V júnovom vydaní rybárskeho mesačníka Slovenský RYBÁR ste si mohli prečítať môj článok o tom, ako sme spoločne s mladým Romankom nachytali karasy a ako si mladý rybár užíval rybačku plnú záberov.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: JÚL 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Na konci toho článku som sa s čitateľmi rozlúčil tak, že pravdepodobne bude pokračovanie toho článku, z ktorého sa môžete dozvedieť ako sa Romankovi darilo na ďalších rybačkách, ako si začal vybavovať rybársky lístok a povolenie na rybolov, ako obstál na svojich prvých rybárskych pretekoch. Nebudem však nič prezrádzať, poďme pekne od začiatku. Náš mladý rybár chodil na rybačky iba na súkromné rybníky a odkedy som mu venoval svoj rybársky čas a bol so mnou na spoločných rybačkách, mali sme dosť času na to, aby sme sa o sebe dozvedeli viac. Videl som na ňom, že je zanietený do rybolovu, správa sa disciplinovane pri vode, udržiava čistotu a poriadok na brehu. Proste nie sú s ním žiadne problémy pri spoločných rybačkách. Tak som mu pri takejto spoločnej rybačke navrhol to, že by som mu pomohol vybaviť si povolenie na rybolov a rybársky lístok, a tak by mohol chodiť aj na iné revíry a nielen na súkromné vody. Oči sa mu rozžiarili a tešil sa z toho. A tak sme sa dali do vybavovania si potrebných dokladov.
Na správu si Romanko počkal asi 2 týždne
Na internetovej stránke www.srzrada.sk sme našli Prihlášku za člena Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré sme stiahli do počítača a následne sme vytlačili na tlačiarni a perom sme vyplnili potrebné údaje. Vyplnený formulár sme vložili do obálky a nasledujúci deň sme ju poslali na adresu Miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu. Už nám ostalo len čakať, kedy sa kompetentní ozvú. Na správu si Romanko počkal asi 2 týždne a bol oboznámený aj termínom skúšok a musel si sebou zobrať aj svoju fotografiu vo veľkosti 3x4 cm. Romankovi som daroval malú knižku, kde boli zákony o rybárstve a vyznačil som mu tie najdôležitejšie paragrafy, ktoré určite musí vedieť naspamäť. Takže mal dosť času sa učiť a pripravovať sa na deň skúšok. Nadišiel deň skúšok. V miestnosti, kde sa skúšky mali konať, sa zišlo dohromady asi 8 detí. Skúšajúci deti pozdravil, privítal a usadil ich k stolu, kde už boli prichystané písacie potreby a papiere s otázkami. Skúšajúci vysvetlil deťom, že sú tu medzi nimi také deti, ktoré chodili do krúžku Mladý Rybár a oni sú už oveľa viac pripravení na skúšky a z toho dôvodu tieto dnešné skúšky budú mať výchovný charakter a všetky otázky, ktoré sú na papieri si spoločne preberú, vydiskutujú a ak niekto niečomu nerozumie tak skúšajúci vysvetlí všetko aby to bolo pre všetkých zrozumiteľné.
Prirodzene, že som mu pomohol
A tak sa aj stalo. Približne za 60-70 minút bolo po skúškach a deťom sa zreteľne uľavilo. Skúšajúci gratuloval všetkým deťom za zvládnuté skúšky a začalo sa vydávanie povolení na rybolov a rybárskych lístkov. Všetky deti boli nadšené, že môžu držať vo svojich rukách ich vlastné povolenky na rybolov. Pochopiteľne, aj náš mladý rybár Romanko. Keďže už Romanko vlastní povolenie na rybolov tak sa môže zúčastniť aj rybárskych pretekov a tak sme sa začali pripravovať na tie už spomínané rybárske preteky. Vysvetlil som mu, že ak chce uspieť na pretekoch tak musí chytať so 4-metrovým bičom a plavákom, musí na jednom mieste vydržať celé 3 hodiny a bez prestávky nahadzovať montáž a vyťahovať malé rybky lebo vyhrá ten mladý rybár, ktorý nachytá najviac centimetrov rýb. Romanko povedal, že to zvládne ale nech mu pomôžem pri zostavení udice, pri výbere krmiva, pri viazaní háčikov. Prirodzene, že som mu pomohol.
