Nemusí to byť láska na prvý pohľad, a predsa to môže byť láska na celý život. Nie, nehovoríme o romantickom príbehu či lacnej telenovele. Reč je o láske k rybačke. Hoci na prvýkrát nezaujme a nevyzerá lákavo, ba človek si vraví – ako to môže niekoho baviť?! No potom príde okamih, keď sa všetko zmení a zrodí sa láska…
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Ahoj, volám sa Anita Gabrielová a som hrdou členkou tímu sumčiarskej značky Madcat. Mám 23 rokov a pochádzam z väčšieho mesta v Stredočeskom kraji, ale väčšinu svojho času som trávila v Prahe, kam som sa aj presťahovala. Napriek tomu, že som mestské dievča, veľmi rada cestujem za oddychom do prírody, či už do lesa alebo niekam na výlet. Voľný čas najradšej trávim na rybách, ale okrem rýb sa tiež rada venujem joge.
Double z jesennej výpravy.
Kedy a ako si podľahla láske k rybačke?
Moja prvá spomienka, ktorá sa mi vybaví, siaha asi desať rokov do minulosti, keď môj nevlastný tatko si vo vedre pripravoval kukuricu a s naozajstnou vášňou mi o všetkom rozprával… Ja som iba prevrátila oči, zvrtla sa na päte a stratila sa – v duchu som si vravela, aké nezmysly to trieska! Celý čas som si o rybárčení myslela svoje, pričom to, samozrejme, nič pozitívne nebolo. Všetko sa zmenilo, keď som spoznala priateľa a vzal ma prvýkrát k vode – ku svojmu strýkovi, kam som prišla v šatách, pretože sme mali ísť len na grilovanie. Jeho strýko je vášnivý rybár a keď som videla o stenu opretý prút, tak som to hneď chcela vyskúšať. Dostala som prút s červíkmi a išla si prvý raz nahodiť. Nečakala som ani 5 minút a prišiel môj prvý záber, potom som nachytala niekoľko pleskáčov a plotíc. Tak veľmi ma to chytilo, že som nechcela prestať a odísť. Nechala som sa prehovoriť, že pôjdeme na noc k vode na sumce. Nerobila som si nejaké konkrétne predstavy, len som čakala, čo bude, či niečo chytíme a – podarilo sa. Najskôr som začula strašnú ranu a zrazu rolnička zbesilo zvonila. Po krásnom súboji som prvýkrát v živote to nádherné monštrum v celej jeho kráse na vlastné oči uvidela. A tak sa zrodila moja láska k rybárčeniu a predovšetkým sumčiarine.
A tu sa zrodila láska k sumčiarine, môj prvý sumec v živote.
Máš nejaký obľúbený revír, a prečo?
U nás mám najradšej Labe, kde trávim takmer každý voľný víkend. Ale najviac mi k srdcu prirástla jedna nemenovaná rieka v zahraničí, kam ma tento rok na týždeň vyviezol môj priateľ s kamarátom Jirkom. Nedá sa to vôbec porovnávať s našou riekou. Bol to extrémny adrenalín a zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť. Najviac ma prekvapilo, že sú tam sumce úplne iné, majú inú stavbu tela a sú nádherne farebné – od svetlomodrosivej až po tmavočiernu farbu.
Aj daždivý deň predsa len potešil.
Prezraď svoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok…
Môj najväčší zážitok sa udial v zahraničí, bola to tretia noc výpravy. Bola som už dosť unavená, zatvárali sa mi oči a v tom momente som začula svoje meno. Bleskurýchlo som vstala z lehátka a utekala k prútu. Bola som rozospatá, nuž mi chvíľu trvalo, kým som prišla na to, z ktorého prúta znie rolnička. Rýchlo som chcela zaseknúť, ale tá ryba mala ohromnú silu a ja som letela za prútom rovno do vody, rýchlo som navíjala, ale s jeho odporom to nešlo úplne najľahšie. V tom adrenalíne som si ani poriadne neuvedomovala čas, ale než som ho prvýkrát uvidela, tak mohlo ubehnúť aj niekoľko minút a mne už dochádzali sily… Nechcela som to vzdať a bojovala som ďalej. Konečne som uvidela tú ohromnú hlavu a obrovské majestátne telo! Neverila som vlastným očiam. Vzali sme meter a namerali krásnych 242 cm, čo znamenalo najväčšiu rybu výpravy! Kto by to bol povedal, že ja, jediná ženská, chytím tú najväčšiu rybu?!
Zdolať takého sumca je riadny adrenalín.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Mám rada cestovanie a keď sa to navyše spojí s rybárčením, tak je to ideálna kombinácia! Takže – precestovať čo najviac európskych riek a chytiť si sumca, ktorý sa nazýva mandarín alebo albín. A čo sa týka našej rieky, tak si navýšiť svoj osobný rekord a chytiť 240 plus…!
Týmto bejby sumcom som začala sezónu v roku 2022.
Zmenilo ťa nejako toto hobby? Ako ťa obohacuje, čo ti dáva?
Určite áno. Jednak je to z mojej strany väčšia úcta k prírode a jednak výstup z vlastnej komfortnej zóny, pretože vždy som sa štítila siahnuť na rybu alebo horšie – napichnúť červíka. Zmenili sa aj moje priority, ktoré pred týmto krásnym športom – akým je rybárčenie – boli úplne iné. A čo mi rybárčenie dalo? Rozhodne trpezlivosť, vždy som totiž mala v povahe „mať všetko hneď a teraz“, nevydržala som čakať a „nie“ pre mňa nebolo odpoveďou. A to je, našťastie, už pasé.
