Tento rok som sa začal lovu na Ružínskej priehrade venovať trochu skôr ako obvykle. Už 7. januára som absolvoval jednu krátku mrazivú vychádzku a podarilo sa mi prvýkrát uloviť zimného kapra z ľadovej ružínskej vody. O deň nato vodu pokryla súvislá vrstva ľadu.
nezadaný
29.08.2024 (9/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2025.
Po rozmrznutí som vo februári párkrát vybehol k vode a môžem povedať, že som si zachytal lepšie ako v lete. Spomedzi malých kaprov som vydoloval aj dvoch väčších pôvodných obyvateľov. Marec a apríl sa u mňa niesol v znamení riečnych kaprov. V máji som si dal od rýb trochu pokoj a pomaly sa tešil na jún a s ním spojené zahájenie...
„Ružínske zahájenie“
To je pre mňa už pár rokov taký malý rybársky sviatok. Niekedy to dopadne veľmi zle a niekedy veľmi dobre. Ako čas plynul a ja som získaval skúsenosti, vedel som, ktorým miestam sa oplatí venovať prvé týždne. Mal som vytypované miesto, na ktorom som lovil aj pred rokom. Prišiel 31. máj a po organizovanom zbalení som mieril k vode. Celý natešený som dúfal, že si sadnem na ten správny flek – a tak to aj bolo! Jednu vec som však nečakal. Na vedľajšom mieste bol stan, v ktorom spal môj „sused“. Po krátkom rozhovore mi povedal, že už 5 dní tu stanuje a čaká na zahájenie (to ma len utvrdilo v tom, že sú aj väčší blázni ako ja). Ono by to aj bolo v poriadku, keby to po dvoch dňoch hneď nezbalil a nešiel domov. Verte mi, že som si s ním užil svoje... Už po prvom dni ma z neho doslova bolela hlava. Bude to možno znieť zle, ale jeho odchod som s radosťou privítal.
Jeden z najväčších obyvateľov ružínskej priehrady sa stal mojím osobným rekordom a mimoriadne cenným úlovkom.
Naspäť k rybačke
Voľný deň som strávil prípravou prútov, montáží, campingu... Keď to vezmeme od navijaka, na cievkach som mal navinutú potápavú šnúru v hrúbke 0,35 mm. Následne aspoň 30 m hrubého monofilu Slinky, zakončeného klasickým závesným klipom. S montážami som sa tohto roku vyhral. Do boja šli Samurai Rigy, ktoré prešli ťažkými jarnými testami so skvelou úspešnosťou zdolaných rýb. Mugga vo veľkosti 2 na šnúrke Ultra Skin, doladená rovnátkom zo zmršťovacej hadičky. Počas pár mesiacov som si tú montáž doladil do dokonalosti a momentálne je to moja prvá voľba na každú vodu. Stačilo ju už iba otestovať tu na Ružíne. O polnoci, po nastavenom budíku, som teda sadol do člna a čakala ma prvá vyvážka a po prvej vyvážke prišli aj prvé očakávania.
Chcel som viac záberov
Túto rybačku som poňal trochu aktívnejšie a rozhodol som sa chytať na nástrahy s rýchlejšou rozpustnosťou. Chcel som docieliť čo najviac záberov. To však znamenalo každé tri hodinky prevážať prúty a dávať novú nástrahu. Verte mi, že keď to robíte počas dňa aj noci celých 6 dní, odrazí sa to na vitalite človeka. Ale neľutujem, pretože to prinieslo svoje ovocie. Hneď po dvoch hodinkách som sa ocitol na člne so silným súperom. Prvý záber, prvý kapor a hneď jeden z tých lepších...
Výborný štart rybačky
Počas zdolávania som zažil neskutočné divadlo, keď vedľa môjho kapra plával podobný a doslova kopíroval jeho pohyby a výpady. Radosť na to pozerať! Čoskoro som podobral statného šupíka, do vody položil novú montáž, prikŕmil a smeroval na breh. Kapra ukladám na mokrú podložku a chvíľku na neho pozerám. Nuž, vôbec nevyzeral zle. Kapríka meriam a som milo prekvapený. Prvá rybka a hneď 96 cm. Super! S prvým svetlom chystám fotoaparát, keď tu zrazu ďalší záber. Bum, 92 cm šupík. Druhý pán na fotenie! Mal som veľkú radosť z takého štartu rybačky. Rybky si fotím, kamerujem a spokojný si dávam rannú kávu. Cez deň bojujem s rybami do 75 cm. Verím, že sa ešte nejaký pekný kaprík zamotá. Ideálne vytúžená metrovica.