Nadišiel deň pretekov. Počasie bolo veľmi veterné a možno aj preto sa na pretekoch zišlo iba 20-22 detí, ktoré už netrpezlivo čakali, kedy sa preteky začnú. Museli si však počkať, až kým sa dostavia všetci pretekári, ktorí sa na preteky prihlásili a zaregistrovali. Po pol hodinke už boli všetci na mieste, kde mladých pretekárov oboznámili organizátori s hlavnými pravidlami pretekov a následne si vyžrebovali miesta. Každý sa správal disciplinovane a bolo na nich vidieť to vzrušenie, čo prevláda na pretekároch na začiatku takéhoto podujatia.
Príprava náčinia a krmiva
Romanko si išiel vyžrebovať svoje miesto a ušlo sa mu číslo 3. Nevedeli sme či je to dobré miesto alebo menej dobré, ale nechali sme sa prekvapiť. Presunuli sme sa na miesto a začalo sa vybaľovanie potrebných vecí, ktoré trvalo iba niekoľko minút. Spoločne sme si pripravili 4-metrový bič, na ktorý sme naviazali monofil vlasec s priemerom 0,16 mm a na ten sme upevnili malý 0,75 g plavák, olovené bročky, rýchloobratlík, nadväzec s priemerom 0,14 mm a malý červený háčik. Taktika lovu bola jasná, chytať v blízkosti brehu malé rybky; čím rýchlejším tempom, tým lepšie. Romanko si vybral tri 16-litrové plastové vedrá. Do prvého si nabral asi pol litra vody a do toho ešte nalial 100 ml tekutej jahodovej arómy. Do druhého vedra nasypal 1 kg jahodového krmiva a 800 g krmiva Fluo Red Fruit. Toto fluo krmivo má silnú ovocnú arómu a vyznačuje sa tým, že veľmi silno sfarbí a zakalí vodný stĺpec, v ktorom sa malé rybky budú cítiť ako v raji. Potom pomiešal suché zložky, následne prilieval už aromatizovanú vodu a rukami miešal, aby dostal dokonale navlhčené krmivo. Napokon zmes pekne pretlačil cez sitko do tretieho vedra. Hrubé častice, ktoré ostali na vrchu sitka, vôbec nepoužil lebo potreboval krmivo s jemnou štruktúrou. Ak by nechal aj tie hrubšie časti, tak by sa mohlo stať to, že malé rybky by sa rýchlo najedli už na začiatku pretekov a časom by strácali chuť a postupne by ubúdali zábery.
Použitie sita mnoho rybárov podceňuje. Pritom sa kvalita návnady o poznanie zlepší.
Stačí veľkosť menšej mandarínky.
Jednoduchá, ale účinná montáž.
Na svoj prvý záber nemusel dlho čakať
Romanko si z pripraveného krmiva spravil 3-4 kŕmne gule vo veľkosti malej mandarínky, nahodil svoj plavák a tie 3-4 kŕmne gule hodil asi 50 cm pred svoj plavák. Na malý červený háčik napichol jedného kostného červa a čakal na odštartovanie pretekov, ktoré sa mali začať každú sekundu. Trúbenie zaznelo a začali sa Romankove prvé rybárske preteky. Každý mladý pretekár začal nahadzovať svoje montáže do vody. Romanko neváhal a hneď po zaznení signálu tiež nahodil svoj malý plavák s nastraženým kostným červom a na svoj prvý záber veru nemusel dlho čakať. Ako sa plavák dotkol vodnej hladiny a malé olovené bročky sa s háčikom a kostným červom potopili a plavák sa vyvážil, už len ostávalo čakať na prvý záber od malej rybky. Ten spomínaný prvý záber prišiel po pár sekundách od nahodenia, plavák sa potopil a chalan vyťahoval svoju prvú bodovanú rybku. Bolo na ňom vidieť, že sa teší z úlovku, a hlavne z toho, že na zakŕmenom mieste sú už malé rybky. Šetrne, ale zároveň aj rýchlo vybral háčik z papuľky, rybičku hodil do pretekárskej sieťky, na háčik nastražil nového kostného červa a montáž nahodil na zakŕmené miesto. Druhý záber prišiel v tom momente, ako sa celá montáž dotkla hladiny, ani háčik s nástrahou sa nestihli potopiť a ďalšia 20-centimetrová plotica bola na háčiku. Romanko sa pozrel na mňa a ja som len kývol hlavou a dával som mu najavo, že je všetko v poriadku, takto to má byť, ale rukami som mu ukazoval, že tempo‑tempo, poďme ďalej, preteky sa končia až o 3 hodiny a za ten čas musíš chytiť čo najviac rybičiek.
