Azda všetky kúty sveta som už precestoval za sumcami. Tento úžasný vodný tvor sa mi usídlil už v detstve v srdci, duši i mozgu. Výpravy za Silurus glanis sú pre mňa takou silnou vášňou, že to dlhé roky nedokázala pochopiť ani moja rodina a mnohokrát ani priatelia. Aká hranica jeho veľkosti je dnes dosiahnuteľná?
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚL 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2022.
Minulý rok som so svojou ženou vyrazil na dovolenku. Avšak nečakajte od nás nijaké romantické výlety po európskych veľkomestách, ani dovolenky na plážach. Do auta sme hodili dva bellyboaty, dva bicykle, nejaký ten rybársky výstroj a vyrazili sme k našej obľúbenej rieke. Na aute sme vždy prišli na miesto, schovali bicykle niekde do žihľavy a autom vyšli ešte pár kilometrov vyššie proti prúdu. Odtiaľto sme začali rieku splavovať na bellyboatoch. Pocit úplnej slobody, voľnosti, keď ste polovicou tela vo svete ľudí a tou druhou vo svete rýb. Po ceste sme chytali na prívlač jalce, zubáče, mreny a sem‑tam aj sumca. So sebou som mal aj prvé vzorky mojich nových sumcových prútov a nástrah pod mojou značkou, nuž som ich chcel poriadne otestovať. Každý večer sme si na brehu rieky postavili stan, urobili si dobrú večeru a nasledujúce ráno sa vydali na cestu po ďalšom úseku rieky. Jednoducho, krásna dovolenka s človekom, s ktorým máte rovnakú vášeň.
Takú obrovskú rybu som
ešte v náručí nedržal.
Nechápal som obraz, čo sme videli
Jedného podvečera sme bivakovali kúsok od malého ostrova. Na jeho špici skákali pekné kapry a Claudia ľutovala, že si tentoraz nevzala svoju kaprársku výbavu. Kapry sme tam mali skutočne ako na dlani. Pozorovali sme ich v relatívne čistej vode, ako nám jazdia okolo brehu a skáču na špici ostrova. Bolo to ako divadelné predstavenie. V jednej chvíli ako keby do kaprov ale strelilo a začali utekať. V rovnakom okamihu sa v plytčine zdvihla vlna, do vzduchu vyskočil aspoň sedemkilový kapor a za ním sa ukázala ryba, že som len nasucho preglgol… Ja aj Claudia sme zostali stáť ako obarení. „Toto nebola žiadna dvojka a ani 250! To bola ryba ako krava, videl si to?“ Ani som Claudii nedokázal odpovedať, pretože som nechápal veľkosť ryby, ktorú sme práve videli. Celý obraz som si znova a znova, dokola a dokola prehrával v hlave a usiloval a nájsť odpoveď… Aký bol tento sumec veľký!
Pre znázornenie veľkosti ryby, Claudia položila na neho svoju ruku, aby bolo vidieť aké má mohutné telo.
Je rozhodnuté – zostávame
S Claudiou sme urobili bojový plán a rozhodli sa zdržať na mieste celé ďalšie ráno. Ešte za tmy sme obidva naše bellyboaty zaparkovali kúsok nad plytčinou pri ostrove, kde sme videli miestneho kráľa loviť. Veľmi dobre som vedel, že niečo podobné sa veľmi pravdepodobne nebude opakovať. Včerajší koncert bol ale jednoducho silnejší ako ja. Začali sme sa potichu rozprávať a vtom sa z rovnakého miesta ozvala neskutočná bomba do hladiny. Kolená sa mi začali trepať aj pod vodou a Claudia radšej ani nenahadzovala. Svoju nástrahu som viedol úplnou tmou a srdce som mal až v krku. Už len pocit, že tu niekde okolo pláva sumec podobných rozmerov, ma privádzal do šialenstva. Prvý hod nič, druhý hod nič. Tretím hodom dopadla nástraha na hladinu, otočil som prvýkrát kľučkou a prišla rana do prúta. Nemohol som vedieť, či je to rovnaký sumec ako včera, ale bolo jasné, že je to výnimočná ryba. Žiadne kotrmelce, žiadne kopanie do šnúry, len brutálny a súvislý ťah, a ryba ma okamžite začala rvať s dolu prúdom. Chvíľu s prúdom a potom tiež proti prúdu. Môj Magic V‑Baitcast 10 kg bol uklonený až hlboko pod bellyboat.
Prvýkrát v živote som zažil, že ma ryba v bellyboate ťahala niekoľko sto metrov proti prúdu. Okolo mňa tma a Claudia nikde. Počul som len jej vzďaľujúci sa hlas. Ešte som jej stačil povedať, nech sa dostane niekde k brehu, schová boat a dôjde za mnou po brehu pešo. Potom sa mi už stratila z počutia…
Po urputnom súboji som už veľa síl nemal,
ale adrenalín mi pumpoval
v žilách a mohol som objať kráľa sumcov.
Úplne iná liga!
