S časom, kedy sa kalendár pomaly prechyľuje na začiatok rybárskeho roku, pribúda vo svaloch rybára čudné brnenie. Aj neporiadnici, ako napríklad ja, sa stávajú poriadkumilovní a vo vzťahoch k veciam potrebným na rybačku neraz až prehnane pozorní. Pribúdajú telefonáty a SMS-ky s otázkami a niektoré len tak informujú o radosti, že čas sa blíži, niektoré s otázkou kam ísť na prvé nahodenia.Som v podstate šťastný človek. Je medzi nami veľa ľudí, s ktorými som mal možnosť tráviť úžasné chvíle na vode a prežiť rybačky s atmosférou pohody a dobrej nálady.
Málokedy sa mi stalo, aby som bol sklamaný a aj to nebolo kvôli rybám, len z prostých malicherných ľudských dôvodov. Čítam si tie správy a predstavujem si za nimi ľudí, ktorí ma naozaj obohatili. Nezištne, len svojou prítomnosťou a rybárskym umením.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Záväzky do novej sezóny
Som v podstate šťastný človek. Je medzi nami veľa ľudí, s ktorými som mal možnosť tráviť úžasné chvíle na vode a prežiť rybačky s atmosférou pohody a dobrej nálady.
Málokedy sa mi stalo, aby som bol sklamaný a aj to nebolo kvôli rybám, len z prostých malicherných ľudských dôvodov. Čítam si tie správy a predstavujem si za nimi ľudí, ktorí ma naozaj obohatili. Nezištne, len svojou prítomnosťou a rybárskym umením. Snažím sa oplatiť to podobnou mincou, vôbec netuším aký je reiting, ale snažím sa. Už zasa ma šteklí čertík a cítim, že onedlho vytiahnem zverák a bytom budú miesto snehových vločiek lietať jemné štetinky marabu. Pookrejem a namotám nejaké jarné šibalstvá na bojovné pstruhy a predstavy nasledujúcich chvíľ v kontaktoch s vodou a rybou budú čoraz intenzívnejšie.
Vynára sa mi v spomienkach krásny minulý rok na rieke Poprad, či už pri kamarátoch vo Svite, v rodnom Kežmarku, alebo u priateľov v Starej Ľubovni. Rozprávky na dobrú noc s príchuťou tymianu a ľahkej únavy. Dávam si záväzok, že tohto roku prebehneme aj Popradský úsek a niečo o tom napíšem; hanba mi, že som to ešte neurobil. Výhovorky o časovej tiesni neobstoja. Mea culpa!
Spokojní návštevníci
Na papier si ukladám myšlienky, píšem a hlavu mám otočenú kdesi do kúta. Prechádzky po tejto vode, ktorá ma sprevádza od detstva, kde ma už po mojom boku niekoľkokrát sprevádzal aj môj syn Marek a celkom mu to šlo, boli pre mňa vzpruhou pre bežné dni. A nebol to len Marek, párkrát som pozval na túto vodu priateľov, ktorí pozvanie prijali a mám pocit, že to určite neoľutovali.
Boli z rôznych častí Slovenska, Čiech a dva dni sme dopriali dnes už kamarátovi Gianfrankovi z Talianska. Po prvom dni plnom rýb s Gabkom Antalom vo Svite som mal jemné obavy, ako mu bude konkurovať kežmarský úsek, ale boli úplne zbytočné. Deň naplnený rybami a zážitkami prebehol, ani sme nevedeli ako. Vidím sústredený pohľad na hladinu prúdiacej vody, kde po niekoľkých úlovkoch bolo vidieť v očiach očakávanie a tušenie ďalšej krásnej a bojovnej ryby.
A ešte otázka, kam ideme ďalej? Kdekoľvek chceš. Oči by to prešli, ryby nedovolia, berú a zdržujú. Odchádzal som spokojný a unavený. Doprial som túto rybačku kamarátom Mariánovi z Košíc a Tomášovi z Bratislavy na kežmarskom úseku chyť a pusť. Osobne si myslím, že to bola vynikajúca voľba, vytvoriť tento úsek a odpláca sa za to veľkým množstvom úlovkov zdravých a bojovných rýb. Matičných rýb, ktoré budú napomáhať zarybneniu celého úseku rieky.
V čistej vode sledujem nádherného lipňa , ako sa jemne vlní v bridlicovom sloji a jeho veľkosť si netrúfam odhadovať. Prezradili ho polarizačné okuliare a ja len s úctou hľadím. Samotár uhne pred nohou prechádzajúceho rybára a majestátne sa vráti na svoje miesto. Neviem ani prečo, nechávam ho bez snahy zaujať jeho pozornosť muškou. Proste cítim, že toto je chvíľa, keď sa to nehodí.
