Keď sa povie leto v Chorvátsku, väčšine asi napadnú pláže, slnko, Jadranské more či Plitvické jazerá. Lenže toto bolo inak. Delphin tím v zložení Martin Okoličáni, Miro Caltík, Andrej Benka a kameraman Matej Riečičiar sa uprostred leta vydal na päťdňové dobrodružstvo – vyskúšať si lov na dvoch chorvátskych revíroch.
nezadaný
29.11.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.05.2025.
Naším cieľom boli jazerá Lapovac a Šandor. Áno viem, Chrovátsko má mnoho oveľa známejších revírov ako napríklad Tribalj či Zajarki, kam cestujú kaprári z celej Európy za gigantickými kaprami. Našou motiváciou však v tomto prípade neboli obrovské kapry. Chceli sme spoznať jazerá, na ktorých sa konali oficiálne Majstrovstvá sveta v love kapra, na ktorých sme sa spolu s Mirom – ako členovia slovenskej reprezentácie – zúčastnili. Vráťme sa však späť na začiatok, k našej prvej chorvátskej výprave.
Diametrálne odlišné jazerá
Lapovac sa nachádza v malebnom údolí obklopenom krásnou prírodou, majestátnymi stromami a pekne upravenými miestami na brehu. Na pohľad jednoducho rybárska idylka. Pod vodou to už však také ružové nebolo. Veľké množstvo zatopených stromov a koreňov pod hladinou sú na tejto vode ťažkým orieškom, s ktorým je nutné sa popasovať. Kapria obsádka je tu veľmi rozmanitá a dajú sa tu uloviť kapry či amury od tých najmenších až po naozaj kapitálne kúsky presahujúce 25 kg.
Čo sa týka okolitej prírody, tak jazero Šandor je presný opak. Už pri príchode k nemu zistíte, že uprostred leta je to doslova peklo. Po celom obvode sa tiahne holá hrádza bez akéhokoľvek stromu či možnosti schovať sa pred priamym slnkom. Už len vynosiť veci na hrádzu a rozložiť tábor v teplote atakujúcej 40 °C sa rovná výkonu, pri ktorom si siahnete na dno svojich fyzických aj psychických síl. Kapria obsádka je taktiež rozmanitá, no nachádza sa tu najmä veľmi veľké množstvo amurov.
Prvé tri dni na Lapovaci
Naše spoznávanie týchto revírov začalo na jazere Lapovac. K vode sme dorazili až o desiatej večer, a tak sme boli nútení rozkladať tábor a pripravovať veci na lov už za tmy. To nás však neodradilo a do polnoci boli prúty ponahadzované na svojich miestach. Unavení po dlhej ceste sme zaľahli do spacákov, no na naše počudovanie trvalo len niekoľko desiatok minút, kým sa ozval prvý signalizátor. Bol to Mirov prút nahodený pár metrov od brehu bez akéhokoľvek kŕmenia a na podložke sa ocitol prvý chorvátsky šaran, presahujúci 12 kg hranicu. Na začiatok pecka, vraveli sme si a udica šla späť na svoje miesto. Do rána sa signalizátor ozval ešte raz a opäť rovnaký prút z rovnakého miesta a opäť pekný kaprík na konci dlhého súboja.
Prieskum rybárskych možností
Keďže sme sem prišli najmä trénovať na spomínané majstrovstvá sveta, od rozvidnenia po prvej noci sme tomu prispôsobili celú taktiku lovu a vnadenia. Na rad prišli spodové prúty a presné kŕmenie miest vo vzdialenostiach 90 – 120 metrov. Keďže sme lovili traja a v Chrovátsku je povolené používať tri prúty, dávalo nám to možnosť vyskúšať rôzne taktiky kŕmenia, vzdialenosti a prezentácie nástrah pod háčikom. Cieľom jednoducho bolo zistiť, načo tu miestne kapry a amury reagujú najlepšie a najrýchlejšie. Od počiatku nám menšie problémy robil premnožený sumček americký, ktorý atakoval najmä mäsové príchute boilies. Dobre sa javili malé nástrahy ako sólo 18 mm boilies či samostatné 10 – 12 mm popky. Zhruba vo vzdialenosti 100 m od brehu začínal pod vodou súvislý pás zatopených stromov, ktorý sa tiahne po väčšine dĺžky jazera. Neboli by to však kapry, keby najlepšie nebrali práve v bezprostrednej blízkosti týchto stromov, ideálne priamo spomedzi nich. Bolo teda potrebné prispôsobiť tomu celú zostavu.
