Rybačka je krásna v tom, že každý rybár si môže nájsť svoju vysnívanú rybu úplne sám podľa seba. Pre niekoho to môžu byť stokilové monštrá v exotických vodách po celom svete, zatiaľ čo pre druhého len malá rybka z krásneho, malebného potoka, kde je rybár v harmónii s prírodou a obklopený iba tichom.
nezadaný
29.11.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 48
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.05.2025.
Pre mňa osobne sa stal tým najväčším snom v českých zväzových vodách mramorovaný kráľ zimnej rieky. Jeho latinský názov je Lota lota a po našom sa mu hovorí mieň sladkovodný.
Ryba mysticky tajomná
Mieň sladkovodný je jediný sladkovodný zástupca treskovitých rýb. Aj keď svojou veľkosťou oproti iným rybám nedosahuje nijakú závratnú dĺžku ani hmotnosť, má jednu vlastnosť, ktorú vari žiadna iná ryba v našich vodách nemá. Je totiž až mysticky tajomný. Patrí medzi starobylé druhy, jeho prítomnosť v európskych vodách možno vysledovať až do doby ľadovej, keď dominoval chladným ekosystémom. Dnes takisto, skrytý pod hladinou, jeho osamelý život zostáva pre väčšinu rybárov záhadou. Pripomína nám to temné tajomstvo vodného sveta, ktorý doposiaľ zostáva z veľkej časti neprebádaný.
Keď som mieňa prvýkrát uvidel na obrázku v jednej z rybárskych kníh, okamžite sa ma zmocnil pocit, že táto ryba azda ani nemôže patriť do nášho sveta. Hnedo mramorovaná koža s jemnými šupinami, oči, ktoré vo svite hviezd žiaria ako perly na dne oceánu a veľká zvláštnosť – len jeden jediný fúz na brade. Mieň sa nedožíva dlhého veku – obvykle iba šiestich rokov a jeho priemerná dĺžka u nás sa pohybuje medzi 30 – 45 cm. Úplne ojedinele je však schopný dorásť až do dĺžky 80 cm a hmotnosti cez 5 kg. O takom mieňovi z českej rieky mi raz rozprával jeden môj známy, ktorý sa s ním pred mnohými rokmi stretol.
Vzácny aj chránený druh
Práve tajomnosť a krása tejto mystickej ryby mi nedala spať, a tak som sa rozhodol, že urobím všetko preto, aby sa mi mieňa podarilo v našich revíroch objaviť, prekabátiť a uloviť. Už od začiatku mi však bolo jasné, že to rozhodne nebude jednoduchá úloha. Mieň sa u nás totiž vyskytuje len naozaj veľmi vzácne a drvivá väčšina rybárov ho za celý svoj život ani neuzrela. Jeho populácie u nás významne poklesli v dôsledku znečistenia riek, regulácie tokov a úbytku vhodných stanovíšť. Navyše je dôležité, aby som ešte spomenul, že u nás v Českej republike je táto ryba radená medzi chránené druhy a ja som mieňa lovil iba na revíroch, kde je na jeho lov udelená špeciálna výnimka a smie sa tu cielene loviť iba v určitej dobe, keď nie je hájený.
Ožíva v zimných mesiacoch
Aj v lokalitách, kde sa mieň vyskytuje, v lete akoby sa po ňom zľahla zem. Pri mieňovi sladkovodnom sa počas výrazného oteplenia vody v letných mesiacoch dostaví zvláštna letargia, označovaná ako „letný spánok“ alebo estivácia. Tento stav je veľmi podobný zimnej hibernácii. Tiež pri ňom dochádza k spomaleniu metabolizmu, keď sa zníži tepová frekvencia, ryba šetrí energetickými zásobami a telo sa bráni dehydratácii pomocou prerušovaného dýchania. Mieň teda patrí medzi studenomilné ryby. Priliehavo je niekedy prezývaný „ryba s horúcim srdcom“ a toto prirovnanie mu naozaj sedí. Zatiaľ čo drvivá väčšina našich rýb má dôležité životné procesy spojené s teplým obdobím roka, mieň sa rozmnožuje a je najviac aktívny počas novembra, decembra a januára, keď u nás panuje najtvrdšia zima. S klesajúcou teplotou vody, ideálne okolo 5 °C sa však zrazu prebudí a začína sa jeho zimný život. Zatiaľ čo krajina nad hladinou zamŕza, pod ľadom ožíva jeho tajomný svet. Táto zvláštna väzba na zimné obdobie len podčiarkuje jeho výnimočnosť v ríši sladkovodných rýb.
Na ulovenie mieňa som mal teda možnosť iba 2 mesiace v roku – november a december, pretože v januári je u nás už mieň hájený aj na revíroch s výnimkou. Mal som teda aspoň dosť času na vymýšľanie tej správnej stratégie, ale predovšetkým na hľadanie miest, kde by sa ešte mieň mohol vyskytovať.
