Po vydarenej jarnej sérii na rieke som mal v pláne povenovať sa od marca revíru, ktorý mi z vlaňajška prirástol k srdcu. Svitské jazerá, konkrétne to kaprové, som si veľmi obľúbil. Čo ma na jazero láka? Dôvodov je hneď niekoľko: pokoj pri vode, podtatranské prostredie, krištáľovo čistá voda a „zopár“ jedinečných kaprov.
nezadaný
02.07.2024 (7/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.01.2025.
Najmä lov na takto silne zarastenom jazere má svoje čaro. Plán bol jasný – pokúsiť sa poriadne prechytať obsádku miestnych tmavých kaprov a zistiť, čo tu vlastne pláva.
Chladná trojdňová výprava
Prišiel 20. marec a mňa čakala prvá trojdňovka. V noci ešte pretrvávali mrazy, a tak ma teplota vody okolo 6 °C vôbec neprekvapila.
Za normálnych okolností by som hneď nainštaloval Ronnie Rigy s menším množstvom kŕmenia a pokúšal sa nájsť nejaké čisté miesta bez tráv. Avšak po minuloročnej skúsenosti som mal pripravenú úplne inú stratégiu. Aj napriek chladnejšiemu počasiu som sa rozhodol loviť v plytších častiach jazera. Veril som, že slnečné lúče prilákajú zopár kaprov aj na zarastené plytčiny. Čo sa týka stratégie kŕmenia a montáží, hneď od začiatku som zvolil selektívnejší prístup – väčšie nástrahy, dlhšie vlasové prívesy a vyčkávať. Tento spôsob lovu je môj najobľúbenejší. Jeden až dva zábery od krajšej ryby počas dňa a stačí. Ako zvyknem vravieť, zachytať si a nenarobiť sa...
Aby montáže fungovali
Po príchode k vode som chcel primárne vyviezť prúty a až potom sa venovať rozkladaniu tábora. Rýchlo zložiť čln, osadiť elektromotor s batériou, rozložiť stojan a nachystať prúty. Do pár minút sa už pod háčikom hojdá panáčik 24 mm boilies The Krill s výraznou popkou Peach & Pepper. Miesta, kde plánujem položiť montáže, mám uložené ešte z minulého roka v sonare. Vlani v lete fungovali, tak hádam ani teraz nesklamú. Na každú montáž ešte napichujem na háčik PVA so 4 guľôčkami boilies tak, aby sa háčik pri pokladaní nezachytil o nejakú trávu. Montáž spúšťam v jemnom uhle do vody priam do vodných tráv. Po spustení už montáž nijako nenadvihujem, ani s ňou nemanipulujem. Verím, že všetko je na dne tak, ako má byť. Stužená šnúrka zaručí, že montáž sa samovoľne nezamotá.
Samotnú montáž som urobil naozaj jednoduchú. Už dlhšie som hľadal spôsob, ako čo najefektívnejšie naviazať legendárny háčik Mugga. Po pár úvahách som zvolil klasické bezuzlové viazanie a kúsok starej dobrej zmršťovacej hadičky. Pomocou jednoduchého grifu s ihlou som vytvoril jednoduché rovnátko, ktoré dodáva celej montáži tú správnu agresivitu. Nabrúsená Mugga vyzerala vskutku ako nabrúsený meč, a tak dostala táto montáž pracovný názov „Samuraj Rig“.
Čakal som, čakal a čakal
Prvý záber sa dostavil okolo obeda a z tráv som vydoloval prvú rybku okolo 8-9 kg. Nie veľký, ale bodovaný kaprík mi urobil radosť a čakám, čo sa bude diať ďalej. Čakal som, čakal, čakal... Nedialo sa nič. Určite som však neplánoval nič zjemniť. Najbližší záber sa dostavil až nasledujúce ráno. S vychádzajúcim slnkom som zdolal hneď po sebe dvoch zdravých šupíkov z tej lepšej hmotnostnej kategórie. Rýchle fotky, krátke video a onedlho sú montáže opäť na svojich miestach. Jednému prútu, na ktorý nebol záber, som našiel nové miesto. Trochu bližšie k brehu, ale taktiež medzi vodné trávy. Decentne som ho zakŕmil a čakal, či obedňajšie hodiny prinesú nejaký záber.
