Lov lososov je do značnej miery o porážke vlastných vnútorných démonov a zúfalom lipnutí na nádeji. To urobil Rasmus Ovesen minulé leto, keď navštívil rieku Orkla a odmena prišla v podobe čistého, trblietavého striebra.
nezadaný
28.05.2024 (6/2024)
0
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2024.
Už tri roky lovím s obojručným muškárskym prútom a hľadaním lososa som strávil pravdepodobne viac ako 30 plných rybárskych dní. Lenže, keď tu tak stojím na brehu rieky Orkla, obklopený tvrdými lovcami lososov z Nórska a iných krajín – ľuďmi, ktorí nielenže nahadzujú ďalej, krajšie a s menšou námahou ako ja, ale ktorí sa tiež profesionálne zaoberajú muškárskymi prútmi a vývojom šnúr pre uznávané značky ako Scott a Scientific Anglers – je namieste povedať skôr, že som tu predovšetkým ako fotograf a novinár na voľnej nohe.
Medzi hosťami tohto týždňa sú Jim Bartschi zo Scott Fly Rods, jeho manželka Theresa Montaño a žijúce legendy Tom Roger Bekkeli a Eirik Fjelldal. Je polovica leta. Nádherná krajina obklopujúca rieku sa vyníma na pozadí tmavomodrej oblohy a rieka Orkla mohutne, no zároveň zamatovo hladko tečie cez meandrujúce, balvanmi posiate koryto rieky na samom dne údolia Orkdalen.
Presnejšie povedané, sme v Øverøyene – jednom z mnohých známych lovísk lososov na Orkle. Sme tu preto, aby sme predstavili novú sériu obojručných muškárskych prútov, na ktorej títo významní lovci lososov, ktorými sa teraz obklopujem, pracovali posledné tri roky (odkedy som začal svoju „neistú kariéru“ ako obojručný muškár na lososy).
Som stotožnený s tým, že sa tento týždeň skrývam za kamerou a budem tichým pozorovateľom. Mojím cieľom je nasnímať veľké množstvo dobrých fotografií pre naše portfólio a zároveň získať skúsenosti, ktoré moji kolegovia muškári za tie roky nazbierali. Hovorím „kolegovia muškári“, pretože pravdou je, že tento týždeň mi sľúbili, že dostanem vlastný prút. Ale aj keď býva 27. týždeň v Øverøyene jedným z najlepších na lov lososov, som prekvapujúco rozpoltený a skeptický.
Stará trauma
Všetko má korene v intenzívnom zážitku z mladosti. Moji rodičia, ktorí ma už dávno priviedli k muškáreniu, jedného dňa vzali mňa a môjho brata – obaja sme boli v tínedžerskom veku – do Falkenbergu vo Švédsku loviť lososy. Ätran bolo meno tej rieky. Tam som prvýkrát zažil nezvyčajný a intenzívny trapas pri muškárení.
Keď som chytal na verejnom priestranstve uprostred Falkenbergu – v parkovej oblasti s množstvom ľudí na nedeľných prechádzkach, pred náhodnými divákmi a kopou muškárov v prístrešku za mnou – postupne som stuhol a jednoducho som tam idiotsky stál mávajúc podivne neznámym obojručným muškárskym prútom, ktorý môj brat zhotovil niekoľko týždňov pred našou cestou. Zarazilo ma, že som nemal ani potuchy o tom, ako loviť s obojručným muškárskym prútom, a to ma napĺňalo úzkosťou. Bál som sa a nemotorne som bičoval vodu, kým ostatní trpezlivo čakali na to, kedy im uvoľním miesto. Ich prenikavo prísne oči sa na mňa upierali a s náznakom cynizmu študovali každý môj pohyb. Zrazu som sa cítil ako bezmocné malé dieťa, bolestne si uvedomujúce svoju neschopnosť a vtedy som sa zaprisahal, že už nikdy nebudem loviť s obojručným muškárskym prútom.
Potlačené spomienky
Emócie majú tendenciu vás v živote stále zaťažovať. Moja trauma a skutočnosť, že som sa zrazu vo veku 40 rokov rozhodol zradiť svoj posvätný sľub, rýchlo vyústili do nového komplexu. V psychológii sa bežne označuje ako „syndróm podvodníka“ a je to akútny pocit neschopnosti, ktorý je sprevádzaný strachom z odhalenia, ako keby ste podvádzali.