Nasledujúce dni nastáva nekonečný kolotoč vyvážania, zdolávania, brúsenia háčikov... Rozpisovať sa o všetkom by bolo na dlho. Do konca výpravy som zdolal množstvo rýb, medzi ktorými boli aj štyri „bodované“. Po rybačke som sa už tešil domov do sprchy a k priateľke. Cesta za ružínskou metrovicou pokračuje ďalej...
Na opačnej strane Ružína
Druhú etapu tejto horúcej letnej sezóny som absolvoval na opačnej strane Ružína, pri obci Margecany. Z minulosti viem, že táto strana Ružína má viac väčších rýb ako košická. Už od začiatku sezóny sa od prítokov po Bujanovský tunel nachytalo zopár nádherných pôvodných rýb. Určite sa niekto spýta, koľko rýb cez 20 kg sa tam chytilo. Bohužiaľ, žiadne. Či tam vôbec momentálne pláva nejaká dvadsiatka, je veľmi diskutabilné, keďže je problém uloviť ryby cez 15 kg. Aj napriek tomu, že tie ryby sú tam staré, rastú veľmi pomaly. Rozobrať faktory, ktoré tam vplývajú na rast rýb, je kapitola sama osebe. Ulovenie kapra cez 10 kg alebo 90 cm je už naozajstný úspech, pretože tých rýb je tam strašne málo a majú cenu zlata. Zhrnul by som to asi takto – kto chce chytať veľké ryby, nech ide na Šíravu a kto chce chytať pekné a cenné ryby, nech sa potrápi na Ružíne.
Od konca júna som mal v pláne podniknúť pár jednonočných výprav s cieľom nájsť ryby a následne sa na dané miesto sústrediť. Pravidelné kŕmenie a odchytávanie by mi mohlo pomôcť prechytať sa k miestnym pokladom.
Skúšam nové boilies
Do ruky sa mi dostalo pre mňa nové boilies od značky Ultimate products. Keďže boilies, ktoré som dlhé roky používal, sa prestalo dovážať, musel som si nájsť iného žolíka. Z produkcie Ultimate mi padlo do oka boilies Tangy Squid. Boilies zložené z rybích múčok, krillu, Robin Redu, múčky z raka, morských rias... Obsahuje všetko, čo kvalitné boilies obsahovať má. Jemný ovocný podtón mandarínky dodáva tomuto boilies nadpozemskú vôňu. Tešil som sa, ako budú na to ružínski šupinatí špekulanti reagovať. Pod háčik som na dlhý vlas nastražil 24 mm hard boilies s tigrím orechom, vyviezol na malú hranku do svahu a zakŕmil asi pol kilogramom boilies. To isté aj druhý prút. Celú noc to ani nepíplo, ale stále som tomu veril.
Tangy Squid sa stal od prvej chvíle mojím žolíkom.
Päť krásnych záberov
Ráno má však vytrhla z bivaku brutálna fréza a po dobrodružnej zdolávačke z člna som podobral krásneho dlhého „Ružínčana“. Jeden záber, jedna ryba a 93 cm dlhé šupinaté torpédo pred objektívom. Čistá robota. Ráno idem na celý deň do práce a večer sa tu plánujem opäť vrátiť. Nečakal som, že sa túto noc vôbec nevyspím. Po príchode stíham zložiť čln, postaviť stojan a vyviezť prúty. Opäť rovnaké miesta a rovnaká taktika. Od polnoci do rána sa mi rozhýbali oba prúty a na striedačku som zdolával kapra za kaprom. Päť záberov, z ktorých všetky ryby boli krásne. Neskutočná séria, lebo som mal razom na podložke
94-ku, 92-ku a 87-ku. Tieto tri rybky som si aj zdokumentoval a ráno opäť šiel odrobiť službu do práce.