Po trinástej sa konečne rozozvučala cievka na pravom prúte. Vlasec sa z cievky len odvíjal a odvíjal. Tušil som, že to nebude žiaden malý kaprík. Ryba bola pekne zaparkovaná v trávach a až keď som sa dostal na šokový vlasec, mohol som si dovoliť trochu pritvrdiť. Postupne som kapra plynulým ťahom vyslobodzoval z vodnej vegetácie. Keď som v čistej vode zbadal mohutné šupinaté telo, modlil som sa, nech Samuraj vydrží... Túto rybu som si veľmi želal zdolať. Konečne poriadny svitský „býk“! Nebudem sa už veľmi rozpisovať, po 15 minútach náročnej zdolávačky som podobral kapra, kvôli ktorému som sem prišiel. Na brehu pár rýchlych fotografií a čoskoro zo saku s veľkým zadosťučinením púšťam domorodca naspäť. Aj napriek tomu, že som nasledujúcich 24 hodín neurobil záber, odchádzal som oddýchnutý a spokojný.
Zhruba po týždni som na jazere absolvoval ďalšiu dvojdňovku, ktorá sa niesla v znamení niekoľkých pekných rýb, ale niet sa o čom veľmi rozpisovať. Rybačku, ktorá sa mi silne vryla do pamäti, som odslúžil s mojou priateľkou Petrou.
Teplejšia aprílová výprava
Bola už polovica apríla a počasie vyzeralo rozumnejšie. Silný západný vietor mi veľmi neprekážal, keďže sme boli v závetrí. Slnečné počasie a kvitnúce borovice skvelo dolaďovali jarnú atmosféru. Kým Petra ešte ráno vyspávala v byte, ja som sa ponáhľal skoro ráno k vode. Prúty som chcel mať vo vode čím skôr, aby boli pripravené na klasickú obedňajšiu sériu záberov. Jediná zmenu, ktorú som urobil, bola výmena fluo popky za popku v klasickej hnedej farbe. Uvažoval som, že možno ryby v tej čistej vode videli už veľa farebných nástrah a prirodzených farieb by sa nemuseli báť. A tak som ku boilies The Krill Active pridal aj 16 mm identickú popku. To, čo sa začalo diať, bola jedna fantázia...
Nemáme čas odpočívať
Prvý záber – 100 cm dlhý tmavý šupináč. Druhý záber – 99 cm dlhý šupinatý „autobus“. Pokračovalo to pekným lyscom a ukončil to cca 10 kg ťažký šupík. Skvelá séria s brutálnymi rybami a nás čaká pár minút fotografovania. Aj Petra si skúsila zdolávačku s miestnymi kaprami, no teraz ju čaká pozícia fotografa. Neuveriteľne krásne ryby dokumentujeme a postupne púšťame naspäť. Prúty už radšej nevyvážame, aby sme si mohli v pokoji urobiť burgre. Po chutnom obede je čas dostať montáže do vody a aspoň na chvíľu si zdriemnuť v bivaku. Ryby nás však dlho odpočívať nenechali...
Z pohodlia nás vyrušuje pípajúci signalizátor. Tento záber patrí Petre, čiže celú zdolávačku si musí užiť sama. Ja som ju len ako pomocník s elektromotorom udržiaval nad rybou. Súboj v trávach zvládla bravúrne a onedlho je v podberáku ďalší bodovaný kapor. Spolu hodnotíme dnešný deň veľmi úspešne. Od večera hlásia meteorológovia intenzívny dážď, tak Petru radšej posielam domov a zvyšok rybačky
už dobojujem sám.