Najkrajšie západy slnka na mojej obľúbenej rieke.
Prečo si sa rozhodla pre sumčiarinu?
Sumčiarina bola „láska na prvý pohľad“. Pretože chytiť takú majestátnu rybu, ktorá je oveľa staršia ako ja a dať jej potom slobodu, je úžasný pocit šťastia a hlavne – s kaprom taký súboj nezažijem! Hádam sa na mňa kaprári nebudú hnevať, týmto ich nechcem spochybňovať, ale čo si budeme navrávať, sumčiarina je celkom iná disciplína! Jediné čo nechápem, ako niekto môže ublížiť sumcovi, ktorý je starý niekoľko desiatok rokov. Ja mám k nim obrovskú úctu, a to nielen k nim, samozrejme.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Rada sa venujem aj feedru. V lete, keď nie je čas odísť na celý víkend na sumce, tak si len tak pre radosť idem sadnúť k vode na feeder. Moja najobľúbenejšia nástraha je ryba, ktorú si chytím v revíri, kde sa chystám chytať. Či už je to plotica, pleskáč, jalec alebo vlastne akákoľvek biela ryba s výnimkou karasa.
Jarné poznanie novej európskej rieky.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ, alebo chodíš radšej sama?
Áno, jazdíme vždy spoločne a trávime tak spoločný čas. Predsa len mi to ukázal a za to mu patrí obrovská vďaka! Od neho som dostala svoj prvý prút – ako správna blondínka, dostala som ružový! Vždy som rybárov odsudzovala a nechápala, čo vidia na tom „civieť na rieku a čakať“, ale teraz už to porozumenie mám. Pri vode si človek tak neuveriteľne odpočinie a dobije baterky, ako vari nikde inde. Avšak fyzicky je to dosť náročné… Dovtedy, kým človek nezalezie do postaveného bivaku – to už má potom starosť len o záber a či sa podarí nejaká tá slizká „potvora“…
Ak sa raz tvoj priateľ rozhodne, že ťa požiada o ruku, malo by to byť na rybách?
To je zaujímavá otázka, nikdy som nad tým azda ani nepremýšľala… Ale ak by to prišlo, tak si to dokážem predstaviť! Pri západe slnka by to bol najkrajší moment. Takže za mňa – áno!
Môj najväčší úlovok, sumec 240 .
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď aj väčšina chlapov zalezie radšej do tepla?
Rozhodne, zbožňujem totiž padajúce kvapky na bivak a najmä v lete. Z jedného daždivého dňa na rybách mám peknú spomienku… Bolo to v lete a zároveň moja druhá noc pri vode. Hrozne som si priala mať záber, ale keďže bola silná búrka, tak som si povedala, že tento víkend to nevyjde. Bola som už celá premoknutá, keď to zrazu prišlo a ja som si mohla vyskúšať zaseknúť a pritiahnuť môjho prvého sumca. Bola som v úplnej eufórii a tešila sa, aký veľký bude. Napokon sa podarilo vytiahnuť 175 cm slizu. Potom som čakala, že ho pustíme a pôjdeme sa zahriať a prezliecť, ale priateľov pohľad bol výrečný a neoblomný – musela som skočiť do vody a odfotiť sa. Myslela som si, že je to vtip, ale bola to pre mňa v tej chvíli drsná realita! Celá zmrznutá som čakala, čo bude nasledovať. Dostala som rukavicu a pokyny, ako mám rybu držať, lenže ja som sa tej ryby hrozne bála. Asi sme si nepadli celkom do oka, začala sa trepať a šklbať, nuž som len hystericky kričala… Napokon to dopadlo skvele a teraz na to veľmi rada spomínam.
Jedna z mojich najobľúbenejších fotiek z leta. To už bol poriadny kúsok.
Ako na takú ženskú rybárku reagujú muži?
Muži podľa môjho názoru reagujú veľmi príjemne, vo väčšine prípadov dostávam len samé pozitívne reakcie a pochvaly, čo som úprimne ani nečakala a veľmi milo ma to prekvapilo. Prekvapovali ma skôr komentáre od žien, lebo tie také pozitívne neboli.
Máš nejakú obľúbenú montáž, ktorú?
Moja obľúbená montáž je hladinová alebo trhačka. Páči sa mi na nej najviac jednoduchosť a to, že kedykoľvek sa dá skontrolovať nástražná ryba. Šnúra je totiž vedená nad hladinou, čím sa eliminujú vibrácie a sumec sa vo vode menej ruší. V lete, keď sumce prichádzajú do plytčín, je možné pozorovať pokojnú hladinu vody a keď to príde, tak je možné záber vidieť aj počuť.
Letné dni pri vode mám najradšej.
Čo odkážeš našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Ja by som chcela na začiatok veľmi poďakovať za to, že som dostala priestor vo vašom časopise a budem dúfať, že niektoré ženy som namotivovala a ukázala im, že rybačka je aj pre nás. Nepremýšľajte a skúste to, pretože pre mňa to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som kedy urobila. Pokiaľ vás moje písanie a fotky zaujali, tak budem rada, keď sa mrknete ku mne na instagramový profil: anit_fishing, kde aktívne pridávam svoje zážitky z rýb.
Double –
moment, keď
som nevedela,
ktorý prút
skôr chytiť.
Anita, ďakujem za rozhovor a prajem ti, aby pri tom západe slnka, keď pokľakne tvoj priateľ, zazvonila aj rolnička od poriadneho sumca!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise. Kontakt posielajte na e‑mail: clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