Mušky vyhadzujem o trochu ďalej a ryby sa ich snažia uchopiť v čistej vode rýchleho prúdu. Pstruh sa zasekne sám a vyletí do vzduchu ako raketa a premieša vodu medzi rozvážnymi lipňami. Žltý ako domáce vajíčko dočasne uniká a potom ho s úctou obzerám v mokrej ruke. Návrat berie ako samozrejmosť a bez rozlúčky pláva do hlbšej vody. Spokojnosť kamarátov rybárov je očividná a nechávam im priestor, aby zacítili dušu tejto rieky, ako to ja cítim už roky.
Len si tak bublem...
Bašta lipňa a pstruha na východnom Slovensku, vytekajúca z Popradského a Veľkého Hincovho plesa a zbierajúca ľavostranné tatranské prítoky a po pravej strane pomáhajúce prítoky z Levočských vrchov, má všetky predpoklady, aby si tento majestát zachovala ešte po dlhé roky. Čistička za Matejovcami pri Poprade robí výbornú prácu a dno rieky sa postupne dáva do poriadku.
Na podklade z tatranskej žuly a pieskovca vidieť čistý štrk a aj rias je menej. Rybky sa musia viac popasovať o prirodzenú potravu a strašidelná „patentka“ pomaly stráca svoju vražednú účinnosť, a to je dobre. Mám obrovskú radosť z vytvorených úsekov „chyť a pusť“ vo Svite, Kežmarku a Starej Ľubovni. Nádherná ponuka pre rybára, ktorý nemá veľa času a dokáže sa zaobísť bez muškárskeho košíka.
Nie však bez rybačky so zážitkami a fotoaparátom. Dnes už rozumiem pánu Dubeňovi o trochu viac. Aspoň dúfam. Vedel by som si ich predstaviť aj vo väčšom počte, to však môžu ovplyvniť len organizácie, cez územie ktorých táto pekná rieka preteká a je im zverená do užívania. S takýmto prerevírovaním je nemálo práce, osobitné zarybňovanie, avšak najdôležitejšia je ochota členských základní. Ale nie som kazateľ, len si tu tak bublem.
So slzou v oku a nostalgiou
Atraktivita revírov sa určite tvorí aj zarybnením; toto by bola podľa mňa pomoc pre celý tok rieky Poprad po nezanedbateľnej dĺžke toku 144,2 km na území Slovenska. Osobne ma nijako neteší vznikajúca priehrada na Ružbašskej Míľave. Podpriehradné vody sú málokedy náchylné na zamrznutie a hrozba kormoránov je stále aktuálna. Nemusíme im pomáhať ešte aj my.
Ostatné okolnosti, plusy aj mínusy lovu na takýchto vodách, sú vám iste dobre známe. Ale žijeme v realite problémového nedostatku energií, tu sa ťažko hľadajú kompromisy. Skôr mám na mysli to, že relatívne neporušených lipňových úsekov s minimálnou reguláciou nemáme až tak veľa a treba si ich vážiť. A užiť, kým je to ešte možné.
Na brehoch tejto rieky vyrástlo veľa vynikajúcich muškárov a myslím, že im stále nie je koniec. Stávajú nad vodou a ich obrysy v zapadajúcom slnku môžete vidieť po celom toku rieky. So slzou v oku, s nostalgiou, ktorá musí zasiahnuť každého muškára po prechádzkach na majestátnej Orave, ktorej krása nenechá človeka ľahostajným, na prázdnych pláňach a prúdoch vyplienených kormoránmi, v hučákoch pomaly sa regenerujúceho nádherného a silného Váhu, čo iste nikomu z rybárov nie je ukradnuté.
Jednoduchá odpoveď
Oravské dno sa hmýri prirodzenou potravou, ktorú nemá čo konzumovať. Takto by sa to končiť nemalo a verím, že ani neskončí. Živná a dostatočne chladná voda rieky Poprad možno bude generačnými lipňami a pstruhmi pomáhať na oživení jej väčších a menej šťastných sestier na strednom Slovensku.
Každý, kto mal možnosť vychutnať si rybačku na rieke Poprad snáď pochopí, čo som týmto chcel povedať. Veľa rybárov žijúcich a loviacich na jej brehoch si dnes možno ani neuvedomuje, akú kvalitu lovu táto rieka poskytuje. Je to normálne, čo je bežné, o tom sa nepremýšľa. Až keď človek o to príde. Viac o tom hovoria rybári, ktorí sem prídu z iných regiónov Slovenska, alebo iných štátov. Treba o tom premýšľať a postupne si to uvedomiť. Tešiť sa z dobrej rybačky a urobiť ešte veľa práce pre vylepšenie situácie na tejto úžasnej rieke. Ak chytám ryby na akejkoľvek rieke, vždy sa teším na návrat domov a na stretnutie s rodnou riečkou.
Viem si veľmi reálne predstaviť telefonát akéhokoľvek kamaráta rybára, ktorých je počas sezóny pomerne hojne, ako si pýta radu, kde ísť na Poprad dobre si zachytať. Odpoveď by mohla byť jednoduchá a krátka: „Kdekoľvek, kde uvidíš rieku sa zastav a chytaj, všade je to dobré! Carpe diem amica.“
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
