V chladnom počasí stavy rybárov na brehoch našich vôd veľmi preriedli. Väčšina stojatých vôd je zamrznutých a vo vodách tečúcich zas až tak veľa rybárov nechytá. Niet divu, že nás je vonku málo. Aj keď je zima veľmi mierna, nikto nemá chuť moknúť a mrznúť v sychravom povetrí.
nezadaný
01.12.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.06.2025.
Vonku nás v takomto počasí môže vytiahnuť slnko, ale to je teraz už veľmi zubaté a veľmi nehreje. Aspoň cez poludnie to chvíľu skúšame tu a zase tamto. Ryby sa musia hľadať. Teraz sa skôr uloví nejaká tá drobotina než kapry. Letargický kapor, ktorého životné pochody sa veľmi utlmili v dôsledku chladnej vody, sa veľmi nekŕmi. Avšak pravý rybár sa len tak nevzdáva. Nedbá na nepriaznivé počasie. Hnevlivo vzhliada k zamračenému, uplakanému nebu a zabalený ako pumpa v zime očakáva aspoň náznak záberu. Stačí len mierne potiahnutie silonu a hneď je teplejšie. Trpezlivo sleduje špičky svojich prútov...
Tu ma to nikdy nesklamalo
Voda je čistá, ale nie je v nej vidieť ani náznak života. Drobný poter, veselo šantiaci pod brehom v teplých mesiacoch, je teraz ktoviekde a všade panuje tiesnivé ticho. Pri súmraku sa človek až bojazlivo rozhliada. K večeru prituhuje, zatiahnutá obloha je prekliato nízko. Vo vzduchu cítiť prvý sneh, na ktorý mnohí netrpezlivo čakajú. Sedím nad haťou maličkej riečky a napočudovanie pár kapríkov chytám na kúsky napareného bieleho pečiva. Akoby cítili nejakú zmenu a snažili sa ešte na poslednú chvíľu poriadne napchať. V lete som tu chytil veľmi pekné kúsky a ani v zime ma toto miesto nikdy nesklamalo. Dá sa tu chytať až dovtedy, kým hladinu pokryje ľad. Pokiaľ to len trochu pôjde, budem toto miesto navštevovať celú zimu.
Ale sú tu aj iné zaujímavé miesta. V pomerne dlhom tiahlom úseku som objavil miesto s dosť veľkou priehlbinou. Tá bude určite zimným útočiskom mnohých rýb. Napriek tomu, že sa teraz kapry pohybujú len minimálne a o nejakých pravidelných cestách za potravou nemôže byť ani reči, občas nejaký drobný kúsok prijmú. Kŕmiť na tomto mieste nemá žiadny zmysel. S dopadom každej kŕmnej dávky na hladinu sa šance na úlovok znižujú. Kaprom stačí len málo, aby sa nasýtili. Výdaj energie je minimálny, a preto ani príjem potravy nie je veľký – tak uvažujem po ceste domov.
Pôjdem na ryby alebo sánkovať
Pri teplom čaji pomaly rozmŕzam. Listujem v nejakom časopise, ale v duchu som stále pri kaproch. Zo stoličky ma zdvihnú slová mojej ženy: „Pozri z okna, vonku sneží!!“ Sneží! Naozaj. Veľké vločky sa vo svite pouličnej lampy pomaly a ticho znášajú na zamrznutú zem. A je to tu. Najskôr sa trochu mračím, pretože moje plány na zajtrajšiu rybačku asi nevyjdú, ale pretože prvý sneh je vždy krásny, nemôžem sa mračiť večne a možno aj na snehu to bude fajn. Aj tak toho nenapadne meter a bude to ako vždy len taký ten poprašok. Napokon si ľahnem s pocitom akéhosi uvoľnenia, zmierený s tým, že zajtra pôjdem buď na ryby, alebo s vnúčikmi sánkovať. Spadla zo mňa starosť, či miesto bude dobre zvolené, nástraha správne pripravená, či malý háčik rybu spoľahlivo udrží... Veď to poznáte.
Skôr prieskum než lov...
Snehová nádielka bola naozaj len ľahučká, takže okolo desiatej môžem v pohode vyraziť. Teraz už ani nemrzne. Ráno bola nula. Nájdená priehlbina čaká. Dnes sa pokúsim opäť loviť na pečivo a vyskúšam aj na dážďovky. S týmito jednoduchými a pre niekoho až nemodernými a zastaranými nástrahami mám v zime tie najlepšie skúsenosti. Jemný, nadýchaný obláčik rožkovej striedky na menšom háčiku na dne nikdy neleží dlho. Vyrážam len tak na ľahko, skôr len na prvý prieskum než skutočný lov, iba s jedným prútikom. Uvidíme, ako to pôjde.