Miestny dinosaurus je pamätník
V noci mi dali ryby našťastie pokoj. Z tvrdého spánku ma zobudila razantná jazda, pričom som chvíľu nevedel, či je to reálne alebo sa mi len sníva. Až keď som otvoril oči, došlo mi, že naozaj mám záber. Vonku bola ešte tma a trochu dezorientovaný som opatrným krokom zišiel dolu kopcom ku prútom. Prút do ruky, podberák do člna a pomaly smerujem ku kaprovi. Viem presne, čo ma bude čakať. Cestou vysekávam vlasec z rastlinstva a keď vidím na cievke šokový vlasec, začínam sa do prúta opierať. Kapor to pod vodou naozaj kvalitne popreplietal. Zanedlho sa v zelenom svetle čelovky vynoruje k hladine obrovská hlava. Naozaj veľká, stará hlava šupinatého kapra. Kým som kapra nedoniesol na breh a nepoložil na podložku, netušil som, o akú krásnu rybu ide. Bolo mi dopriate zdolať jednu z najstarších miestnych rýb! Starý kapor, miestny dinosaurus, ktorý by už vedel čo-to porozprávať. Keď posielam fotky kamošovi Kubovi, gratuluje mi a oznamuje, že tú rybu má už dlhšie v hľadáčiku. Pre mňa bola táto ryba skvelým zavŕšením tejto krátkej rybačky. Kaprársky uspokojený ráno balím všetko mokré do auta a smerujem domov. Najlepšie na tom je, že sa sem čoskoro opäť vrátim...
Tretia výprava bude s Braňom
Na tretiu etapu „Tour de Svit“ sa pridal môj vzdialenejší kolega z práce Braňo. Bola to pre neho prvá rybačka tohto roku, čiže jeho nadšenie bolo oveľa väčšie ako moje. Od piatku do nedele je dosť času pokúsiť sa zdolať nejakého miestneho bombardéra...
Kým ráno Braňo dorazil k vode cez prešovské zápchy, ja som stihol osadiť tyčovky a rozviezť prúty. Moja stratégia je jasná: Samuraj Rig s dlhším vlasom, panáčik The Krill v prirodzenej farbe a položiť to kaprom priamo do kuchyne medzi vodnú vegetáciu. Branči zvolil svoje tajné zbrane, no kým stihol vyviezť, ja už som mal jedného Sviťana na podložke. Pekný kaprík okolo 12-13 kg znamenal celkom dobrý štart vý
Najmä lov na takto silne zarastenom jazere má svoje čaro. Plán bol jasný – pokúsiť sa poriadne prechytať obsádku miestnych tmavých kaprov a zistiť, čo tu vlastne pláva.
Chladná trojdňová výprava
Prišiel 20. marec a mňa čakala prvá trojdňovka. V noci ešte pretrvávali mrazy, a tak ma teplota vody okolo 6 °C vôbec neprekvapila. Za normálnych okolností by som hneď nainštaloval Ronnie Rigy s menším množstvom kŕmenia a pokúšal sa nájsť nejaké čisté miesta bez tráv. Avšak po minuloročnej skúsenosti som mal pripravenú úplne inú stratégiu. Aj napriek chladnejšiemu počasiu som sa rozhodol loviť v plytších častiach jazera. Veril som, že slnečné lúče prilákajú zopár kaprov aj na zarastené plytčiny. Čo sa týka stratégie kŕmenia a montáží, hneď od začiatku som zvolil selektívnejší prístup – väčšie nástrahy, dlhšie vlasové prívesy a vyčkávať. Tento spôsob lovu je môj najobľúbenejší. Jeden až dva zábery od krajšej ryby počas dňa a stačí. Ako zvyknem vravieť, zachytať si a nenarobiť sa...