Mramorovaný kráľ zimnej rieky
Aj keď mieňa dnes môžeme vďaka umelému vysádzaniu nájsť aj v stojatých vodách, jeho pravým domovom je rieka a on je skutočný mramorovaný kráľ zimnej rieky. Vyžaduje chladnú čistú vodu a taktiež veľké množstvo prekážok. Nájdeme ho predovšetkým v prúdnej vode, hlavne pod haťami, kde má vhodné úkryty. Živí sa výhradne živočíšnou potravou, loví prevažne larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, rybie ikry a, samozrejme, aj iné ryby. Na hľadanie potravy využíva najmä svoj čuch, pretože práve čuchové bunky má rozmiestnené po celom tele. Dôležitú úlohu zohráva aj jeho fúz, ktorý mu slúži ako akýsi hmatový orgán – podobne ako napríklad sumcovi. Hovorí sa, že mieň nie je dobrý lovec, ale je schopný prehltnúť aj pomerne veľkú korisť. Jeho papuľa je totiž veľmi priestranná a svedčí o jeho dravom spôsobe obživy. V tomto ohľade je to ryba, ktorej hltavosť je príslovečná a máloktorý iný druh ju prekoná. Práve preto sa aj pri love občas stáva, že korisť nasaje tak hlboko, že už mu nie je pomoci a nie je možné ho pustiť späť na slobodu.
Zlaté dve – tri hodinky
Lovia sa mnohými spôsobmi, najčastejšie na položenú a ideálny čas na jeho lov je pri stmievaní a zhruba 2 až 3 hodiny po ňom. Najlepšou nástrahou býva mŕtva rybka alebo jej časti, ale veľmi dobre berie aj na červy – dážďovky aj hnojáky. Ja som si vždy s predstihom nachytal dostatočné množstvo červeníc do mrazničky, aby som mal istotu, že budem mať na mieňa dostatok nástrah a nebudem strácať čas chytaním nástražných rybičiek, čo môže byť v zime aj veľký problém. Rovnako som si vopred nazbieral červy, aby som mohol skúšať rôzne typy nástrah.
Štyri roky trpezlivosti
Lov mieňov má neuveriteľné čaro. Len si to predstavte... Ste sami pri takmer zamrznutej riečke, okolo vás len sneh, pomaly zaspávajúca krajina a vy s napätím čakáte, či budete mať šťastie a mramorovaný kráľ sa vám ukáže. Vari každému rybárovi by som prial, aby ten pocit mohol zažiť. Na druhej strane, pokiaľ takto čakáte už štyri zimy v mraze, daždi, snehu, vetre, blate atď. a stále nič, tak úprimne: to chce skutočne veľkú trpezlivosť a tiež silné nervy.
Za celé tie štyri roky som vyskúšal naozaj veľa stratégií lovu. Mieň je nočný dravec. S príchodom súmraku opúšťa svoj denný úkryt a s inštinktmi nočného lovca sa nenápadne zakráda pozdĺž dna rieky. Preto som sa sústredil prevažne na lov v tých najnádejnejších hodinách – prvé dve hodiny po zotmení. K rieke som vždy prišiel s dostatočným predstihom, snažil som sa nájsť vracák, prudký zlom, malú tíšinu pod haťou alebo skrátka čokoľvek zaujímavé. Potom som na to jedno vytypované miesto stavil celý lov. Nahodil som na položenú a čakal. Žiadne moderné prístroje, len rolnička so svetielkom na špičke prúta. Občas som si preto pripadal ako na love sumcov.
Avšak keď som lovil na úplne malých riečkach, prišlo mi zbytočné tráviť na jednom jedinom mieste celý večer. Preto som pravidelne po zhruba 30 – 45 minútach menil lovné miesto a za jednu jedinú vychádzkou som tak mnohokrát vyskúšal aj 6 rôznych miest.
Keď mi ani jedna z týchto stratégií nepriniesla úspech, začal som chytať aj za denného svetla a skúšal som mieňa prekabátiť aktívne pomocou splavovania. Žiadny plavák, len háčik s nástrahou a poprípade ľahké olovko, aby sa nástraha stále držala v blízkosti dna. Týmto štýlom som dokázal prejsť veľký kus rieky.
Stále bez úspechu...