Ryby tu sú, šanca zostáva
Nahodím a sledujem špičku. Po hodinke zisťujem, že moje plány vzhľadom na počasie boli možno trochu smelé. Zatiaľ ani ťuk. Vari, aby som to rovno zabalil. A ako sa tak nudím, sledujem skôr okolie ako prút, zrazu vidím, že prút poskočí vo vidličkách. Ryba ho ťahá rovno do vody. Je to veľmi rýchle, ale našťastie sa prútik zachytáva na vidličke za nôžku navijaka. Skokom som pri ňom a v premrznutých mokrých rukách cítim ťah ryby. Ryba tvrdo a dlho vzdoruje. Chvíľkami z toho mám divný pocit, ako keby som s rybou ťahal ešte niečo iné. Potom predsa podlieha ťahu prúta a nechá sa zdvihnúť k hladine. Zrazu je to jasné. Je to celkom pekný kapor, lenže podseknutý za prsnú plutvu. Záberu som sa teda naozaj nedočkal, ale zdá sa, že voľba miesta bola naozaj správna. Skrehnutými rukami nastavujem clonu fotoaparátu a robím niekoľko fotiek. Potom kapra púšťam a nahadzujem znova. Táto ryba dokazuje, že ryby tu sú, pohybujú sa, a tak je hádam šanca aj na záber.
Kapor – na snehu!
Avšak na ďalší záber čakám zase takmer hodinu. Tentoraz je to krátke klepnutie do špičky, dlhá pauza, potom maličké popotiahnutie a zase pauza. Už som to chcel vzdať, ale potom sa špička predsa len viac prihne a ja zaseknem. Záber to bol ako od plotice, ale ryba fujazdí po prúde tak rýchlo, že sa nestačím čudovať...
Tento kaprík je tiež pekný a dokonca aj regulárne zaseknutý za papuľu. Takže nástrahu zo dna skutočne zobral. Nie je to teda len nejaká náhodná ryba, ale skutočný zimný úlovok kapra. No, kapra. Nad veľkosťou tejto ryby by sa mnohý kaprár len uškrnul, ale pre mňa je to ryba veľmi cenná. No povedzte sami, koľko kaprov máte ulovených v zime na snehu? Tu to rozhodne nie je o veľkosti!
Prídel šťastia som vyčerpal
Kaprík ide, samozrejme, zase späť do revíru a ja nahadzujem, aby sa ukázalo, či ešte niečo príde do tretice. Teraz je tu záber ako hrom a do piatich minút. Tak to je teda blesk! Teším sa na ďalšieho kapra, ale rýchlo sa ukazuje, že toto kapor nebude. Avšak smutný byť nemusím, pretože je to veľmi pekný jalec, ktorý mi urobí rovnakú radosť v zime aj v lete. No a ďalej? Ďalej už nič. Ďalšia hodinka a niečo už je bez záberu. Ako sa zdá, dnešný prídel šťastia som si už vyčerpal. Bolo to málo? Ale kdeže. Myslím, že ho bolo až-až. Kiež by to tak bolo s kaprami vždy! Tak a rýchlo domov! Citeľne sa ochladzuje a začína pofukovať studený vietor. Vidina teplého čaju a bábovky ma pekne popoháňa.
Zábery polhodinu pred zotmením
Chladnejšie počasie trvalo necelý týždeň. Potom sa zase oteplilo, niekde vyššie proti prúdu dokonca aj zapršalo a voda sa prikalila. A kapry? Brali. Žiadni velikáni, pravda, lenže v chladnom období to bola aj tak nádhera. Zábery prichádzali so železnou pravidelnosťou iba na jednom mieste v rozmedzí pol hodiny, a to tesne pred zotmením. Väčšina záberov prišla na parený rožok. Okrem toho som skúšal sterilizovanú kukuricu, dážďovky i cestá z boiliesových zmesí a drobučké boilies, ktoré ma niekoľkokrát veľmi milo prekvapilo. Koncová montáž bola celkom obyčajná priebežka s osmičkou háčikom a všetky nástrahy boli umiestnené mimo háčika.
Pri vode sa držte v teple
Špička reagovala iba miernym ohnutím sprevádzaným jemným chvením. Potom väčšinou nasledovalo krátke povolenie vlasca. Bolo nutné zasekávať práve v tomto krátkom okamihu. Prepásť dva zábery znamenalo koniec lovu. Viac ich už neprišlo. Takže aj v chlade bolo potrebné udržať si čo najvyššiu pozornosť, a to si vyžadovalo udržať sa hlavne v teple. Teplé oblečenie a termoska s kávou alebo čajom sú tými najlepšími pomocníkmi v nevľúdnom počasí. Keď pri feedri nehybne sedíte, prechladnete celkom rýchlo. Potom nie ste schopní dostatočne rýchlo reagovať a vaša námaha tak vyjde navnivoč. Preto je v zime potrebné predovšetkým udržať sa v teple.
Pri vode vždy, keď sa dá
Dôležitejšie ako experimentovanie s kŕmením a nástrahami je správne zvolené miesto, pevná viera v to, čo robíte, trpezlivosť a dôležité je prísť na to, v ktorom čase prichádzajú zábery. Obvykle je to iba slabá hodinka. Keď ju netrafíte, ste pri vode len na to, aby ste si v pohode posedeli. Preto, keď idem v zime k vode, spočiatku skúšam rôznu dobu. Až keď prídem na to, v ktorom čase sú ryby najaktívnejšie, až potom sa im naplno venujem. Avšak ani to nie je všetko. V závislosti od počasia sa tento čas môže meniť, takže čo môžem odporučiť? Buďte pri vode vždy, keď môžete. Potom môžete byť šťastní napríklad aj bez záberu.
Milan TYCHLER
Celá fotogaléria k článku