Prebudil som sa do nádherného slnečného rána. Bol novembrový sviatok. Na chvíľku som sám so sebou bojoval – ísť či nejsť? Pripomínalo mi to Hamletovu dilemu: „Byť či nebyť, to je otázka.“ Po raňajkách a káve som sa akosi automaticky obliekol do „rybárskeho“ a pobral sa k vode. Kedy, ak nie dnes?!
nezadaný
29.11.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.05.2025.
Bol slnkom zaliaty deň, babie leto ako sa patrí a hlava plná toho, ako sa najbližšie dni horko-ťažko dostanem k vode. Čakajú ma totiž dôležité zmeny v osobnom živote, ktoré zaberú takmer všetok voľný čas.
Vyrážam k vode
Hneď pri nakladaní do auta ma pribrzdilo niekoľko faktov. Na ryby mám tri hodiny. Neoplatí sa mi teda cestovať na vzdialenejšie revíry. Musím si vystačiť s miestnymi vodami. Ďalším problémom bolo jesenné zarybnenie, ktoré prebehlo pred pár dňami. Aj keď platí „len“ druhová ochrana kapra, pripadalo mi nemorálne loviť na method feeder, aj keby som teoreticky mohol. Jediný revír, ktorého sa obmedzenie netýkalo, bolo malé štrkovisko v reži-me CHaP. Tu sa vedenie miestnej organizácie rozhodlo ryby nenasadiť. S hlavou plnou otázok som vyrazil k vode...
Hneď za mestom padla hmla. Zo slnečného rána bola razom deprimujúca nálada. Hmla taká, že by sa dala krájať, auto sa ňou predieralo ako v horore. Posledné padajúce listy zo stromov dotvárali typické jesenné ráno. Teplota ľahko nad nulou. Z rybačky som si veľa nesľuboval.
Zastavil som pri jazere. Toto miesto poznám doslova ako vlastné topánky. Vedel som presne, kde chcem chytať. Čo čert nechcel – mal som obsadené! Revír, kde by som inak len ťažko stretol rybára, bol teraz spolovice obsadený. Rovnako ako ja, ani iní nemali na výber, ak chceli ísť na ryby. Auto som nechal na ceste, lebo mäkký terén ma vystrašil. Naposledy som tu zapadol. Veci som si na dvakrát odniesol k vode.
Favorizovaná nástraha
S výberom nástrahy som to mal jasné. Omnoho jasnejšie než všetok ten mišmaš, čo mi lietal hlavou. Rybačku som už naozaj potreboval, aby som zresetoval hlavu. Ako každý rok, aj tento som si sám sebe sľuboval viac priestoru na ryby práve v tomto období, ktoré tak milujem. Celú sezónu zhon, stres... Jeseň mala byť iná. Nastavovanie procesov v Method Feeder Fans, príprava noviniek, zmena veľkoobchodnej distribúcie – to všetko trvalo dlhšie, ako som predpokladal.
Soft Pellet, môj „neskoro-jesenný a skoro-jarný favorit“ – mäkčená dvojvrstvová peletka ma v tomto období ešte nesklamala. Naposledy som na inom revíri – na Zelenej vode – nestíhal dva prúty. Ihneď po vhodení do vody začne uvoľňovať prvú, farebnú vrstvu. Láka tak rybu nielen vizuálne, ale aj pachovo, je totiž mimoriadne voňavá. Nenechá bez povšimnutia žiadnu okolo plávajúcu rybu. Jediná nevýhoda je vari len to, že je mäkká. Nevydrží pod háčikom dlho. Tento drobný nedostatok sa dá pomerne jednoducho vyriešiť. Použitím nadväzca z nekonečnej zarážky. Takto drží celkom fajn. Výhody nekonečnej zarážky spoznáte pri prezentácii akejkoľvek mäkkej nástrahy, kde hrozí jej rýchle odpadnutie z nadväzca.
Čo je nekonečná zarážka? Je to vlastne plastový kónický valček, z jednej strany má špic na prepichnutie nástrahy, z druhej dierku na navlečenie rybárskej ihly, v strede valčeka je dierka pre upevnenie na šnúrku.
