Každoročne sa konajú medzinárodné majstrovstvá organizácie ATLAS, združujúcej ligy jednotlivých krajín, kde ako reprezentácia slovenskej Trout Area nemôžeme chýbať. Tentoraz sme sa vybrali zmerať si sily s najlepšími pretekármi do Talianska.
nezadaný
02.07.2024 (7/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.01.2025.
Od vášne k reprezentácii
Ako vášnivý prívlačiar som sa pred rokmi obzeral po možnostiach sebarealizácie v čase hájenia dravcov na našich zväzových vodách, až som sa dostal medzi nadšencov prívlače na svoje prvé prívlačové preteky vo Vrbovom. A neostalo iba pri prvých. Preteky organizuje mnoho miestnych združení alebo viaceré ligy, s viac či menej podobnými pravidlami. Postupne sa jazerná prívlač z pôvodne bodovaných všetkých dravých rýb vyprofilovala na lov pstruhov dúhových, potočných a sivoňov, organizovaná je športovo v lige Trout Area Slovakia pod Slovenským zväzom športového rybolovu ako LRU – prívlač Trout Area.
Liga má 64 členov – pretekárov, je otvorená pre každého záujemcu, každoročne sa konajú dvojdňové kvalifikačné preteky, z ktorých šesť najlepších sa dostane do ligy od nasledujúceho ročníka.
Medzinárodne sú ligy jednotlivých krajín združené organizáciou ATLAS, ktorá každoročne organizuje svoje majstrovstvá. Na základe výsledkov v našej slovenskej lige sa vyprofilovala reprezentácia, ktorá reprezentuje ligu a Slovensko v zahraničí na rôznych pretekoch alebo majstrovstvách.
Najväčším takýmto medzinárodným podujatím v prebiehajúcom ligovom ročníku bol ATLAS WORLD CUP 2024 konaný v Taliansku. Zúčastnilo sa ho 16 krajín, čo bola historicky najsilnejšia účasť.
Príprava je dôležitá, detaily rozhodujú
Vybrali sme sa na preteky v malej skupine štyroch pretekárov – Samo Nagy, Majo Gabčo, Fero Gajdošík, Jožo Belovič – avšak o to s väčším odhodlaním niečo ukázať a dokázať, že naše pravidelné pódiové umiestnenia nie sú opakujúce sa náhody. Brali sme to vážne, zároveň sme sa tešili a pripravovali sa dosť dlhý čas vopred (e-shopy nestíhali posielať balíčky).
Išli sme o deň skôr, lebo bola možnosť zatrénovať si na nepretekovom vedľajšom rybníku, s údajne rovnakou rybou.
Ubytovali sme sa v dome asi desať minúť cesty od rybníka, v agroturisticky zameranom penzióniku s kozami, ovcami a dobrou kuchyňou, kde sa dalo dobre sústrediť, večer analyzovať poznatky, jesť, piť, oddychovať aj trochu vypnúť.
Tréningu na vedľajšom rybníku sme venovali piatkové dopoludnie. Podľa očakávania tam bola veľmi malá ryba, ale našli sme si nástrahy, ktoré jednoznačne fungovali. Viackrát za deň rybu dopĺňali, prakticky nová ryba brala okamžite. Pripravili sme si možný smer, na čo sa pri danej rybe orientovať.
Oficiálny tréning na pretekovom rybníku bol v piatok popoludní a tam sme rýchlo zistili, že je to o niečom inom. Na rozdiel od očakávaní, nenasadili malú rybu, ako je v tých končinách zvykom a ktorú sme natrénovali na vedľajšom rybníku, ale ryby štandardných veľkostí, ako chytáme aj u nás.
Ryba na tréningu fungovala tak, ako aj počas nasledujúcich dvoch dní. Po napustení brala polovicu kola takmer na všetko, každý hod päť záberov, kým nejaká nevisela. Druhá polovica kola výrazný útlm, ako aj nasledujúce kolá do napustenia ryby – keď si musel vymýšľať, ako rybu donútiť zabrať.