Sumec si so mnou robil úplne čo chcel. Môj prívlačový sumčí špeciál bol síce robený na sumce, ale rozhodne nie na rybu, ktorá je schopná ťahať vás aj s bellyboatom niekoľko sto metrov proti silnému prúdu. Prvých 40 minút som rybu ani nevidel. Pravdupovediac, začal som pochybovať, že na takúto rybu mám v bellyboate vôbec šancu. Veľmi dobre som vedel, že stačí jediný strom v ceste a je koniec. Prútu aj 40-kilovej pletenke som nakladal čo to šlo, ale napriek tomu to nestačilo.
Prvý záblesk ryby som videl po zhruba hodine boja. Ukázala sa mi gigantická chvostová plutva. To bol okamih, keď mi bolo jasné, že to je ryba, ktorú som videl predošlý deň loviť! O ďalších desať minút som sumca prvýkrát priviedol hlavou k boatu. Triasol som sa tak, ako keby do mňa pustili 220! Problém nastal v okamihu, keď som zistil, že nie som schopný chytiť jeho mohutnú spodnú čeľusť do ruky. Bola taká široká, že jedna ruka jednoducho nestačila. Držal som v rukách desiatky dvestopäťdesiatok a veľa dvestošesťdesiatok, ale toto bola úplne iná liga! Aj keď bol sumec už unavený, tak akýkoľvek pokus o chytenie čeľuste skončil rovnako. Sumec sa len ľahko pohol a tým odhodil mňa aj s celým bellyboatom! Plutvami som sa snažil dokopať bližšie k brehu, ale pretiahnuť cez silný prúd takú váhu ryby bol neskutočný problém.
Sumce 250 cm som chytil
za ostatné roky desiatky.
Na skutočného obra som
však čakal 25 rokov.
Taký súboj som ešte nezažil
Úprimne musím povedať, že som bol zúfalý. Sumec mi minimálne desaťkrát vypadol z ruky a mne začalo byť jasné, že takéto chyby sa s takouto veľkou rybou neodpúšťajú. Nástraha bola vo vnútri papule a ja som len dúfal, že háčik sedí dobre. Rozvidnelo sa, ale ja som bol už úplne vyčerpaný. Začali ma chytať kŕče do nôh a prúd ma stále unášal riekou. Čas som už ani nevnímal a sústredil som sa len na obrovského sumca, ktorého som držal oboma rukami a všetkou silou som sa usiloval dokopať k brehu. To sa mi napokon po obrovskom úsilí podarilo. Z bellyboatu som doslova vypadol vyčerpaním, obkročil sumca, aby mi neutiekol a začal sa postupne spamätávať. Ja aj sumec sme toho mali tak akurát dosť. Nikdy v živote som taký tvrdý súboj so sumcom nezažil!
Parádny sumec, ktorý Claudii spakoval pomaly vedeného Shadrapa.
Ryba na troch chlapov
Po chvíli prišla Claudia po brehu a jej prvá reakcia bola kúzelná. Zaznelo len: „Tak ten by ma zožral!“ Pomaly som si začal uvedomovať, aká veľká ryba predo mnou v plytkej vode leží. Prvý odhad bol niekde okolo 270 centimetrov a hmotnosť okolo 140 kilogramov. Sumca už dávno nevážim, ale pri tomto obrovi ma skutočná hmotnosť zaujímala. Lenže čo chcete s takým monštrom robiť, keď máte pri sebe len 50-kilovú dievčinu. Akákoľvek manipulácia s takouto rybou je skôr na troch chlapov, a to ešte s ťažkosťami. Nakoniec sme teda len zapichli palicu k papuli, druhú k chvostu a rybu zmerali.
Byť s takouto veľkou rybou v jej prostredí je zážitok úplne pre každého. To sa proste nikdy nezunuje.
Dorastie trojmetrový obor?
Sumčí kráľ meral neskutočných 280 centimetrov. S Claudiou sme urobili pár fotiek a s posledným zamávaním obrovskej chvostovej plutvy sa rozlúčili s rybou, o ktorej existencii som pochyboval, ale zároveň nesmierne o nej sníval. Zostáva teda otázka – môže sa niekde na území Európy ukrývať trojmetrový sumec? Sám neviem. Myslím, že zatiaľ nie. Môže však niektorá z týchto dvestoosemdesiatok ešte povyrásť? Myslím si, že áno… Budem dúfať, že niekto zo slušných rybárov sa takej ryby niekedy dočká a hádam ju aj pustí.
Nikdy by som neveril, že to poviem, ale áno. Myslím si, že v budúcnosti môže trojmetrová hranica skutočne padnúť…
Každý si chce urobiť fotku s veľkým sumcom a je to v poriadku. Hlavné je ale sumcovi netlačiť brucho. Takto veľkému sumcovi stačí len pridvihnúť hlavu
a samotná jeho veľkosť hovorí za všetko.
Veľa šťastia a Petrov zdar!
Prajem vám mnoho krásnych rýb pred objektívmi vašich fotoaparátov!
Po mnohých rokoch opäť v Španielsku. Tentoraz v období covidu, keď bola priehrada úplne prázdna. Bolo pekné zaspomínať na časy, keď to bolo ešte normálne.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