Romanko nabral druhý dych
Mladý rybár neváhal a rýchlo vybral háčik z papuľky, opäť nastražil jedného kostného červa a šup s montážou do vody. Keď už mal aj desiatu rybičku v pretekárskej sieťke, tak hodil jednu kŕmnu guľu pred plavák aby tam udržal ten húf malých rybičiek, ktoré sa tam nazhromaždili. Približne po hodinke od začiatku pretekov už bolo na chlapcovi vidieť, že je vyčerpaný a nie je už taký skoncentrovaný ako na začiatku. Preto som si sadol k nemu a povzbudil som ho tak, že som ho pochválil, ale dodal som, že musí ešte vydržať 2 hodiny a musí pokračovať chytaním malých rybičiek, lebo sa môže stať to, že mu budú chýbať iba centimetre od toho, aby vyhral alebo sa dostal do prvej trojky. Romanko nabral druhý dych a pokračoval približne takým tempom ako na začiatku. Boli síce menšie pauzy medzi zábermi, ale predpokladal som, že na zakŕmené miesto priplával dravec alebo kapor a menšie rybky sa stiahli. Ale takáto situácia sa rýchlo zmenila, keď Romanko hodil jednu malú kŕmnu guľu pred plavák. Ako dopadla guľa na hladinu, určite vyplašila dravca alebo kapra a o pár sekúnd sa zasa objavili malé rybky a bolo o zábery postarané. Ja som nechal Romanka nech si chytá naďalej malé rybky a išiel som sa popozerať aké ryby chytajú ostatní súťažiaci. Väčšina pretekárov sa snažila, podobne ako môj zverenec, chytať malé rybky, ale ako som ich sledoval, tak som videl, že ostaným pretekárom to nejde takým rýchlym tempom.
Už to bolo skôr utrpením
Tieto informácie som si nechal pre seba a nepovedal som to Romankovi lebo by sa mohlo stať to, že v poslednej hodine pretekov poľaví a niekto ho prechytá; síce som nebol istý tým, že práve on má najviac nachytaných rýb. Nadišla posledná hodina pretekov a Romanko bol unavený a už sa iba krútil na pretekárskej sedačke, už to na jednom mieste sedenie nebolo pre neho pohodové, ale bolo skôr utrpením. Išiel som ho teda ešte raz povzbudiť a povedal som mu, že si vedie dosť dobre, ale musí vydržať ešte poslednú hodinu lebo aj ostatní súťažiaci majú dosť veľa rýb nachytaných. Takže práve teraz nesmie poľaviť a musí bojovať až do konca. Po pretekoch môže aj omdlieť ale teraz musí bojovať zo všetkých síl. Tieto slová ho doslovne nakopli a vydržal chytať malé rybky, až kým zaznelo trúbenie, ktoré znamenalo koniec pretekov. Romanka som poklepal po ramene a pochválil som ho za to, že vydržal celé tri hodiny sedieť na jednom mieste a chytať malé rybky. O pár minút prišli rozhodcovia a odmerali všetky malé rybky a údaj zapísali. Romanko ani ja sme netušili či nachytal málo alebo veľa rybičiek a či ten počet nachytaných rýb bude stačiť na to, aby sa dostal do prvej trojky. Po odmeraní všetkých rybičiek sme začali baliť svoje rybárske veci a išli sme na vyhlásenie výsledkov. Vyhlásenie výsledkov sa začalo a začalo sa aj odovzdávanie vecných cien a diplomov, ale meno Romanka nezaznelo, až kým tajomník miestnej organizácie ohlásil, že prvé miesto s počtom bodov 1 693 cm obsadil nový člen miestnej organizácie Roman Egri. Takto vyhral mladý rybár svoje prvé rybárske preteky. Určite to boli neopísateľné momenty v jeho živote, na ktoré nikdy nezabudne. Som si takmer istý, že o mladom rybárovi ešte budeme počuť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
