky mi odpovedal: „Uvidíš, keď napadne sneh, podľa stôp“. Je to pravda, týmto jednoduchým ukazovateľom vieme ľahko posúdiť „návštevnosť“ miest. Občas sa stane, že sa nachádza aj v nejakej plytkej vode, resp. na menej navštevovaných miestach, ale to sú výnimky. Myslím najmä to, či tam hlavátky sú, kde stoja a profil rieky.
Tieto informácie čerpám predovšetkým z prechádzok pri love lipňov. Pri samotnom love hlavátok už nechcem ryby vo vode príliš vyrušovať, ale aj tu nazbieram dosť informácií. Tejto kapitole prisudzujem 50 % mojich úspechov. Samozrejme, spoznať rieku nie je otázka jednej sezóny, a tak isto treba mať na pamäti, že koryto sa mení. Počas sezóny sledujem, že na niektorých jamách sa stanovisko hlavátky mení s klesajúcou teplotou, t. j. sťahujú sa do hlbších partií. V neposlednom rade je to zviera, ktoré má svoje inštinkty, pudy a nechcem jeho správanie exaktne zaškatuľkovať, ale moje skúsenosti vravia jasnou rečou. O to väčšiu mám radosť, ak ma niekde prekvapí. Pri jej stanoviskách však pozorujem to, že v jednom roku na určitej jame chytím niekoľko hlavátok a na druhý rok už takmer nič. To je však možné prisúdiť aj mne ako loviacemu.
2. Dvaja sú už dav
Pohybovať sa nenápadne! Momenty prekvapenia sú ďalšie čiastočky z celej mozaiky. Ak nosíte na ryby polarizačné okuliare, občas je vidieť aj reakciu hlavátky pri príchode na miesto lovu. Ak je už pri brehu ľad, tak vidím, ako ryby (aj sprievodné) spod ľadu vyplávajú ďalej od brehu. Vídavam také „odsunutie“, teda, ak sa hlavátka drží pri brehu, tak sa jednoducho odsunie do stredu rieky a podobne. Samozrejme, v týchto prípadoch mám málokedy záber. Už len chôdza po štrku, prípadne ľade, je neprirodzený zvuk. Rozdiel môže byť, ak je už na danom mieste nejaký zvuk, ako vodopád, silný prúd a podobne, to v určitom zmysle eliminuje. Vstup do vody je až na poslednom mieste, ak sa inak nedá. Hluk či farebné oblečenie ma pri love „vyrušujú“. Taktiež som si všimol, že ak na danom mieste vyplaším volavku, kormorána alebo nebodaj vydru, tak som tiež bez záberu.
Na hlavátky chodím vo väčšine prípadov sám. Je to môj oddych a chcem sa venovať maximálne lovu. Ak chcem grilovať alebo porozprávať sa s kamarátmi, tak chodím na kapry. V prípade, že niekto predo mnou prejde miesto, tiež použijem slová Juraja Mrázika: „Daj tomu minimálne 3 hodiny, kým sa ryby upokoja“. Rozdiel je to na veľkej rieke, kde je masívny prúd, hĺbka vody, šírka koryta. Tam je poplašenie hlavátky menej citeľné. Na menších vodách je to naopak a tam naozaj vidím, ak pár hodín, prípadne deň predo mnou prešiel miesta iný rybár.
3. Odlíšiť sa
Tlak na hlavátku pomocou lovu samotného je enormný, techniky sa zlepšujú, nástrahy sú prirodzenejšie, rybári majú viac informácií. Na vnútrozemských vodách sú to 2 mesiace lovu. To znamená, že pri vode sa vystrieda dosť rybárov. Verím tomu, že ryby už minimálne vedia a sú ostražité, ak ide človek k vode, dopady nástrahy, prípadne „prejazdy“ divných vecí pred hlavami. Tu treba zapojiť kreativitu lovca a zmeniť formát lovu tak, aby bol iný než pri ostatných. V rámci tejto kapitoly je nevyhnutné uvažovať nad konkrétnymi nástrahami aj technikou lovu.
Nástrahy však nepovažujem za to najdôležitejšie pri love hlavátok. Opäť je to len časť z mozaiky. Používam voblery, gumy, nymfy, veľké rotačky... Najviac hlavátok mám chytených na vobler, potom gumy. Tu by som podotkol, že nejde ani tak o nástrahu, ale o to, ako vyhovuje štýlu loviaceho. Niekto dokáže gumenú nástrahu prezentovať na nerozoznanie od prirodzenej. Dôležité je byť zohratý. Sám vidím, že keď priťahujem napr. vobler, tak celý čas ide po ňom hlavátka, ale ak spravím chybu, prípadne ma zbadá, nástraha ťukne o dno – ryba sa otáča. Môj kamarát Noro mi občas vraví „veď to tá hlavátka ani dobehnúť nemôže, ako to rýchlo sťahuješ“. Je však vidieť, že problém s rýchlosťou nie je.
Náčinie na lov hlavátky volím podľa podmienok a fyzickej zdatnosti lovca. Hlavátka je silná ryba, ktorú lovíme aj v ťažných prúdoch a na to musí byť primerane dimenzované. Občas počúvam od začiatočníkov, ako im skúsení lovci odporúčajú náčinie ani nie podľa problematiky lovu, ale podľa eur. Musí byť s tým zohratý a musí mu aj táto časť prinášať radosť. Ja používam na hlavátky prúty od dĺžky 2,7 m až po 3,6 m. S vrhacou záťažou od 40 g až po 150 g. Navijak veľkosti 4000 – 5000 je z môjho pohľadu postačujúci. Ako vlasec používam priemery okolo 0,40 mm. Opäť to musí byť kombinácia parametrov, nielen napr. veľká nosnosť. Pri hlavátkach je vlasec vystavený dosť veľkému opotrebeniu na prekážkach vo vode, prípadne aj nad vodou. Na jednej cievke mám navinutú aj šnúru, tiež to má svoje výhody a nevýhody. Komu čo pasuje. Netreba podceniť karabínky. Asi dvakrát sa mi stalo, že karabínka zlyhala. Raz odplávala ryba s gumou v tlame, čo ma veľmi mrzelo. Druhýkrát som vytiahol po zábere vobler aj s karabínkou, ale tá držala už len silou vôle. Hákom tiež venujem pozornosť, ale napr. na Rapale OF 18 cm s nimi vôbec nemám problém. Tie väčšie voblery už majú háky dostatočne dimenzované.
Dôležité je uvedomiť si, že rybu netreba zdolávať dlho (ak sa to dá) a zbytočne ju unavovať. Aj ja mám občas nejaké dlhšie zdolanie, ale inak je to všetko do pár minút vybavené. Záleží na podmienkach.
Miroslav MADEJA
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