Aby montáže fungovali
Po príchode k vode som chcel primárne vyviezť prúty a až potom sa venovať rozkladaniu tábora. Rýchlo zložiť čln, osadiť elektromotor s batériou, rozložiť stojan a nachystať prúty. Do pár minút sa už pod háčikom hojdá panáčik 24 mm boilies The Krill s výraznou popkou Peach & Pepper. Miesta, kde plánujem položiť montáže, mám uložené ešte z minulého roka v sonare. Vlani v lete fungovali, tak hádam ani teraz nesklamú. Na každú montáž ešte napichujem na háčik PVA so 4 guľôčkami boilies tak, aby sa háčik pri pokladaní nezachytil o nejakú trávu. Montáž spúšťam v jemnom uhle do vody priam do vodných tráv. Po spustení už montáž nijako nenadvihujem, ani s ňou nemanipulujem. Verím, že všetko je na dne tak, ako má byť. Stužená šnúrka zaručí, že montáž sa samovoľne nezamotá.
Samotnú montáž som urobil naozaj jednoduchú. Už dlhšie som hľadal spôsob, ako čo najefektívnejšie naviazať legendárny háčik Mugga. Po pár úvahách som zvolil klasické bezuzlové viazanie a kúsok starej dobrej zmršťovacej hadičky. Pomocou jednoduchého grifu s ihlou som vytvoril jednoduché rovnátko, ktoré dodáva celej montáži tú správnu agresivitu. Nabrúsená Mugga vyzerala vskutku ako nabrúsený meč, a tak dostala táto montáž pracovný názov „Samuraj Rig“.
Čakal som, čakal a čakal
Prvý záber sa dostavil okolo obeda a z tráv som vydoloval prvú rybku okolo 8-9 kg. Nie veľký, ale bodovaný kaprík mi urobil radosť a čakám, čo sa bude diať ďalej. Čakal som, čakal, čakal... Nedialo sa nič. Určite som však neplánoval nič zjemniť. Najbližší záber sa dostavil až nasledujúce ráno. S vychádzajúcim slnkom som zdolal hneď po sebe dvoch zdravých šupíkov z tej lepšej hmotnostnej kategórie. Rýchle fotky, krátke video a onedlho sú montáže opäť na svojich miestach. Jednému prútu, na ktorý nebol záber, som našiel nové miesto. Trochu bližšie k brehu, ale taktiež medzi vodné trávy. Decentne som ho zakŕmil a čakal, či obedňajšie hodiny prinesú nejaký záber.
Po trinástej sa konečne rozozvučala cievka na pravom prúte. Vlasec sa z cievky len odvíjal a odvíjal. Tušil som, že to nebude žiaden malý kaprík. Ryba bola pekne zaparkovaná v trávach a až keď som sa dostal na šokový vlasec, mohol som si dovoliť trochu pritvrdiť. Postupne som kapra plynulým ťahom vyslobodzoval z vodnej vegetácie. Keď som v čistej vode zbadal mohutné šupinaté telo, modlil som sa, nech Samuraj vydrží... Túto rybu som si veľmi želal zdolať. Konečne poriadny svitský „býk“! Nebudem sa už veľmi rozpisovať, po 15 minútach náročnej zdolávačky som podobral kapra, kvôli ktorému som sem prišiel. Na brehu pár rýchlych fotografií a čoskoro zo saku s veľkým zadosťučinením púšťam domorodca naspäť. Aj napriek tomu, že som nasledujúcich 24 hodín neurobil záber, odchádzal som oddýchnutý a spokojný.
Zhruba po týždni som na jazere absolvoval ďalšiu dvojdňovku, ktorá sa niesla v znamení niekoľkých pekných rýb, ale niet sa o čom veľmi rozpisovať. Rybačku, ktorá sa mi silne vryla do pamäti, som odslúžil s mojou priateľkou Petrou.
Teplejšia aprílová výprava
Bola už polovica apríla a počasie vyzeralo rozumnejšie. Silný západný vietor mi veľmi neprekážal, keďže sme boli v závetrí. Slnečné počasie a kvitnúce borovice skvelo dolaďovali jarnú atmosféru. Kým Petra ešte ráno vyspávala v byte, ja som sa ponáhľal skoro ráno k vode. Prúty som chcel mať vo vode čím skôr, aby boli pripravené na klasickú obedňajšiu sériu záberov. Jediná zmenu, ktorú som urobil, bola výmena fluo popky za popku v klasickej hnedej farbe. Uvažoval som, že možno ryby v tej čistej vode videli už veľa farebných nástrah a prirodzených farieb by sa nemuseli báť. A tak som ku boilies The Krill Active pridal aj 16 mm identickú popku. To, čo sa začalo diať, bola jedna fantázia...
