Dátum 16. máj vo mne vyvolával zmes vzrušenia a ľahkého zdesenia. Znamenalo to, že sezóna lovu dravcov sa nezadržateľne blíži. Už len jeden mesiac a ideme na to! Vedel som, že sa blíži deň s veľkým „D“, a pritom som si zároveň uvedomoval, že mám totálny neporiadok vo svojej rybárskej výbave...
nezadaný
30.07.2025 (8/2025)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Potreboval som urobiť poriadok v krabičkách s nástrahami, okrem toho navijaky som mal natočené starými, vyblednutými šnúrami a veľa vecí mi chýbalo. Rozhodol som sa, že tento rok už nechcem chystať všetko na poslednú chvíľu, ale pripravím sa poriadne.
Prvým krokom bolo poriadne roztriedenie všetkých nástrah na dravce. Pol roka ležali zaprášené v kúte skrine, presne tak, ako som ich tam hodil na konci minulého roka 31. decembra 2024. Teraz som ich všetky vytiahol, rozložil na stôl a začal pomaly triediť. Pritom som zároveň začal typovať, ktoré nástrahy budem na začiatku sezóny najviac používať a ktoré rozhodne nechám v škatuľke len ako zálohu.
Príprava nástrah – kľúč k úspešnému lovu
Keď som mal konečne poriadne roztriedené všetky krabičky, čakala ma tá najťažšia otázka – aké nástrahy vlastne vziať so sebou? Výber nebol jednoduchý, ale vedel som, že budem loviť na pomerne plytkom úseku rieky, kde hĺbka málokedy presahuje dva metre. Preto som sa rozhodol pre menšie voblery, ktoré sú ideálne práve do takých podmienok. Vybral som si päť až desať kúskov s dĺžkou medzi 4 a 9 centimetrami, s ponorom od necelých 20 centimetrov až do 1,3 metra. Napriek tomu som si nechal dva voblery s ponorom až do dvoch metrov – pre prípad, že by ma niečo prekvapilo a ja som chcel byť pripravený na akúkoľvek situáciu.
Výber tvrdých nástrah som mal pomerne rýchlo za sebou. Teraz prišlo na rad dôležité rozhodnutie – aké farby zvoliť? Vedel som, že v rieke je na začiatku sezóny veľa malých bielych rýb, predovšetkým beličiek, preto som volil prirodzené prírodné odtiene. Dravce sú v tomto čase na takú korisť zvyknuté a reagujú na ňu najlepšie. Chcel som, aby moje nástrahy čo najvernejšie napodobňovali tie malé rybičky, ktoré sa tam pohybujú. Vedel som, že práve na začiatku sezóny sú beličky hlavnou potravou dravcov, takže som prispôsobil svoj výber práve podľa toho.
S gumovými nástrahami to bolo trochu zložitejšie. Mal som niekoľko nových farebných kombinácií a vzorov, ktoré by mohli byť pre ryby zaujímavé a presvedčiť ich k útoku. Ale kľúčová bola správna voľba hmotnosti jigovej hlavičky. Na tomto úseku rieky som volil veľkosti nástrah zhruba rovnaké ako pri vobleroch – od 4 do 9 centimetrov. Pre menšie gumové nástrahy, do 6 centimetrov, som zvolil jigové hlavičky s hmotnosťou 3 až 4 gramy, ktoré umožňujú trochu rýchlejšie vedenie a vďaka tomu dokážu dravce lepšie zaujať. Pri väčších nástrahách som siahol po jigových hlavičkách vážiacich 5 až 6 gramov, aby nástraha mala správny odpor vo vode a ladne sa pohybovala.
Nezabudol som ani na niekoľko hladinových nástrah a pár klasických rotačiek, ktoré často dokážu prekvapiť. Všetky tieto nástrahy sa mi nakoniec podarilo uschovať do jednej príručnej krabičky, ktorú budem mať vždy poruke. Tá predstava – vyraziť k rieke, otvoriť škatuľku a vedieť, že mám presne to, čo potrebujem – je pre mňa základným kameňom úspešného lovu.