Aj keď sa mi podarilo uloviť veľa krásnych rýb – šťuky, jalce, kapry, dokonca aj pstruhy, môj vysnívaný mieň sladkovodný mi stále unikal. Prešiel som za ním po Českej republike naozaj tisíce kilometrov a celé štyri roky bez úspechu. Dokonca sa mi predtým podarilo chytiť mieňa morského, keď som bol na výprave v Nórsku. Často som spomínal na to, ako mi pán Rudolf Hrušínský, keď sme spolu nakrúcali, hovoril, že on sám mieňa nikdy v živote neulovil, tak len dúfa, že ja nebudem rovnaký smoliar ako on. A bolo to až úsmevné, ako sa mi ho nedarilo chytiť, pretože rybári z celej republiky sa mi snažili pomôcť nielen radou, ako ho správne chytať, ale prezrádzali mi dokonca aj miesta, kde ho 100 % musím uloviť. A to nie len tak na oko, akože v tejto rieke niekde plávajú, ale úplne konkrétne: „Matej, sem prídeš, tu necháš auto, pôjdeš k starému bunkru, hodíš to pod starú vŕbu na druhom brehu, keď bude taký a taký tlak, a to jednoducho nie je ani možné, aby si ho nechytil“. Ale áno, bolo to možné. Len čo som prišiel k vode, všetky miene najskôr zaliezli do svojich skrýš a bolo vymaľované.
Zmenil som stratégiu lovu
Takže som si minulý rok povedal, že už nebudem za mieňom cestovať po celej republike, vrátim sa na svoju rieku, kde som s lovom mieňa začínal, a hoci som s veľkou pravdepodobnosťou vedel, že na tejto rieke dlhú dobu nikto mieňa nechytil, mal som od starých rybárov informácie, že sa tu kedysi vyskytovali a povedal som si, že „keď to má prísť, tak to príde a prečo nie práve tu“. Zmenil som ale úplne stratégiu lovu. Už na jeseň som začal chodiť na rieku úplne bez prúta, založil som si na oči polarizačné okuliare a hľadal mieňa a zaujímavé miesta na jeho lov týmto spôsobom. Párkrát som mal síce pocit, že som ho dokonca aj zazrel, ale určite to nemôžem tvrdiť s istotou, skôr to bolo len moje prianie, uvidieť ho na vlastné oči. Na celej rieke som si za ten čas vytypoval iba dve miesta s tým, že budem celú zimu chodiť iba tam.
Vyplatilo sa!
Naozaj do dneška neviem, ako je to vôbec možné, ale bol piatok a hoci som bol v škole na hodine fyziky, pravdupovediac, namiesto učenia som si starostlivo pripravoval plán lovu mieňa. Zrazu som si bol úplne istý, že mieňa tento víkend po štyroch rokoch konečne chytím. Nedokážem popísať prečo, jednoducho som to tak cítil. Dokonca som to hneď hovoril aj svojmu kamarátovi Jendovi, ktorý na mňa síce pozeral ako na blázna, ako to asi môžem vedieť, ale ten pocit bol nakoniec správny.
Už padla tma, špička môjho prúta sa zrazu dvakrát vcelku prudko zatriasla, ja som zasekol a začal zdolávať. V tom adrenalíne som si ani nezapol čelovku, takže som spočiatku vôbec nevedel, čo sa mi vlastne podarilo dostať do podberáka. Bol to naozaj mieň. Svätý Peter sa nado mnou zrejme zľutoval a mramorovaný kráľ zimnej rieky sa mi ukázal v celej svojej kráse. Môžem povedať, že ma veľmi prekvapilo, aký je to bojovník. Vzhľadom na svoju veľkosť dokáže bojovať naozaj veľmi srdnato.
Najcennejší úlovok z českých vôd
Mieň sladkovodný z našej českej rieky je pre mňa jednoznačne najcennejším úlovok z českých vôd. Stretnutie s mieňom je pre mňa niečo oveľa viac než len rybársky úspech – je to okamih naplnený úctou k prírode a táto ryba bude pre mňa už navždy symbolom rybárskych snov a nádejí. Mať tú česť uvidieť ho po štyroch rokoch na vlastné oči a prežiť okamih, keď z hlbín vypláva do nášho sveta a zase sa vracia späť do toho svojho, je spomienka, ktorá vo mne zostane. A ja si veľmi vážim, že som sa s týmto tajomným tvorom, ktorý sa, žiaľ, u nás vyskytuje len vzácne, mohol ešte vôbec stretnúť.
Choďte za svojím cieľom!
Splniť si svoje veľké ciele nie je jednoduché. Často k nim vedie zložitá cesta a občas budete mať pocit, ako by ste sa na nej skôr vracali späť, než postupovali dopredu. Ale verte mi, pokiaľ vydržíte, tak prekonáte všetky prekážky a svoj veľký sen si splníte. Ten zážitok a neopakovateľný pocit vám už nikdy nikto nevezme...!
Držím vám všetkým palce a choďte si za svojím cieľom! Majte sa fajn a Petrov zdar!
Odkaz na film
Matěj HOUŠKA
rybár a zálesák
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