Nemáme čas odpočívať
Prvý záber – 100 cm dlhý tmavý šupináč. Druhý záber – 99 cm dlhý šupinatý „autobus“. Pokračovalo to pekným lyscom a ukončil to cca 10 kg ťažký šupík. Skvelá séria s brutálnymi rybami a nás čaká pár minút fotografovania. Aj Petra si skúsila zdolávačku s miestnymi kaprami, no teraz ju čaká pozícia fotografa. Neuveriteľne krásne ryby dokumentujeme a postupne púšťame naspäť. Prúty už radšej nevyvážame, aby sme si mohli v pokoji urobiť burgre. Po chutnom obede je čas dostať montáže do vody a aspoň na chvíľu si zdriemnuť v bivaku. Ryby nás však dlho odpočívať nenechali...
Z pohodlia nás vyrušuje pípajúci signalizátor. Tento záber patrí Petre, čiže celú zdolávačku si musí užiť sama. Ja som ju len ako pomocník s elektromotorom udržiaval nad rybou. Súboj v trávach zvládla bravúrne a onedlho je v podberáku ďalší bodovaný kapor. Spolu hodnotíme dnešný deň veľmi úspešne. Od večera hlásia meteorológovia intenzívny dážď, tak Petru radšej posielam domov a zvyšok rybačky už dobojujem sám.
Miestny dinosaurus je pamätník
V noci mi dali ryby našťastie pokoj. Z tvrdého spánku ma zobudila razantná jazda, pričom som chvíľu nevedel, či je to reálne alebo sa mi len sníva. Až keď som otvoril oči, došlo mi, že naozaj mám záber. Vonku bola ešte tma a trochu dezorientovaný som opatrným krokom zišiel dolu kopcom ku prútom. Prút do ruky, podberák do člna a pomaly smerujem ku kaprovi. Viem presne, čo ma bude čakať. Cestou vysekávam vlasec z rastlinstva a keď vidím na cievke šokový vlasec, začínam sa do prúta opierať. Kapor to pod vodou naozaj kvalitne popreplietal. Zanedlho sa v zelenom svetle čelovky vynoruje k hladine obrovská hlava. Naozaj veľká, stará hlava šupinatého kapra. Kým som kapra nedoniesol na breh a nepoložil na podložku, netušil som, o akú krásnu rybu ide. Bolo mi dopriate zdolať jednu z najstarších miestnych rýb! Starý kapor, miestny dinosaurus, ktorý by už vedel čo-to porozprávať. Keď posielam fotky kamošovi Kubovi, gratuluje mi a oznamuje, že tú rybu má už dlhšie v hľadáčiku. Pre mňa bola táto ryba skvelým zavŕšením tejto krátkej rybačky. Kaprársky uspokojený ráno balím všetko mokré do auta a smerujem domov. Najlepšie na tom je, že sa sem čoskoro opäť vrátim...
Tretia výprava bude s Braňom
Na tretiu etapu „Tour de Svit“ sa pridal môj vzdialenejší kolega z práce Braňo. Bola to pre neho prvá rybačka tohto roku, čiže jeho nadšenie bolo oveľa väčšie ako moje. Od piatku do nedele je dosť času pokúsiť sa zdolať nejakého miestneho bombardéra...