Prípravy ma zároveň nenechali na pochybách, že tohtoročná sezóna lovu dravcov bude stáť za to. Každý kúsok nástrahy v tej krabičke pre mňa znamenal pripravenosť, nádej na parádny zážitok a šancu vychutnať si rybárčenie naplno. Teraz už len vyraziť, nahodiť a nechať sa prekvapiť, čo mi rieka prichystá.
Príprava nadväzca, prúta a finálna zostava
Okrem nástrah som musel pripraviť aj prút, navijak a ďalšie dôležité vybavenie, bez toho by to jednoducho nešlo. Ako prút som zvolil osvedčenú klasiku, ktorú používam už dva roky a ktorá sa mi na podobné lovy osvedčila. Má dĺžku 2,1 metra a vrhaciu gramáž 7 27 gramov, presne ideálny pre nástrahy, ktoré som plánoval používať. Navyše má skvelú fast akciu, čo znamená rýchlu a citlivú špičku, ktorá je na začiatok sezóny perfektná, lebo pomáha lepšie vycítiť aj tie najjemnejšie zábery.
Výber šnúry nebol úplne jednoduchý. Premýšľal som medzi priemermi 0,10 a 0,12 mm, ale nakoniec som sa rozhodol pre svetlomodrú šnúru s priemerom 0,12 mm. Farba bola skvelá a šnúra bola na hladine krásne viditeľná, čo mi uľahčí kontrolu nástrahy a vedenia prúta. Navyše som si hovoril, že pár kilogramov navyše na pretrhnutie rozhodne neuškodí. Keby sa náhodou podarilo uloviť väčšiu rybu, rád by som bol pripravený.
Posledné dva dôležité komponenty do mojej zostavy boli fluocarbonový nadväzec a karabínka. Fluorocarbon postupne prehodnocujem a zisťujem, že radšej používam hrubšie priemery, pretože vedenie nástrah, voblerov alebo gumových nástrah kladie na nadväzec celkom veľkú záťaž. Pokojne dávam fluorocarbon s priemerom 0,55 mm, s ktorým ryby nemajú problém a ja mám istotu, že mi nadväzec vydrží aj pri agresívnych záberoch a ostrých zuboch dravcov. Karabínky som si tiež dokúpil, pretože tých nikdy nie je dosť. S kvalitnou karabínkou navyše môžem rýchlo meniť nástrahy bez zdržiavania a bez zbytočného namáhania uzlov. To je v praxi obrovská výhoda.
Keď som mal všetko nachystané – prút, navijak, šnúru, fluorocarbon i nástrahy v krabičke – cítil som, že zostava je kompletná a pripravená na prvú veľkú výpravu, ktorá sa približovala.
Pripravený do posledného detailu
Bolo 15. júna 2025, nedeľa, a ja som sa už nemohol dočkať. V hlave som si prehrával ten moment, keď prvýkrát nahodím nástrahu do vody a sníval o tom, kedy zaznamenám ten prvý záber dravca. Vedel som, že keď rybu ulovím, bude to len krásny bonus navyše, ale pocit napätia pred tým prvým záberom od ryby, ten je na nezaplatenie.
V ten deň som si niekoľkokrát, vlastne štyrikrát prezrel krabičky s nástrahami. Mal som to skôr ako rituál, ktorý ma pripravoval na nasledujúci deň. Čím viac som ich kontroloval, tým viac vo mne rástlo presvedčenie, že už je takmer 16. júna a ja stojím v brodiacich nohaviciach vo vode, hladina sa len jemne vlní a ryby už čakajú na môj prvý pohyb.
Všetko bolo pripravené do posledného detailu od prúta cez šnúru až po starostlivo vybrané nástrahy. Čas sa vliekol a ja som odpočítaval každú hodinu, minútu aj sekundu do okamihu, keď konečne príde deň D. Ten deň, keď sa otvorí nová kapitola rybárskej sezóny a ja sa budem môcť ponoriť do sveta, kde vládnu dravce a len tí najlepší majú šancu uloviť svoj trofejný kus.
