Sezóna je v plnom prúde. Snažím sa využiť každý voľný čas a venujem ho našim domácim vodám, keďže naše zákony aspoň počas troch mesiacov umožňujú chytať 24 hodín nonstop. V týchto mesiacoch som vždy na našich revíroch a neplánujem si žiadne zahraničné výpravy. Tie si nechávam skôr na jar alebo na jeseň.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Týmto článkom by som sa chcel vrátiť do minuloročnej, veľmi úspešnej sezóny a to konkrétne na poslednú výpravu na domácej vode. Rozhodoval som sa dlho, ale nakoniec som prijal pozvanie od kamaráta Jančiho a vyrazil na krásny revír Dubník pri Starej Turej.
Naposledy som bol na Dubníku tak pred 10-15 rokmi. Už si to ani nepamätám. Boli sme s rodinou na nejakej chate a chodili sme aj na ryby. To je asi tak všetko.
Nie je príliš čo vymýšľať
Márne hľadám v pamäti túto vodu. Ale viem, že vtedy tam platil celkom iný režim ako teraz. Vďaka pár ľudom dosiahlo jazero úplne inú úroveň. Platí tu režim lovenia bez privlastnenia si úlovku, teda „chyť a pusť“. Rozhodli sme sa tu stráviť predlžený víkend. Vyrážame na cestu v poobedňajších hodinách. Prevláda skôr aprílové ako septembrové počasie.
Stará Turá nás víta výdatným dažďom. Prekvapujúce je, že cesty okolo jazera a hrádza sú úplne suché. To je dobre, miesto, ktoré sme si vybrali, je pod lesom, kúsok nad ostrovom. Takže neboli žiadne problémy pri prejazde. Ďalšou pozitívnou vecou pre mňa je, že na jazere nikto nie je, okrem nášho známeho Vlada a nás, čo je super. Vlado tu už trávi nejaký piatok a celkom sa mu darí.
Pomaly sa nám stmieva, staviame bivak a následne vyrážame na vodu. Aj keď nie je príliš čo vymýšľať, prúty na prvú noc rozmiestňujeme okolo ostrova. Zajtra ráno vyrazíme na vodu a snáď nájdeme aj niečo iné. Nerád chytám totiž na jednom ,,rovnakom“ mieste a obzvlášť, keď som skoro sám na vode. Hlavne keď som na novej vode, ktorú nepoznám, tak skúšam rôzne hĺbky a prúty sa snažím rozmiestniť každý inde.
Kombinácia dvoch boilies - maximálne jej dôverujem
Vládne celkom chladné, upršané a sychravé počasie. Zhodnotil som ho na to pravé jesenné počasie a ideálne na kapry, veď to poznáte. Na kŕmenie sme si zobrali iba boilies a nejaké pelety. Nie je nad čím špekulovať. Na obe udice dávam kombináciu potápavého a plávajuceho boilies, ktoré mi skoro vždy a všade prináša úspech, jednoducho mu maximálne dôverujem. Po pár hodinách mi bolo jasné, že tu s tým ,,dieru do sveta“ nespravím. Nevedel som spraviť záber od kapra a moje nástrahy vo veľkom atakovala biela ryba a bolene, čo som už naozaj prestal chápať. Nikdy som to nevidel. Za pár hodín som chytil viac boleňov ako za celý život na muškárku alebo prívlač. Takže som veľmi rýchlo upustil od kombinácie plávajúceho a potápavého boilies. Zvolil som taktiku iba jedného, samotného boilies na dno. Rozhodli sme sa chytať na Black Protein a Sea Food.
Uvidíme, necháme sa prekvapiť
Neustále vidíme ukazovať sa ryby na druhej strane ,,pod plážou“. Ideme na člne a zapíname sonar. Keď sme na druhej strane, vidíme veľmi slušný prechod z mäkkého na veľmi tvrdé dno. Otec sa rozhodol, že bude chytať určite tu! Aj keď domáci rybári, ktorí sa motali okolo jazera hovorili, že ryby tam chodia dosť často, ale nie sú veľké. No uvidíme, necháme sa prekvapiť.