Po potlačení všetkých spomienok z výletu vo Falkenbergu som sa naplno vrhol znova do obojručného muškárenia. Bol som blázon, keď som veril, že kúpou tej správnej výbavy sa všetko vyrieši samo. Vyzbrojený obojručným Scottom Radianom s dĺžkou 14 ft (cca 385 cm) na deviatku šnúru, senzačným plne klietkovým navijakom Lamson a množstvom muškárkych šnúr v rozdielnych potápavostiach, vydal som sa dobýjať lososie kráľovstvo.
O tri roky neskôr, stojac na brehu rieky Orkla, konečne chápem a rozpoznávam realitu vecí. To, že ovládate jednoručný muškársky prút, vôbec neznamená, že môžete vziať obojručnú muškárku a naraz budete zázračne všetko vedieť. Navyše si teraz začínam klásť otázku, či som naozaj obojručný muškár alebo nie. Možno mám všetko potrebné vybavenie a dlhý zoznam lososových riek, na ktorých som lovil. Ale keďže som ešte nechytil ani jediného lososa na obojručnú muškárku, moja vnímaná identita, ako aj moje miesto v komunite lovcov lososov sa začínajú rúcať...
Keď sa nikto nepozerá
V jedno popoludnie som jediný človek pri rieke, bez akýchkoľvek relevantných motívov, na ktoré by som namieril objektív fotoaparátu. A zrazu zisťujem, že sa s dvojručkou v zovretej ruke brodím do rieky...!
Po členky vo vode navrchu veľkej tône nervózne pozerám ponad plece, či sa niekto nedíva. Som tu úplne sám. Keď sa sebavedomie pomaly vytráca, mám pocit ako v zlom sne. Čoskoro sa dostávam do svojho vlastného rytmu a zrazu sú moje hody elegantné a rovné. Nadväzec sa bez námahy tiahne cez rieku a ja bez problémov dosiahnem lákavý prúdik tiahnuci sa pozdĺž protiľahlého brehu. Zurčiaca voda odráža farebnú paletu klenúcich sa svahov v malebnom prelínaní medzi zelenou a modrou, maskujúcou atraktívne miesto o čosi nižšie.
V krátkom okamihu sa ešte raz obzriem okolo seba. „Kde sú všetci diváci, keď zrazu hádžem ako majster sveta?“ – myslím si v duchu. A potom sa stane nemožné.
Šnúra spomedzi mojich prstov pravej ruky mizne v okamihu, keď sa strieborno olivová trubičková muška prehupne do tichej vody za veľkým, ponoreným balvanom. Keď zdvihnem prút a zasekávam, zacítim silný ťah a séria ťažkých a prudkých trhnutí signalizuje, že jeden zo solídnych strieborných rytierov rieky Orkla zhltol moju muchu. Potom hladina exploduje, voda vrie a na spenenej vodnej hladine vidieť lesknúce sa strieborné telo... Nasleduje séria výskokov a ja ani nedýcham.
Priateľ v núdzi
Ešte raz sa otočím, obzerám sa okolo seba, tentoraz so šialene búšiacim srdcom plným adrenalínu. No jasné, nikto sa nepozerá! Našťastie mám pri sebe telefón a rýchlo volám „o pomoc“. Čoskoro nato sa Tom Roger ponáhľa na svojom pikape, aby ma zachránil. O pár minút neskôr podoberáme perleťovo chrómovú a 102-centimetrovú samicu so širokým telom – nádherné stvorenie s magickou silou.
Poďakujem sa rybe, keď ju púšťam späť do rieky a potom s úctou v tichosti sledujem, ako sa majestátne stráca v mihotavej trblietajúcej hlbine hlavného prúdu. Teraz som už konečne zasväteným lovcom lososov, požehnaný riekou Orkla a s novonadobudnutou vierou a dôverou. Viem nahodiť s obojručným muškárskym prútom. Viem chytiť lososa. A môžem sa radiť medzi tých najlepších. Už nie som šarlatán!
Bezstarostné dni
V nasledujúcich dňoch nelovím takmer vôbec. Svetlo nad riekou je očarujúce, tak sa zabávam s fotoaparátom a vychutnávam si chvíle pri vode, veď už som naozajstný lovec lososov... Život sa mi zdá bezstarostný, ba dokonca ma prepadá pocit blaženosti!