Ranná šťuka, sumec a brodenie za dobrodružstvom
Nastavený budík na 4.30 bol samozrejmosťou. Už o 5.00 som stál na mieste a príjemným prekvapením bolo, že bolo vidno. Oproti aprílovým výpravám to bola vítaná zmena. S Davidom sme sa dohovorili, že sa pri vode stretneme práve o piatej. Priviedol so sebou aj kamaráta, ktorý si chcel s nami otvoriť tohtoročnú sezónu lovu dravcov.
Najprv sme sa obliekli do brodiacich nohavíc a vydali sa dole strmým, zarasteným úsekom k rieke. Cestou sme narazili na starú kravskú lebku – nečakaný nález, ktorý nám zostane v pamäti ešte dlho. Všetci traja sme sa úspešne dostali do vody a každý sme vykonali ten vytúžený prvý náhod – niekto s voblerom, iný s gumou alebo rotačkou. Voda bola zakalená, čo nám dávalo nádej, že dravce budú menej opatrné a budú lepšie reagovať na naše nástrahy... To sme si tak zhruba mysleli.
Prešli sme plytký úsek, ideálny skôr pre jalce alebo bolene, ale hlavná pasáž nás čakala o päťdesiat metrov nižšie po prúde – hlbšia, sľubnejšia. Ja som si vybral jedno zaujímavé miesto, ktorému som veril a strávil som tam asi pol hodiny. Dočkal som sa jedného záberu, čo ma poriadne namotivovalo. Medzitým Davidov kamarát chytil pekného jalca a tým to celé odštartovalo.
Vzpruha a motivácia pre všetkých
Nasledovalo niekoľko záberov na gumy v priebehu 2 hodín, ktorým som pôvodne veľmi neveril, ale aspoň som mal kontakt s rybou. Po dvoch hodinách prechytávania revíru prišiel zlom, keď kamarát nasadil jerkbait s hmotnosťou 32 g a prišiel mu sumec! Meral okolo 60 cm. Nebola to síce trofejná ryba, ale po štyroch hodinách hádzania to bola vzpruha pre všetkých a celkom nás to namotivovalo, aby sme skúšali oveľa viac druhov nástrah. Záberov bolo dosť, ale nie každá ryba skončila v podberáku. Nepočítam stiahnuté gumy alebo moment, keď mi šťuka okolo 70-80 cm netrafila hladinovú nástrahu. V polovici úseku sme si dali krátku pauzu, rýchly obed a znovu sa pustili do brodenia a chytania dravcov.
Zaujímavé bolo, že keď sme došli z bodu A do bodu B – čo nám trvalo asi 5 hodín – ryby prestali reagovať. Rozhodli sme sa teda vrátiť späť a prechytať úsek znova, tentoraz len s jednou nástrahou a rýchlejším presunom. Predpokladali sme, že ten 2-kilometrový úsek bude trvať tak 30 minút. Zhruba v polovici spiatočnej cesty sa začalo zaťahovať a bolo cítiť, že príde poriadny lejak. Pomyslel som si, že by to mohlo ryby rozhýbať a v tej chvíli Dávidovi zabrala šťuka okolo 60 cm. Krásne sfarbená ryba, rýchla fotka a išla späť do vody. Priniesla nám radosť a novú dávku energie. Úspešná nástraha, rotačka v striebornej farbe, bola pre Davida správnou voľbou.
Nakoniec sme dorazili späť na miesto, kde sme ráno začínali. Po piatich minútach začalo pršať, nuž sme sa prezliekli. V aute sme zhodnotili situáciu a rozhodli sa, že si dáme kávu na benzínke a kúpime niečo malé na jedenie a skúsime šťastie na inej rieke.
