Chcem pozdraviť všetkých slušných rybárov a predstaviť sa. Volám sa Erik Pavlovič, pochádzam z Komjatíc a toto je môj prvý článok v časopise, ktorý od malička sledujem. Rybárčeniu sa venujem od detstva, ani nepamätám, kedy to začalo, ale viem, že je to pre mňa viac ako len rybárčenie. Je to môj životný štýl!
nezadaný
29.11.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.05.2025.
Začiatok mojej cesty
Moje prvé spomienky začínajú na malej riečke u nás v Komjaticiach, kde som chytal na drevenú paličku so silonom a nebola žiadna dilema, čo napichnúť na háčik. Ako vždy: cesto, červík, poprípade kukurička, ale to pozná každý, kto si tým prešiel od malička. V tom čase nebol žiadny problém parádne si tu zachytať malé rybky, ako boli červeňák, belička, hruzle a kopa ďalších. Boli to skvelé časy, na ktoré si vždy rád spomeniem. Asi úplne prvá spomienka je, ako som počas prázdnin u babky na malej riečke, ktorú domáci nazývajú Niterka, chytil na červíka svojho prvého ostrieža, ktorý bohužiaľ neprežil, keďže som sa doma chcel pochváliť.
Vychovaný komjatickým jazerom
Pamätám si, ako som prvýkrát spoznal túto domovskú vodu, keď ešte patrila pod šuriansky zväz a ja som sem chodil s kamarátmi chytať na bič úplne všetko, čo preplávalo okolo. Ako čas pokračoval a ja som išiel na základnú školu, tak prvá vec bola zabezpečiť si rybársky lístok, nech už môžem pokročiť ďalej a chytať na udicu s navijakom, kde to celé začína. Počas nasledujúcich rokov som venoval všetok svoj voľný čas tejto vode až do svojich 25 rokov. Za to obdobie som úplne prepadol výhradne lovu kapra. Niekedy v roku 2010 prechádzam z lovu na kukuričku na boilies. Prvé pokusy začínali doma v pivnici u kamaráta, keď sme sa pokúšali našúľať si vlastné gule podľa receptu, čo sme našli v časopise, z prísad, čo boli dostupné buď doma, alebo v obchode. Tak v podstate začína moja kaprárska cesta a lov výhradne na boilies. Toto naše domáce jazero som navštevoval pravidelne a nachytal som veľa krásnych rýb. Každý, kto pozná jazero v Komjaticiach, vie, že kapitálnych rýb tu pláva nespočet a môžem povedať, že som tu zažil veľa krásnych rybačiek.
Rybárčenie v Holandsku
Vycestovanie za prácou do Holandska mi otvorilo úplne iný pohľad na kaprárinu a jej možnosti. Prešli asi dva roky a ja si kupujem povolenie na lov v Holandsku, čo nebol vôbec problém. Stačilo zájsť do obchodu pre zvieratá a vybavilo sa to hneď na mieste. Cena povolenky bola dokopy cca 65 eur, základná povolenka okolo 45 eur, pravdaže, dokúpil som si lov v noci a lov na tretiu udicu. Dočasne som dostal povolenku vo forme papiera a behom pár týždňov mi prišla už hotová kartička VISpas. Ďalšie kroky už boli jasné... Naložiť auto na Slovensku s rybárskou výbavou a hor sa spoznávať holandské divoké vody, ktorých tam je neúrekom! Cesta je to náročná, keďže nemám žiadne informácie, ale to je to, čo ma na tom baví – spoznávať, objavovať nové miesta a tie zážitky.
V podstate každý voľný čas som trávil na inom mieste, aj keď to bolo bez úspechu, ale ohromovalo ma to obrovské množstvo možností a krásne miesta. Za tých pár rokov by som vedel spočítať úlovky kapra na dvoch rukách. Ale to mi vôbec neprekáža, pretože sú pre mňa neskutočne cenné! Začal som chytať len okolité vody a netrvalo dlho a už som brázdil celé Holandsko. Trvalo dlhý čas, kým som našiel miesta, kde sa vyskytovala aj ryba, pretože kanálov a riek tu je nespočetne veľa a často sú to dlhé úseky bez nejakej zmeny alebo záchytného bodu, kde by mala ryba dôvod zdržiavať sa. Po istom čase spoznávania niektorých úsekov sa začínam venovať menším kanálom, kde boli aj stromy, lekná, riasy, a to bola tá správna cesta. Až po čase som pochopil, že lov na veľkých kanáloch bez člna a skúseností, ktoré som v tej dobe nemal, nebol ani pre mňa možný.