Šikovný stojan sa uplatní aj na skalnatom teréne.
Štedrý povodňový stupeň
Miesto som mal teda rozbehnuté, už bolo potrebné len vyťažiť nejakého poriadneho mohykána. Hneď prvý júlový večer som sa vybral na ďalšiu „přesnočku“. Dlhotrvajúci dážď mi trochu skomplikoval situáciu. Príchod veľkej kalnej vody a druhý povodňový stupeň neveštili nič dobré. Avšak výzvy mám rád a rozhodol som sa bojovať aj v ťažších podmienkach. To, že som zmokol, je asi každému jasné. Ale ráno som sa mohol pochváliť svojím prvým 90-nikom z druhého povodňového stupňa. Povedal som si, že to stálo za to. Všetko mokré som pobalil a šiel pracovať.
Hlas vnútorného inštinktu
Nasledujúce dva dni som mal konečne voľno a mohol som sa ísť k vode aj normálne vyspať. Tentoraz padlo rozhodnutie na rieku Laborec. Nebol som tam už od marca, takže som sa aj celkom tešil. V dôsledku horúceho počasia nebola aktivita najlepšia, no pár rýb sa mi podarilo zdolať za relatívne krátky čas. Po prvej krajšej 11-tke sa vo mne niečo ozvalo. Niečo zhora mi vravelo, že dnešnú noc by som mal stráviť na Ružíne. Nejaký vnútorný inštinkt mi vravel, aby som to zbalil a šiel na Ružín. Aj napriek veľkej diaľke som poslúchol vnútorný hlas. Zbalil som výbavu, odniesol do auta a vydal sa na cestu do Prešova. Doma som len rýchlo naložil čln a smeroval na Ružín. Mal som vyhliadnuté dve miesta, no vybral som sa na flek, ktorý som už pár dní kŕmil. Cítil som, že to mám skúsiť tam. Do hry šli overené Samurai Rigy s nabrúsenými Muggami. Na dlhý vlas pod háčik som nastražil sólo 24 mm boilies Tangy Squid s malých tigrím orechom. Nástraha bola od háčika naozaj ďaleko. Keď už to pípne, nech to stojí za to.
Celú noc to ani nepíplo
Stav vody bol pre nedávne búrky stále vysoký. V mieste, kde chytám je vysoký stav len plusom. Veril som, že nejaký záber urobím. A prišlo to! Šťastná ranná hodina opäť ukázala svoju silu. Po brutálnej cirkulárke, keď som rybu nevedel zastaviť, som sadol do člna a šiel jej naproti. Kapor bol však šikovnejší a prešiel mi cez potopený strom v koryte. Presne pre tieto situácie mám na cievke poriadnu zásobu šokového vlasca. Opatrne silou prúta preťahujem cez nejakú vetvu centimeter za centimetrom. Rybu na prúte stále cítim. Teraz sa ukáže, či Samurai Rig vydrží. Náhle mi šokáč vystreľuje z prekážky a o 20 metrov ďalej sa mi pri hladine vynorilo dlhé telo kapra. Och! V návale adrenalínu som sa reflexívne okamžite pritiahol ku kaprovi a po pár bláznivých výpadoch som ho na prvý pokus podobral. Bez toho, aby som na seba pútal pozornosť, potichu som len zakričal: „Yes!“
„Mission accomplished“
Z vody počujem, ako mi bzučí druhý signalizátor. Rýchlo smerujem na breh. Prvého kapra si ani nestíham pozrieť, rýchlo ho prekladám z podberáka do plávajúceho saku a idem zdolávať druhého. Z brehu zdolávam pekného chudého 80-nika, ktorého rýchlo púšťam. Neviem sa dočkať, kedy si prezriem tú prvú ponorku. Po zdvihnutí saku s kaprom je cítiť poriadnu ťarchu. Fotoaparát je nachystaný a kapra ukladám na podložku. Po rozopnutí saku som len s úžasom pozeral na toho pravého veľkého „Ružínčana“. Mohutné tmavé šupinaté telo bez jedinej chybičky. Čo ma najviac zaujíma, je dĺžka tohto kapra... 101 cm! „Konečne! Yes!“ Ružínska misia s cieľom uloviť metrovicu je v tejto chvíli splnená. Je to neskutočný nával emócií!
