Už som to spomínal, že lov hlavátky je diagnóza a upozorňujem každého, že ak to raz vyskúša, už nebude vedieť prestať. Stačí jeden jediný pohľad do očí kráľovnej – hoci len malej, ba niekedy nemusíte ani žiadnu chytiť, iba zažiť jej lov – a ste naveky stratený. Budete sa chcieť znova a znova vracať do jej kráľovstva.
nezadaný
01.12.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.06.2025.
Rybársku bezhlavú závislosť od lovu hlavátky spôsobuje pravdepodobne špecifickosť a mágia jej lovu.
Čakatelia na audienciu
Najprv sa musíte dopracovať k zvláštnemu povoleniu na lov hlavátky podunajskej, čo pre veľký záujem nie je jednoduché, keďže počet vydaných povolení je obmedzený. Loviť ju môžete len dva mesiace v roku (november a december) a počet vychádzok máte obmedzený na desať. Musíte si teda dobre premyslieť, kedy pôjdete k vode. Ak sa vám podarí prekonať prvé úskalia a stojíte už pri vode, býva to niekedy až v neľudských podmienkach, keď mrzne, fúka a padá dážď so snehom. Celý deň ste zabrodení v ľadovej vode bez jediného kontaktu, ba môže sa stať, že aj niekoľko vychádzok za sebou, takže potrebujete poriadnu porciu odhodlania, vytrvalosti, zaťatosti a dôvery v to, čo robíte. A vy len nahadzujete a nahadzujete, a nahadzujete do tajomných hlbín rieky a dúfate, že vám naša kráľovná udelí audienciu a budete sa môcť na chvíľu ňou pokochať.
Bez obete to nepôjde
Je to súboj nervov a tvrdohlavosti, lebo hlavátka vás preverí do špiku kosti. Niekedy vás dovedie až na hranicu šialenstva a vy začnete pochybovať sám o sebe. Lenže vy sa nesmiete dať zlomiť a musíte pokračovať, priniesť obeť v podobe nekonečného počtu hodov, omrznutého nosa, premočených rúk, stŕpnutých nôh, ktoré si od chladu už ani necítite, ako aj v podobe množstva odtrhnutých nástrah. Pri tomto všetkom a niekedy aj poriadnej frustrácii musíte zostať sústredení na každý hod, lebo kedykoľvek môže prísť vytúžený záber od kráľovnej. A môže byť jediný! Ono to nie je tak ako pri love iných druhov rýb, že záberov máte počas dňa niekoľko a nevadí, keď jeden nepremeníte – veď príde druhý, tretí a vy si tú svoju rybu chytíte. Môže sa stať, že práve to, či premeníte ten jediný záber, rozhodne o tom, či budete mať hlavátkovú sezónu úspešnú alebo nie.
Za kráľovnou s Frédéricom Jullianom
Napriek tomuto všetkému sa nadšenci lovu hlavátok a tí, ktorí sa ich lovcami ešte len túžia stať, nevedia dočkať prvého novembra, začiatku hlavátkovej sezóny. Medzi týchto nadšencov alebo šialencov (vyberte si, čo chcete) patrím už pekných pár rokov aj ja. A veru bez našej kráľovnej si už ani neviem predstaviť svoj rybársky rok. Je to akési vyvrcholenie všetkého! Preto sa ani nečudujem, že stále viac a viac rybárov túži stretnúť našu kráľovnú a okúsiť tajomno jej lovu. Niekoľkým kamarátom som už takisto poodhalil magický svet jej veličenstva... Aj tohto roku to bolo tak a pridali sa ďalší, medzi inými aj jeden z najznámejších rybárov v Európe, takpovediac ikona prívlače – Frédéric Jullian, pre nás všetkých Fred.
Poznáme sa už dlhšie, ešte z čias, keď pôsobil pri značke Gunki a každoročne sa zúčastňoval predvádzačiek na Oravskej priehrade. Mal prísť už vlani, ale pracovná vyťaženosť mu to nedovolila. Tohto roku sme sa stretli znova na výstave For Fishing v Prahe a dohodli sa, že určite si do konca roka nájde čas, aby si chytil vzácnu hlavátku, prvú vo svojom živote. Sľúbil som, že urobím všetko preto, aby sa mu tento sen splnil. Začiatkom septembra sme si ešte potvrdili, že bude môcť prísť a potom už nič nebránilo prípravám.