Celoslovenské povolenie na rybolov
Ešte v období, keď som pracoval v Holandsku, zabezpečil som si papiere aj na Slovensku. A po návrate začalo moje spoznávanie slovenských vôd. Zo začiatku to boli okolité vody ako napr. Veľký Kýr, Tona Šurany a rieka Nitra, z ktorej mám pekné spomienky. Časom som zisťoval, že ma najviac bavia veľké vodné plochy a rieky, ktorým teraz venujem väčšinu času.
Prvé skúsenosti s takouto vodou boli na vodnej nádrži Kráľová, kde s kamarátom Rasťom zdolávame jedného kapra za päť dní. Človek by si povedal, že ho taká skúsenosť odradí, ale mňa práve naopak. Čím ďalej tým zisťujem viac informácií o tejto vode a vďaka tomu sa dostávam v roku 2020 k značke boilies Pirko Baits. A keďže v tom čase sa už môj dobrý kamarát Ivan Solnica venoval tejto značke, tak sa s ňou spoznávam bližšie a odvtedy sa venujem týmto boilies od Andreja. Medzitým prešli už roky a ja si za ten čas pripisujem na konto zopár krásnych šupín z tejto vody a zopár ďalších z iných vôd a stále to ide.
Rieky, vodné nádrže a jazerá
Posledné roky sa venujem výhradne celoslovenským vodám a vyhľadávam divoké kapry. Je to náročná cesta, lebo veľakrát skončíte bez úspechu. Pre mňa je však ryba krásny bonus, keďže v mojom prípade ide na rybách skôr o chvíle v prírode. Je to často až za hranicami zdravého rozumu. A keď sa nad tým zamyslím, tak si to robím čím ďalej tým ťažšie. Hľadanie miest, preplavovanie, ďaleké vyvážky, no všetko to má pre mňa svoje čaro. A s odstupom času už aj svoje úspechy.
Rok 2021
V tom roku som spoznal priateľku Zuzku a v roku 2022 sa vydávame spoločne bývať do Galanty, kde zisťujeme, že je tu naokolo vody veľmi veľa. Od začiatku Zuzka so mnou rada trávila voľný čas na rybách a prerástlo to až do našej spoločnej rybárskej cesty. Zuzka sa do toho vrhla s chuťou a odhodlaním, aké veľakrát nevidno ani u dlhoročných rybárov. Spoločne sme začali navštevovať všetky tieto vody, na ktoré som sa ja musel veľa rokov pripravovať skúsenosťami, ale Zuzka mala dobrého učiteľa – tak prečo nie? A môžem zhodnotiť, že sa nám darilo neskutočne. Hneď v prvom roku zdoláva 2 × 20+, čo sa doteraz nepodarilo ani mne. Momentálne sa venujeme skôr tichým miestam, kde nie je žiaden veľký tlak na vodu a užívame si chvíle v prírode. Asi to bola aj správna cesta, pretože výsledky hovoria za nás. Budeme sa vám spoločne s priateľkou snažiť prinášať nové príspevky na sociálnych sieťach, v článkoch a možno časom aj vo videách.
Poďakovanie
Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, čo ma podporujú a chápu moju „diagnózu“. Ďakujem hlavne mojej priateľke, že je taký istý blázon ako ja a dokáže pri vode zvládať všetky náročné podmienky (vrátane mňa). Ďalej mojej rodine, že ma v tom už v detstve podporovali. Taktiež priateľom, ktorí veľakrát pomohli, aby som mohol tieto rybačky uskutočniť. A napokon redakcii časopisu Slovenský RYBÁR, že ma oslovili a dali mi možnosť predstaviť sa a napísať tento prvý a dúfam, že aj zaujímavý článok. Za každú podporu a sledovanie na sociálnych sieťach vopred ďakujeme!
Erik PAVLOVIČ
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