S návnadou to bolo jasné
Do krmítka zmes drobných peletiek pod názvom Premium Pellet Mix, zaliata vodou z jazera... A už to tam letelo! Hmla sa pomaly zdvíhala a špička prúta sa jemne zachvela. Pleskáč. Počas krátkeho zdolávania sa zohla špička aj na druhom prúte. Karas. Nahodil som znova. Opäť pleskáč, na druhý prút „skočil“ menší kapor. Rybárov loviacich okolo to zdvihlo zo stoličiek. Nedarilo sa im príliš. Ich boilies si ryby nevšímali. Darmo. Method feeder je určite najrýchlejšia, najúčinnejšia a najuniverzálnejšia rybolovná technika, pokiaľ ide o lov priemerne veľkých rýb. Darilo sa mi a ja som si užíval krásnu neskorú jeseň. Už aj so slnkom. Zostávala mi ešte hodina lovu. Miesto, kde som chcel ísť ráno, sa uvoľnilo.
S čistejšou hlavou než na začiatku som sa rozhodol presťahovať sa sem. Veď ako sa hovorí – zmena miesta, ryba istá. Aj keď na nedostatok rýb som sa sťažovať nemohol. Spadnutý strom a hlbšia voda boli aj po minulé roky správnou voľbou. Vedel som, že ryby tu budú, aj keď sa neukazovali. Nahodil som kúsok od potopeného stromu. Baitrunner som nateraz vyradil z hry. Brzdu som jemne dotiahol. Stoličku som si dal bližšie k prútom. Vedel som, že ihneď po zábere musím rybu od prekážky otočiť. Navinutý som mal oranžový vlasec Shock s priemerom 0,26 mm. Tvrdšie prúty do deväťdesiat gramov mi dovoľovali oprieť sa do ryby.
Záber nenechal na seba čakať
Začal som tak ako na prvom mieste – pleskáčom. Nasledoval pekný karas, mal azda tri kilogramy. S väčšou istotou som nahodil ešte bližšie k stromu. Záber do piatich minút ma vystrelil z kresla! Ryba, na ktorú som čakal. Nasledovalo tvrdé zdolávanie, na ktoré nie som zvyknutý. Od stromu som súpera otočil, ten však presne vedel, čo má robiť. Dokonale využil každú prekážku, aby sa zbavil háčika. Po niekoľkých minútach sa mu to podarilo. Nebol som smutný, práve naopak. Vedel som, že všetko čo robím, robím správne a ďalšia ryba je len otázkou času. Ten sa mi však míňal.
Vo vedierku mi zostávalo niekoľko posledných dávok peletiek. Skúsil som rybám ponúknuť nie jednu, ale dve Soft Pelletky. Chcel som takto vyselektovať menšie ryby a zopakovať si krásny súboj s tou väčšou. Interval prehadzovania som predĺžil, lákavý Fluo Gel som vynechal, no bez výsledku. Väčšie sústo si ryby vôbec nevšímali. Zvláštne. Pred pár týždňami na spomínanej Zelenej vode mi to fungovalo a dokázal som tak oklamať väčšie jedince. Aj keď som si rybačku o tridsať minút predĺžil, nepomohlo mi to k väčšiemu úlovku. Skvele som si zachytal aj z tohto miesta. Niekoľko kaprov okolo
3 – 4 kilogramov mi zlepšilo náladu. Aj toho jesenného slnka som si nakoniec užil dostatok a postupne som zo seba vyzliekal jednotlivé vrstvy oblečenia. S odstupom času ma mrzí strata krajšej ryby, je však dostatočnou motiváciou, aby som sa čím skôr vrátil k vode.
Pridajte sa medzi nás!
Milí čitatelia, prajem aj vám vydarený posledný mesiac roka pri našom spoločnom koníčku. Využite záver kalendárneho roka aj rybárskej sezóny tak ako ja na dokonalý relax, ktorý nám príroda ponúka. Na brehoch našich vôd je už ticho. Vodnú hladinu vlascami bičujú už len tí skalní. Pridajte sa aj vy medzi nás. Vytiahnite zazimované náradie z garáže alebo pivnice. Teraz je ten správny čas užiť si method feeder naplno. Mýtus o tom, že ryby v zime neberú, je už dávno preč. Stačí ich len nájsť a trafiť sa do ich jedálnička.
Marián VRBA
Method Feeder Fans
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