Kým ráno Braňo dorazil k vode cez prešovské zápchy, ja som stihol osadiť tyčovky a rozviezť prúty. Moja stratégia je jasná: Samuraj Rig s dlhším vlasom, panáčik The Krill v prirodzenej farbe a položiť to kaprom priamo do kuchyne medzi vodnú vegetáciu. Branči zvolil svoje tajné zbrane, no kým stihol vyviezť, ja už som mal jedného Sviťana na podložke. Pekný kaprík okolo 12-13 kg znamenal celkom dobrý štart výpravy. Po zdokumentovaní rozkladáme Braňov obrovský bivak, v ktorom pobudneme chladné dve noci. Aprílové počasie opäť nezostalo nič dlžné svojej povesti. Premenlivé počasie, keď sa slnko striedalo so snehom a silným vetrom, nám však z dobrej nálady neubralo.
Braňo sa zastal úlohy kuchára na tento víkend a môžem vám povedať, že bolo o mňa veru dobre postarané. Tortilly s kuracím mäsom boli fajn, ale bravčová panenka s vínnou redukciou bola jedna fantázia. K tomu kvalitný rum a s napätím sme čakali, čo nám jazero ponúkne...
Moja „svätá trojica lyscov“
Rad prišiel na Braňov prút z najbližšieho miesta. Plný eufórie nasadá do člna a vydáva sa vpred ku svojmu prvému kaprovi v roku 2024. Bolo komické sledovať Braňa na člne, lebo elektromotor nie je jeho silná stránka. Všetko sa však dobre skončilo a na brehu ho fotím s jeho prvou rybou. Na fotografii vynikal kapor s telom jalca. Remíza netrvala dlho a popoludní som priviezol na breh krásneho sivého lysca. Je to jeden lysec zo „svätej trojice lyscov“, ktorého som si túžil chytiť. Veľmi pekná a zároveň jedinečná ryba mi dala opäť pocit zadosťučinenia. Branko sa ujal funkcie fotografa a po zdokumentovaní a pustení prevážam oba prúty na noc.
Večer pekne prituhlo a jemný mráz na podložke sa nedalo nevšimnúť. V teplom spacáku s chutnými toastami nám to bolo však jedno. V noci som mal len jednu rybu a zopár prejazdov od bobrov. Až skoré ráno mi prinieslo rybu, kvôli ktorej som sem prišiel. Takmer metrový vyšportovaný šupináč so mnou na člne „pokosil“ veľký kus vodnej plochy od vodných tráv. Tento ranný budíček sa mi aj napriek zime veľmi páčil.
Po rannej fotodokumentácii si dávame rannú kávu a preberáme stratégiu na sobotu. Rozhodujeme sa všetky prúty skontrolovať a nanovo zakŕmiť. Počas dňa obaja zdolávame po jednom kapríkovi. Až v predvečerných hodinách som sa dostal k rybe, ktorá fakt stála za to. V podberáku mi skončil druhý lysec zo „svätej trojice“. Yes! Zo samej radosti som kaprovi vybral z pysku perfektne zaseknutú Muggu a zložil som ramená podberáka. Kapor mi však rýchlym výpadom stiahol ramená a podarilo sa mu vyslobodiť. Pre rybu šťastie, pre mňa príučka. Tento deň bol na zábery veľmi slabý, čo mohlo súvisieť aj s extrémne premenlivým počasím. Noc bola hluchá. Kvalitný spánok nie je však nikdy na škodu.
Ranné zábery nám to však vynahradili. Braňovi som urobil fotku s 97 cm dlhým „černokňažníkom“ a on na oplátku mne s tmavou deväťdesiat deviatkou. Čo viac si priať?! V nedeľu ráno nás počas balenia zaskočil telefonát od správcu Jožiho. Vraj sa na nás valí snehová búrka. A veruže neklamal. Za pár minút prichádza biela stena aprílového snehu. Našťastie nám už bolo treba len zbaliť prúty.
Šialený rybársky apríl...
S Braňom sa lúčime a vydávame sa každý svojou cestou. On na ďaleký východ a ja do Popradu k priateľke. Mesiac apríl opäť potvrdil svoj prívlastok „šialený“. Aj napriek vrtochom počasia sme si oddýchli a čo-to aj nachytali. Ako zvyknem vravieť, niekedy je fajn zachytať si,
no nenarobiť sa...
PrihlásenieRegistrácia 
