Moje rybárske začiatky sa začali, keď som mal 3 roky a bol som odfotený s pleskáčom nastraženým na sumca. Vtedy práve totiž vstúpil do platnosti nový zákon, a na plaváčkových pretekoch v Maduniciach ma pán Heler z Piešťan takto naaranžoval...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Zrejme sa mi to zapáčilo, keďže odvtedy som chodieval s ocinom na ryby a vždy mi požičal svoj bič. Nie vždy sa darilo ale väčšinou sa mi podarilo niečo chytiť. Prakticky odmalička ma do tohto športu ocino tlačil, pretože chcel mať zo mňa pretekára. Vtedy som to ešte nevedel doceniť. Keď som bol starší, začal som chodiť na pohárové preteky u nás na jazere. S pomocou rodičov sa mi podarilo nachytať dostatok rýb na víťazstvo.
Začiatky boli ťažké
Takto to šlo dovtedy, pokiaľ som nedovŕšil 9 rokov. Vtedy som sa mohol zúčastniť majstrovstiev Slovenska či ligy mládeže. Začiatky boli ťažké, vzhľadom na to, že som bol najmenší a najslabší. Úspechy sa dostavovali len zriedka a bol som z toho často smutný. Ale cítil som, že sa pomaly, ale isto zlepšujem. Aj keď som obsadzoval posledné miesta, optimizmus ma neopúšťal a vždy som sa s novým elánom vrhal do ďalších pretekov. V roku 2008 som bol dokonca počas pretekov na VN Nováky natočený do televíznej relácie.
Písal sa rok 2010 a mal som 11 rokov, sen sa stal skutočnosťou – šiel som na Majstrovstvá sveta v Mantove v Taliansku. Rybačka to bola ako u nás na jazere – cca 20 cm kapríky sem‑tam nejaký sumec. Vcelku sa nám ako družstvu darilo, obsadili sme krásne 4. miesto. V jednotlivcoch uspela Martina Cibulková, ktorá obsadila 3. miesto. Ja som dostal pohár za najmladšieho a najúspešnejšieho pretekára. Podotýkam, že tento pohár už nikto nikdy nedostane.
Koniec ako sa patrí
O rok neskôr som sa taktiež zúčastnil Majstrovstiev sveta v Pize v Taliansku. V roku 2012 som s ocinom začal navštevovať preteky v Českej republike. Prvými pretekmi bola Hradecká juniorka, kde štartovali, okrem mňa, ďalší traja pretekári zo Slovenska. Zúčastnili sa aj pretekári z Poľska. Túto neznámu vodu nám pomohol pochopiť pán Bačina z ČR. Môj trpezlivý ocino ma „za pochodu“ učil pre mňa novú techniku lovu – bolonéza. Keďže som túto techniku nepoznal, asi mi prialo začiatočnícke šťastie a podarilo sa mi tieto preteky vyhrať. Na domácej pôde sa mi konečne podarilo obsadiť pódiové umiestenie na majstrovstvách Slovenska, aj v lige mládeže. V oboch súťažiach som sa umiestnil na 2. priečke. Vtedy sme si s ocinom predsavzali, že budúci rok dáme titul. A tak sa aj stalo v roku 2013 – MSR na VN Kozmálovce sa mi podarilo vyhrať kategóriu U14 a stať sa majstrom SR. Taktiež som vyhral aj detskú ligu. Toto bol môj posledný rok v tejto kategórii a myslím si, že sa mi ju podarilo ukončiť tak ako sa patrí.
Super škola, ako sa naučiť nové veci
Ešte párkrát som sa zúčastnil MS v 2014 v Holandsku a 2015 v Srbsku. Od roku 2014 až dodnes chytáme spolu s ocinom českú druhú ligu. Je to super škola ako sa naučiť nové veci, pretože u nich sa väčšinou chytá pleskáč na match alebo bolonézu. Ich vody sú odlišné od tých našich. Odporúčam každému absolvovať aspoň zopár pretekov. Dôkazom toho, že som sa naučil chytať na match a bolonézu bolo to, že v 2015 som obsadil na MČR 3. miesto. Okrem tohto úspechu sa mi v ČR podarilo „zabodovať“ na prvom kole ligy, kde som v sobotu vyhral sektor a celkovo som sa za víkend umiestnil na 2. mieste. Jeden z tých dobrých rokov bol aj 2017, vtedy som sa nemohol zúčastniť prvého kola ligy mládeže, ale v druhom kole, ktoré sa konalo v Trenčíne, som si to vynahradil, keď som prvý deň nachytal cez 8 kg a druhý deň utvrdil svoje vedenie a nachytal viac ako 18 kg. Dokopy som nachytal skoro 27 kg rýb, čo sa mojim protivníkom nepodarilo nachytať ani za dve kolá ligy. Absolvoval som aj MS v Galante, kde sa mi napriek veľkej konkurencii podarilo obsadiť 2. miesto, s ktorým sme boli aj ja aj tréner spokojní. So všetkými súťažami môžem vlastniť okolo 50 pohárov, na ktoré som hrdý a vždy keď sa na ne pozriem, vybavím si spomienky, ktoré mi zaručene vyčarujú úsmev na tvári. Na koniec by som sa chcel poďakovať svojmu trénerovi, manažérovi, hlavnému sponzorovi a morálnej podpore alias môjmu trpezlivému ocinovi, ktorý to nemal so mnou vždy ľahké a, samozrejme, celej svojej rodine a priateľom, ktorí ma povzbudzovali a držali mi palce. Taktiež aj rybárskym potrebám Kevin za podporu. Som rád že som vďaka plávanej strávil nádherne chvíle pri vode. Prajem to každému, a tak neváhajte a rozšírte aj vy super rodinu plaváčkarov!



Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.