Testujeme aj výbavu
Ako prúty sme na nahadzovanie používali model ARZENAL LS+, ktorý je za mňa jednoznačne jednotka medzi nahadzovacími prútmi v sortimente značky Delphin. Na navijaky INOX sme namotali vlasce TOKYO a nesmel chýbať šokový vlasec SHOCK Line priemeru 0,60 mm, ktorý dával šancu dostať ryby spomedzi prekážok. Pri každom zábere bolo potrebné byť maximálne v strehu a rybu bolo nutné dostať v čo najkrajšom čase smerom k hladine. Na to sa napríklad v Chorvátsku bežne používajú rebríky, vďaka ktorým sa dokážete dostať výrazne vyššie nad vodnú hladinu a rybu tak vytiahnuť smerom hore spomedzi prekážok omnoho jednoduchšie.
O zábery na jazere Lapovac nebola núdza a naše nástrahy s chuťou zbierali najmä menšie, no zato veľmi bojovné chorvátske lysce. Sem-tam sa však na podložke ukázal aj krajší kaprík a my sme si v skvelej partii ľudí maximálne užívali pohodu, ktorú toto jazero ponúka. Po troch dňoch sme sa rozhodli, že je čas presunúť sa a vyskúšať aj druhú vodu, kvôli ktorej sme sem prišli – jazero Šandor. Netrvalo dlho a kompletná výbava spolu s nami bola zbalená v aute a my sme už smerovali do supermarketu, kde sme doplnili chýbajúce potraviny.
Tropické podmienky jazera Šandor
Po pár minútach cesty sme sa ocitli pod hrádzou jazera Šandor. Už po vystúpení z auta bolo jasné, že nás tu nečaká nič ľahké. Horúci závan vzduchu nás doslova ovalil a nedalo sa to ani porovnať s príjemným prostredím pod stromami jazera Lapovac. Vynosenie a rozloženie vecí na hrádzu v tomto teple nám dalo slušne zabrať a dalo by sa považovať za solídny športový výkon. Avšak po krátkej pauze sme sa okamžite pustili do prípravy na lov a poctivo sme pomocou spomby prekŕmili niekoľko miest v rôznych vzdialenostiach. Jazero Šandor bolo od začiatku na zábery výrazne skúpejšie, a tak sme si čas krátili aspoň kúpaním v neskutočne prehriatej vode. Pokojne by sa to dalo prirovnať k vani, akurát bez peny a v troška väčšom formáte.
Cenné poznatky a skúsenosti
Neprišli sme sem však na dovolenku, a tak sme museli rozmýšľať, ako miestne kapry či amury oklamať. Napriek tomu, že sa nám ukazovali nad kŕmnymi miestami, nejavili počas dňa záujem o naše nástrahy, nech už sme ich ponúkali na dno alebo v stĺpci. Keď slnko začínalo pomaly zapadať, ozval sa aj prvý signalizátor. Tak predsa – prvého šarana sa podaril uloviť aj na jazere Šandor! Niekoľko rýb následne priniesla aj noc a na podložke sa ocitol aj jeden amur. Na množstvo prútov, ktoré sme mali, ich však bolo veľmi málo a človek si musel poriadne „zacvičiť“ so spombovým prútom, aby dosiahol aspoň aký taký záber. To nás však nútilo neustále premýšľať a skúšať najrôznejšie nástrahy a ich prezentácie, z čoho v konečnom dôsledku plynú dôležité zistenia a cenné skúsenosti. V súvislosti s tým by som si dovolil jeden tip na záver. Pokiaľ je ryba opatrná, prípadne nie je príliš aktívna a nenabieha pravidelne na vaše kŕmne miesta, skúste sólo nástrahu nahodiť výrazne ďalej (pokojne 10 – 20 m) za krmák. To vie v takýchto situáciách priniesť vytúžené ovocie a osvedčilo sa nám to aj počas tejto výpravy, kde sme väčšinu rýb chytili práve takýmto spôsobom.
Skvelý čas v dobrej spoločnosti
Čas chorvátskeho dobrodružstva sa blížil ku koncu a nám ostávalo už len pobaliť veci a vydať sa na cestu domov. Bol to skvelý čas s výbornými ľuďmi, ktorý nás obohatil nielen o nové zážitky, ale aj veľmi cenné poznatky a skúsenosti pre majstrovstvá sveta. A ako to tam nakoniec dopadlo? Tak o tom niekedy nabudúce.
Martin OKOLIČÁNI
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