Po zmene takitky zábery na seba nenechali dlho čakať. Najviac ich prichádza z už spomínaného miesta, prechodu z mäkkého do tvrdého dna. Otec ťahá ryby okolo 7-9 kilogramov, nič väčšie, zatiaľ. Mne sa darí spraviť z ostrova dve ryby s hmotnosťami 10 a 12 kilogramov. Verili sme, že určite prídu také aj z jeho miesta, len treba vyčkať. Zábery počas dňa prichádzajú pravidelne v určitých intervaloch.
S prichádzajúcim večerom sa to však končí a my nerušene zaspávame. Okolo polnoci mám krásny záber z pravej strany ostrova, idem za rybou na člne. Po pár minútach sa súboj končí a ja prehrávam. Prichádzam o celú montáž, tak všetko nadväzujem a vyvážam na to isté miesto. Do rána sme bez záberu, ale tešíme sa, čo prinesie deň. Už sa rozvidnieva a ako ležím v bivaku, vidím prichádzať Vlada, ktorý nesie niečo v ruke a usmieva sa. Mal moju celú montáž, ktorú mi kapor v noci odtrhol. Prišiel mi to vrátiť a poďakovať sa za pekne stavaného šupináča, myslím, že okolo 12 kilogramov. Ryba si to po odtrhnutí nasmerovala k hrádzi a zamotala sa do jeho udíc. Bol som však rád, aspoň ju zbavil celej montáže a ryba si pokojne pláva ďalej.
Zrušia revír „chyť a pusť“
Zábery od rána zase začali. Otec ťahá ryby neustále a dostal sa už aj cez tú pomyselnú hranicu a to hneď dvomi rybami. Ja od ostrova nemám už ani záber, tak sa teším z jeho úspechov. Dnes nás príde pozrieť aj kamarát Janči a nezabudol ani udice. Takže nás čaká posledná noc v znamení ťažkej nostalgie. Naposledy sme s Jančim sedeli na brehoch Liptovskej Mary a to sa písal rok 2008. Domáci to však hosťom príliš neukázali, noc bola viac-menej pokojná.
Do posledného nedeľného rána nás prebúdza krásny pohľad na krajinu, ktorú zaliala hustá hmla. Rozhodol som sa, že udice naposledy prevezieme. Nech je to tam na ,,čerstvo“. Slnko si hľadá cestu pomedzi hustú hmlu, ale príliš sa mu nedarí. Dávame si poslednú kávu, spravíme raňajky a dovtedy nám veci už hádam aspoň trochu vyschnú.
S výpravou som bol už aj tak spokojný, chytili sme veľa rýb na takej krásnej vode. To som netušil, že pri balení sa nám v priebehu jednej hodiny podarí vytiahnuť parádne ,,double“. Lysec a šupináč s hmotnosťami cez 15 a 16 kilogramov. Neveril som vlastným očiam, ale ďakujem za tieto chvíle.
Týmto článkom som nechcel písať ako sme prišli, ryba bola pri chuti a my sme nachytali. Chcel som povedať, že takýchto revírov by malo byť u nás viac. Aspoň každá väčšia organizácia by mala mať podobný revír, na ktorom by platil režim bez privlastnenia si úlovku – „chyť a pusť“.
Osobne tiež dávam prednosť zahraničným revírom, hlavne v čase, keď u nás nie je možné loviť podľa mojich predstáv. A len tak z roka na rok sa nedostaneme na takú úroveň ako je napríklad Taliansko, Francúzsko a pod. Ale možno o 5-10 rokov by, naopak, zahraniční rybári cestovali k nám tak, ako my chodíme k nim. Keď píšem tento článok, tak aj Dubník už má za sebou členskú schôdzu a všetci vieme ako dopadla. Režim „chyť a pusť“ bude od roku 2015 zrušený. Je to fakt na zamyslenie. Čo bude ďalej? Do novej sezóny vám prajem len to najlepšie!
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.