Chytali sa na tréningu štyri polhodinové kolá aj s presunom o osem miest, s prestávkou na presun. Hlavne v jeho druhej polovici sme si našli plandavky a voblery, ktoré jednoznačne fungovali viac ako iné. Štandardne sme ich veľmi nehádzali a nedali na sebe nič znať, aby sme vzácne informácie uchovali v tajnosti.
Nezabudnuteľná atmosféra vrcholných podujatí
Organizácia bola ako obvykle na ATLASE na výbornej úrovni, priateľská atmosféra so známymi pretekármi z ostatných krajín, po tréningu kapitánsky míting s detailným vysvetľovaním pravidiel. Večer sme analyzovali poznatky a nastavili si, s akými nástrahami začínať a ktoré sa javili ako rozdielové.
Chytalo sa 30 kôl po 20 minút počas dvoch dní, dvakrát s každou krajinou, naraz štyria pretekári za každú krajinu, každý z pretekárov bojoval proti svojej dvojici z krajiny súpera. Zrátali sa body každého pretekára –
3 body za výhru, 1,5 bodu za remízu s rybou, 1 bod za remízu bez ryby, 0 bodov za prehru.
Prvé kolá sme začínali chytať asi ako u nás, chytalo sa pomerne veľa rýb. Prvé kolá boli ráno aj popoludní, ryba sa nasádzala dvakrát za deň. Štandardne začíname výraznými farebnými a ťažšími plandavkami, ktoré hneď rybu zaujmú, ale spravidla je takýto záujem iba dočasný a iba pri novo nasadených rybách.
Nasledujúce kolá boli náročné, rybu bolo vidieť skoro všade, ale veľmi nereagovala. Buď ste si museli nájsť vlastnú plandavku alebo vobler, ktorý fungoval, alebo sme sa poučili z prehier a v nasledujúcich kolách sme skúšali to, čím nás dostal súper. Keďže sme boli len štyria a bolo potrebné prispôsobovať sa situácii s minimom informácií z diania, tak to bolo náročné. Keď sa sústredíte na seba, nedokážete vnímať, čo sa deje ďalej než okolo vás. Okrem nás boli štyria iba v minime tímov, zväčša zozadu výsledkovej listiny.
Fungovali sme ako tím výborne. Keď niekto niečo zistil, okamžite sme sa navzájom informovali. Snažil som sa veľa rozprávať s ostatnými pretekármi a tímami, čo-to z nich vytiahnuť a posunúť okamžite info ďalej chalanom.
Úspech predpokladá maximálne nasadenie
Mne s Majom sa podarilo držať vysoko, Jozef nám sekundoval a v sobotu doobeda sa nedarilo Ferovi. Povedali sme si ale jednoznačné úlohy (namiesto Ferovho hľadania autobusových spojov domov) – kto bodovo oddychoval doobeda, ten potiahne tím poobede, kto oddychoval celý prvý deň, potiahne tím na druhý deň... A presne tak sa nám to aj podarilo.
Popoludní Fero zistil, že ryby reagujú na extra štíhle nástrahy a čo je veľmi dôležité, jeho zázračný kufor ich obsahoval dosť aj pre Jozefa. Chalani sa na ne sústredili a spravili už aj silné popoludnie. V priebehu dňa sme sa posúvali z desiateho miesta v úvode postupne vyššie každým ďalším sčítavaním bodov.
Majo si našiel svoje pološtíhle plandavky, ktoré mu fungovali a ja som sa sústredil na pohybujúce sa húfy rýb, aj keď mali byť na druhej strane rybníka. Ťažké plandavky boli schopné doletieť akurát pred pretekára oproti a podľa pravidiel stred nebol hranicou. Ak sa ryba dala dosiahnuť voblerom, tak bol efektívnejší. Na menšie nástrahy reagovala ryba lepšie, kvôli vzdialenostiam som vyberal ťažšie verzie. A keď sa objavili ryby nablízko, okamžite som sťahoval naspäť a menil udicu na malú plandavku a malý ľahší vobler na blízko. Mohlo to vyzerať veľmi chaoticky, ale bolo to efektívne. Najlepšie fungovali tmavé, hnedé a béžové farby, s hmotnosťami od 1 do 1,5 gramu pri plandavkách a do 2,5 gramu pri vobleroch.
Samo NAGY
Pokračovanie nabudúce.
PrihlásenieRegistrácia 