Deň D alebo Deň dravcov na rieke
Po dobrej káve a rýchlej desiate sme prešli na parkovisko, kde sme si povedali, že táto časť hate a rieky by mohla byť veľmi zaujímavá pre náš lov. Už husto pršalo, takže sme si rýchlo obliekli pláštenky, aby sme hneď nepremokli. Kamarát Ondro pláštenku nemal, a tak to vyriešil po svojom, ako pláštenku použil 120-litrové vrece na odpad, do ktorého urobil tri otvory: na hlavu a na ruky.
Príchod k hati komplikoval klzký povrch, lebo pošmyknúť sa a prejsť po zadku do vody z nás troch veru naozaj nikto nechcel. Takže to chvíľu vyzeralo, že s chôdzou máme vážny problém. Na dne bol štrk, čo bola pre nás príjemná zmena oproti rannému brodeniu riekou, kde bolo bahnité dno. Toto bolo oveľa lepšie – štrkové koryto totiž často znamená, že sa tu dravcom darí lepšie. Sú tu prirodzené úkryty a dostatok potravy...
Najprv sme šli na prednú stranu, kde bol zaujímavý val, ktorý sme obhadzovali jednak napravo, jednak naľavo. Ako jedinú rybu z tejto strany som chytil ja jalca. Povedal som si: „Ako inak začať dravcovú sezónu než práve jalcom. To by som azda ani nebol ja...!“
Ďalších 30 minút hádzania voblerov aj hladinoviek zostalo bez kontaktu s rybou. Museli sme prebrodiť koryto rieky, ktoré nebolo úplne hlboké. Prebrodili sme asi 30 metrov a dostali sa na štrkový ostrovček. Ten bol zaujímavý tým, že sme z neho mohli nahadzovať strategicky – priamo pod hať, do hlbších pasáží alebo obhadzovať druhú stranu valu, kde som predtým chytil jalca.
Pekná šťuka aj tvrdý ťukanec
Netrvalo to ani 10 minút a vďaka zakalenej vode a vývarisku pod haťou sme začali dostávať pekné zábery. Najprv sa do nástrahy Davida pustila pekná šťuka – odhadom 70 – 80 cm. Viem, že voda skresľuje, ale fakt bola parádna. Potom som dostal tvrdý „ťukanec“ do voblera, keď som ho viedol a na chvíľu zastavil. Žiaľ, nesekol som ho – zostal som úplne zmrazený. Akoby som za ten polrok zabudol, ako vyzerá poriadny záber od dravca.
Nasadil som potom teda 7 cm gumu vo farbe ostrieža a skúšal ju hádzať do pokojnejších pasáží rieky. Po zhruba 10 minútach som prisekol zubáča okolo 50-60 cm. Avšak zle som ho zasekol a ryba mi spadla. Povedal som si, že tú smolu pri dravcovom zahájení asi len tak neprelomím. Ďalšie hádzanie do rovnakých miest už bolo bez úspechu – ryby sme poplašili a museli sme sa presunúť na ďalší, prúdnejší úsek rieky nižšie po prúde. Medzitým začalo poriadne pršať, takže sme sa schovali pod neďaleký most. Premýšľali sme, či sa nám ešte niečo podarí chytiť a zvolili sme taktiku „na náhodu“. Zhruba po ďalšej hodine sme chytili tri jalce, ale inak už nič.
Skúsili sme ešte jednu zaujímavú hať, kde som opäť dostal krásnu „bombu“ do prúta, ale ryba vobler pustila a nestihla sa zaseknúť. Hovoril som si, že moje zahájenie bolo skôr o záberoch ako o rybách na brehu.
Rekapitulácia začiatku sezóny
Rýchle zhodnotenie po celom dni hádzania: prišiel jeden sumec, jedna šťuka, pár jalcov... To sú ryby, ktoré sme skutočne vytiahli. Ale keby sme premenili všetky zábery, určite by sme videli aj zaujímavejšie kúsky.
Tak či onak – nevzdávame to! Celá sezóna je len pred nami. Dúfam, kamaráti, že si sezónu lovu dravcov užijete rovnako dobre ako my – a držte mi palce. „Bejci, ideme do nich!“
Arnošt ZBOŘIL
Kolem vody Spolu
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