Hmotnosť kapra bola cez 15 kg, čo je aj môj nový ružínsky osobák. Na hmotnosti mi však momentálne až tak nezáleží. S pomocou kamaráta Dominika rýchlo dokumentujeme tento vzácny úlovok, nech ho trápime čo najkratšie. Pri púšťaní ma napĺňa pocit eufórie a spokojnosti. Môj ružínsky sen sa mi konečne splnil...
Bol by to skvelý koniec článku...
Avšak tento príbeh sa ešte neskončil, našťastie. Po týždni som sa vrátil na miesto činu. Očakávania som už nemal žiadne, no voľné dve noci som nechcel premrhať. Opäť som trafil čas intenzívnych búrok, čo pre mňa znova znamenalo druhý povodňový stupeň (striedanie silných horúčav a prívalových dažďov je tento rok dosť časté). Prvú noc ma trochu potrápil silný prúd, kalná voda a plávajúci odpad na hladine. Avšak pomocou 300 g olov a backleadov som vedel udržať montáž na mieste. Po polnoci som bol oba prúty ešte pre istotu previezť a prikŕmil som pár hrsťami boilies. Záber, ktorý som absolútne nečakal, nakoniec prišiel... Z kalnej vody som na člne zdolal pekného statného 90-nika. Táto bodovaná ryba mi dodala kus istoty, že mám pretrpieť horúci deň a vyčkať si na noc a „šťastnú rannú hodinu“.
Sklamanie z ryby
Večer som si vyviezol dôkladne pripravené montáže s overenými nástrahami, decentne zakŕmil oba prúty a s pokojom na srdci šiel spať. Ryby mi, našťastie, nedali spať. Hneď po polnoci ma prebúdza divný záber... Po zdvihnutí prúta cítim solídnu záťaž. Podberák do člna a smerujem k rybe. Ryba sa drží pri dne a dobrých 10 minút sa nechce dvihnúť na hladinu. Neskôr už začala púšťať bubliny a vedel som, že buď to bude veľký kapor, alebo prinajhoršom sumec. Tentoraz to bol ten horší prípad. Po fakt skvelej zdolávačke som ostal sklamaný, ale asi sa to tak malo byť. Za takmer 130 cm sumca by bolo veľa ľudí vďačných...
„Happy hour“
Prút som opäť vyviezol a v bdelosti som očakával ďalší kontakt. „Happy hour“ opäť nastala – prvý záber a na brehu krásny lysec, ktorého som chytil aj pred rokom. Druhý záber bol už však o niečom inom. Podobne ako minulá metrovica, ryba mi prešla cez nejakú vetvu v koryte. Po dobrodružnom opatrnom zdolávaní sa vynoril na hladine obrí šupináč. Kolená sa mi roztriasli a po podobratí sa mi chcelo plakať.
Prvý záber zahájenia a hneď nádherná ryba.
Ďakujem ti, tam hore!
Ťažko opísať ten nával radosti a emócií. Tešil som sa ako malý chlapec. Rybu som okamžite spoznal a vedel som, že momentálne je to zrejme jeden z najväčších kaprov žijúcich na Ružíne. Obrovská hlava, veľká tlama, tučné brucho, v skratke – veľký starý ružínsky šupináč. Po týždni som si prekonal ružínsky rekord a navýšil svoj osobák zo zväzovky. Nebola to síce ďalšia metrovica, ale čo mu chýbalo do dĺžky, to mu nechýbalo na pupku. Som nesmierne rád, že všetky diely skladačky (miesto, nástraha, montáž) do seba zapadli a ja som si mohol pred objektívom zapózovať s touto vzácnou rybou. Aj keď som si svoj ružínsky sen splnil, aj naďalej sa budem tejto ťažkej vode venovať. Určite ešte ukýva pár pokladov, ktoré ešte nikdy neboli na háčiku...
Martin BIRKNER
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