Aktivita rýb sa zastavila. Nevidieť vo vode takmer žiadny pohyb a mnohí zo skalných lovcov lososov v našej partii ešte nemali kontakt s rybou. Ja som si však svojho životného lososa chytil na obojručnú muškárku. Zrazu si uvedomujem, že nie vždy ten rybár, ktorý po rybe veľmi túži, ju nakoniec aj chytí. A nie je to ani osoba, ktorá to zúfalo potrebuje. Hoci niekedy áno, vďakabohu! Nemá zmysel špekulovať prečo. Iba lososy to vedia.
Moja novoobjavená šťastena je na lov lososov vysoko účinná. A keď si počas jedného z posledných večerov trochu precvičujem nahadzovanie s obojručnou muškárkou v plytkej vode (len aby som si skontroloval, či to ešte funguje), tak zasekávam a zdolávam ďalšieho lososa... Tentoraz peknú, striebornú 5-kilovú rybu!
Posledné šplechnutie
Moje skúsenosti získané počas tohto týždňa mi vliezli do hlavy do takej miery, že zrazu zisťujem, že robím predtým nemysliteľné veci...
Je posledný večer výpravy a celá partia úplne prestala loviť. Bol to skromný týždeň (v období, ktoré sa čoskoro zapíše do histórie ako jedna z najhorších lososových sezón v Nórsku) a v plápolajúcom svetle ohňa v hornom prístrešku na Øverøyene sa všetci zhromaždili a debatovali o možných dôvodoch: či to bolo dôsledkom kolísavej hladiny, teploty vody v rieke, podmienok na mori alebo to bolo počasím, ktoré spôsobilo, že rybačka bola taká slabá?
Úplne ma to ovládlo, keď som sa ocitol na ceste dolu k rieke, aby som sa s riekou rozlúčil niekoľkými poslednými hodmi – celkom verejne, na očiach všetkých a s prenikavými hlasmi za chrbtom. Už sa nebojím! So svojou novonadobudnutou sebadôverou vyťahujem z navijaka toľko šnúry, aby som mohol nahodiť krížom cez celú rieku až k opačnému brehu – a ani sa neobzriem. Dokonca ani vtedy, keď môj náhod končí hlasným šplechnutím zmotanej šnúry do vody a ja sa musím prikrčiť, aby ma nezasiahla mucha. Len bezducho hľadím do rieky, zatiaľ čo moje líca sa hanbou sfarbia do červena.
Teraz mi dochádza azda najúžasnejšia vec na love lososov: dokáže vo vás vzbudiť tú najväčšiu a najúžasnejšiu dôveru v seba samého, od jedného okamihu k druhému, a rovnako náhle vám ju zoberie.
Pár faktov o rieke Orkla
Orkla je jednou z najproduktívnejších lososových riek Trøndelagu (a celého Nórska). Rieka leží necelých 50 kilometrov juhozápadne od Trondheimu a môže sa pochváliť ťahom lososov na dolných 88 z jej celkových 182 kilometrov. Rovnako ako mnohé iné lososové rieky, aj Orkla je zastavaná. Prvá vodná elektráreň bola postavená v roku 1978 a odvtedy boli postavené ďalšie štyri. To znamená, že prietok Orkly je regulovaný a hladina vody nekolíše podľa množstva zrážok, čo môže byť požehnaním aj prekliatím.
Lov lososov na Orkle sa začína 1. júna, keď prichádzajú najväčšie ryby. Od polovice júna sa začínajú sťahovať stredne veľké lososy a od polovice júla až do konca sezóny 31. augusta sa začínajú objavovať mladé lososy nazývané grilse. Najväčší losos, aký bol kedy ulovený na Orkle, vážil 25 kilogramov a každý rok sa ulovia ryby nad 15 kilogramov.
Viac informácií o rybolove, potrebných povoleniach na rybolov atď. nájdete na https://elveguiden.no/no/elv/orkla/
Viac informácií o Øverøyene nájdete na facebookovej stránke „OveroyenGaard“.
Rybárska výbava
Orkla je rieka strednej veľkosti, na ktorej sa dá loviť s jednoručnými aj dvojručnými prútmi. Muškárky s dĺžkou 14 ft/cca 385 cm na šnúru 9 sú obľúbené u mnohých domácich rybárov – v kombinácii s intermediálnymi alebo potápavými šnúrami 1-3. Za normálnych podmienok sú účinné mušky s dĺžkou od 8 do 12 centimetrov, so zužujúcimi sa krídelkami v olivovo zelenej, modrej a čiernej farebnej kombinácii, zatiaľ čo oranžové a fluorescenčne zelené muchy fungujú, keď je rieka zdvihnutá a prikalená.
Rasmus OVESEN
PrihlásenieRegistrácia 