Pridávajú sa Chris, Majo, Tuli a Roman
Všetko pomáhal koordinovať Chris, tiež Francúz a tiež rybár, žijúci už dlho na Slovensku. Chris sa pozná s Fredom už dlhé roky a tiež je zanietený prívlačiar. Chodí prívlačovať z člna po celom Slovensku a aj na preteky s kamošom Majom. Sú to majstri, hlavne pokiaľ ide o zubáče, ale pri hlavátke im bolo treba podať pomocnú ruku. K nim sa pridali Tomáš, ktorého všetci volajú Tuli, a Roman z Čiech. Takže partička kamarátov, ktorú spája nielen rybačka a nadšenie pre prívlač, ale aj túžba chytiť našu kráľovnú. Je až fascinujúce, akú vášeň a túžbu vie zapáliť hlavátka v srdciach takých skúsených rybárov. Navyše Tuli a Roman ešte ani nezažili jej lov, len sa nechali „nakaziť“ naším rozprávaním.
Vo štvrtok 31. októbra išiel Chris po Freda na letisko do Viedne a Majo s Tulim mali prísť spoločne z domu. Stretávka bola u nás doma. Roman mal najdlhšiu cestu autom z Čiech a keďže vo štvrtok bolo pre sviatky sťahovanie národov, postál si aj v kolónach a prišiel za nami až večer do Banskej Bystrice, kde sme mali ubytovanie. Chlapci prišli akurát v čase obeda, tak sme im s Miriam pripravili menšiu hostinu a ako dezert mali... Uhádnete čo? Nie, nebola to štrúdľa. Bola to krabica plná... Nie, nie, ani zákusky to neboli, ani nič sladké, ale – krabica plná špeciálnych gúm na hlavátky! To ste mali vidieť, ako sa im rozžiarili oči a ako hlasno sa nadchýnali tou parádou, čo predstavia hlavátkam. Miriam sa nezdržala smiechu a neverila vlastným očiam, ako sa dokážu aj starší, lepšie povedané „zrelší“ chlapi tešiť ako malé deti. Gumy sa rozchytali ako teplé rožky a my sme sa pobrali na ubytko, kde prebehla materiálna príprava na otvorenie hlavátkovej sezóny.
Sedem statočných pripravených
Mentálna príprava, kde sme prebrali jednak taktiku, jednak techniku lovu, prebehla pri spoločnej večeri, kde sa k nám pridal už aj Roman a tiež kamarát Andrej, špecialista na hlavátky, ktorý pozná rieku lepšie než vlastnú dlaň. Boli sme teda kompletní – sedem statočných pripravených popasovať sa s výzvou menom hlavátka. Spoločné plány sme spečatili hruškovicou a rumom. Veď rána sú chladné a treba dať do systému aj nejakú tú nemrznúcu zmes, pretože sa budeme aj brodiť v chladnej vode a nemôžeme si dovoliť mať stuhnuté údy. Reakcia pri zábere musí prísť okamžite, ako pri tasení koltu v starých kovbojkách.
Naše priania boli skromné
Zraz sme si dali na 6.15 hod., čiže budík na 5.00, pretože sme vedeli, že nápor pri vode počas sviatkov bude veľký a treba si obsadiť svoje miesto aspoň na začiatok dňa, aby šanca na úlovok bola vyššia. Vedeli sme, že to bude ťažké: dlhotrvajúce slnečné počasie, nízky stav vody, čistučká voda, plávajúce lístie a veľký nápor rybárov. Priali sme si, aby sa chytila aspoň jedna hlavátka pre spoločnú radosť.
Ráno sme sa stretli v dohodnutom čase, v plnej zbroji, plní entuziazmu, adrenalínu a nádejí. S Andrejom sme si rozdelili chlapcov a úseky rieky tak, aby sme si navzájom nekonkurovali. Ja som išiel s Fredom a Chrisom a Andrej s Majom, Tulim a Romanom. Keď takto s Andrejom učíme kamarátov chytať hlavátky, tak sami nikdy nechytáme. To preto, aby sme ich mali lepšie pod kontrolou a korigovali prípadné chyby, ukazovali kam a ako nahadzovať a ako viesť nástrahu, ale hlavne preto, aby sa náhodou nestalo, že by sme my chytili rybu, ktorú si môže chytiť niekto z nich. Pretože niekedy je to iba o jednej rybe a my už ten pocit poznáme. Preto chceme dopriať aj im ten úžasný zážitok, chytiť kráľovnú a pozrieť sa jej do očí...
Je to skutočný profesionál
Po príchode na miesto ukazujem Chrisovi, kde bude začínať a kam má ísť. Už vie, čo má robiť, tak ho nechávam samého a s Fredom ideme o čosi vyššie, aby sme si navzájom neplašili ryby. Fredovi sa snažím čo najpodrobnejšie vysvetliť čo a ako. Je to skúsený rybár a je to aj vidieť, všetko čo mu vravím, presne zrealizuje. Napriek tomu, že je profesionálny rybár a jeden z najlepších prívlačiarov, akých poznám, lov hlavátky je iný, je špecifický. V takýchto prípadoch musí ísť ego bokom a on si to plne uvedomuje, takže ma sám žiada, aby som ho korigoval, ak robí niečo zle. A to aj robím, meníme nástrahy aj techniky, ale záber nikde. Taký je už lov hlavátky. Všimnem si, že Chris zišiel zbytočne nízko, nuž idem za ním. Vravím mu, aby tam nestrácal čas a beriem ho vyššie. Ukazujem mu, kam má zabrodiť a kam nahadzovať. Chvíľku stojím pri ňom a povzbudzujem ho, že to robí dobre. Nahadzuje do miest, ako som mu vravel. Čosi mi hovorí, aby som ostal pri ňom... Čo ak teraz zaberie? Je to top miesto.
Fredova svetová premiéra!
Ako keby som tušil, že Chrisovu nástrahu sledujú tajomné oči. Na tretí hod Chris kričí: „Mám, mám!“ – to už natáčam jeho súboj s kráľovnou. Bol som pripravený, a tak mu natáčam súboj od začiatku. Hlavátka sa typicky krúti v prúde a vidieť jej krásne medené telo. Hovorím mu: „Zdolávaj ju pokojne a pomaly.“ Nechcem, aby stratil prvú rybu výpravy. Vo dvojici súboj netrvá dlho, pretože mu ju podoberám. Obaja kričíme od radosti: „Je tááám!“ Chris kričí na Freda, ale ten sa už presúva cez chrapaždie k nám. Tešíme sa spoločne v trojici a Fred má príležitosť vidieť naživo prvú hlavátku v živote. Je nadšený a motivovaný ešte viac.
Cesta hlavátkara sa nedá uľahčiť
Hneď mení nástrahu za podobnú tej, na ktorú ju chytil Chris. Fred prelovuje miesto veľmi precízne, ale nasleduje čierna polhodinka a Fred stráca niekoľko nástrah v krátkom slede za sebou. Je vidieť, že je frustrovaný a sklamaný. Snažím sa ho povzbudiť a hovorím mu, že aj o tom je lov hlavátky:
„Najprv musíš priniesť nejakú obetu pre kráľovnú, to nejde len tak – prísť pred kráľovnú s prázdnymi rukami... Potom sa ti odmení, uvidíš.“ Vysvetľujem mu, že aj my, čo rieku poznáme oveľa lepšie, vždy odtrhneme dosť nástrah. Aj toto sa ich snažíme s Andrejom naučiť, že lov hlavátky nie je len o správnej nástrahe a technike lovu, o fyzickej námahe, ale aj o psychickej sile a mentálnej odolnosti nenechať sa zlomiť, keď sa nedarí. To je presne tá cesta, ktorou musí prejsť každý, kto sa chce stať hlavátkarom. Presúvame sa na iné miesto, ale už sa nič nedeje.
Patrik KUVIK
šéfredaktor Slovenského RYBÁRA
Dokončenie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
