Ak niekomu spomeniete Taliansko, tak sa mu vybavia väčšinou letné piesočnaté pláže, more, Benátky, pizza alebo cestoviny... No pre nás rybárov je to hlavne krajina, kde bol ulovený najväčší sumec na svete! Aké to je, chytať práve s tým rybárom, ktorému sa mu to podarilo, dočítate sa na nasledujúcich riadkoch...
nezadaný
29.11.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.05.2025.
Máme 10. júna dopoludnia, typický začiatok leta. Po nie úplne vydarených rybačkách v Taliansku, kde som na všetkých jarných výpravách za sumcami len mokol (dokonca raz tak, že som si od chalanov zo Senca musel požičať tepláky na cestu domov, lebo som už nič suché nemal), začala ma mátať myšlienka ísť si napraviť chuť do začínajúceho leta. Píšem správu Radovi – nevybehneme si urobiť predĺžený víkend do Talianska za sumcami? Odpoveď bola rýchla a jasná – poďme!
Všetko je raz prvýkrát
Prešlo pár dní a sme na ceste. Na vytypované miesto prichádzame nadránom, ešte za tmy. No už vo svetle čelovky vidím, že miesto je nechytateľné, keďže po nedávnych záplavách je spustená voda a breh je kompletne rozmočený, respektíve totálne zablatený. Hovoríme si, že by to možno aj šlo, ale bol by to extrém, keďže blato je veľmi mäkké a celý breh je podmočený. Je 6.30 ráno a my špekulujeme, čo ďalej... Akékoľvek miesta mi napadajú, situácia je všade rovnaká. Pritom za tých 14 rokov, čo sa venujem lovu sumcov v Taliansku, celkom to tu poznám, a predsa som sa ešte nestretol s tým, aby som nenašiel vhodné miesto na lov. Ako sa hovorí, všetko je raz prvýkrát. Nakoniec meníme oblasť a cestujeme viac ako hodinu na miesto, čo mi poradil kamarát Boris.
Ani toto nie je ono
Sme tu. Krásna zátoka rovno pod mostom, ktorému sa tu hovorí Modrý most. Len čo sa zotmie, porozumieme názvu – tento most je v noci osvetlený UV svetlom. Konečne vyvážame a snažíme sa pokryť trhačkami čo najviac priestoru. Jediné, čo ma prekvapí, je teplota vody... Aby mala táto rieka 20. júna 13,5 °C, to ma vyslovene šokovalo. Veď pred dvomi týždňami, ešte pred záplavami tu chytal kamarát a voda mala cez 20 stupňov. Ochladenie vody urobilo svoje a dve noci bez záberu od sumca nám jasne naznačili, že treba ísť inde.
Pozvanie v akurátnom čase
Po celý čas tejto rybačky som bol vo whatsappovej komunikácii s mojím tímovým kolegom Alessandrom Biancardim, ktorý reprezentuje značku Madcat v Taliansku. Alessandro je nielen držiteľom svetového rekordu v dĺžke uloveného sumca (285 cm), ale hlavne je to profesionál, ktorý patrí medzi najlepších sumčiarov na svete. Pri rieke trávi hádam každý deň v roku, aj keď len na pár hodín. Viac ako dva roky ma pozýval k sebe na rybačku, ale akosi sa mi nechcelo ísť dve hodiny autom k nemu navyše... No tentoraz ma veľmi rýchlo presvedčil správou: „Mám dovolenku, príďte za mnou a ukážem vám to tu u mňa“.
Mať možnosť chytať s top sumčiarom, je niečo, čo sa patrí využiť. Zo začiatku som sa bál rečovej bariéry, predsa len sme si viac ako tri roky písali cez google-prekladač, no tento strach rýchlo opadol. Alessandro nás čakal na príjazdovej ceste a po zvítaní som hneď vedel, že tento človek je „moja krvná skupina“ a rybárska reč je celosvetová. Prehodíme zopár úvodných viet, následne sadáme k nemu do auta a ide nám ukázať tri lovné miesta, kde by sa dalo trhačkovať. On je hlavne zástanca aktívneho lovu, čiže prívlač, vertikal a vábnička, no keďže je tu doma, ochotne mi poradil, kde by sa oplatilo vyskúšať to pomocou trhačky.
Do tretice všetko dobré!
Prvé miesto bol úplný extrém. Je síce pravda, že vo veľmi silno prúdiacej vode sa ukazovalo množstvo cípalov (miestny druh ryby, podobný amurom, vo veľkosti cca 30 – 50 cm; v minulosti som vďaka nastraženým cípalom chytil naozaj pekné sumce) a bolo mi jasné, že sumce pri nich určite budú. Avšak nebol som ochotný ísť do člna po rebríku – bolo to totiž miesto v totálne strmom brehu, kde bol pri vode na betóne rebrík. Druhé miesto bolo tak, že auto by sme mali vzdialené cca 200 metrov, čo sa nám nepozdávalo. Ale to tretie miesto, ktoré nám odporučil prechytať, bolo ako na zlatom podnose.
Beriem udicu a vábničku...
Krásny trávnik, akým by sa pýšilo nejedno golfové ihrisko, rovinka na hrádzi, auto poruke a pred sebou rieka, kde nevieš, kam to skôr vyviezť... Nevýhodou je, že po rieke cez deň jazdia lode, takže sa tu vyváža až večer, aj to s rizikom, že loď môže ísť aj v noci. Hovorím si ok, idem sa tu trošku rozhliadnuť s člnom a zmapovať si sonarom dno. Nedá mi to a beriem so sebou udicu a vábničku. Na 2,1 m vábničkovú udicu viažem čierno fialovú 100 g chobotničku Clonk Teaser, beriem si do člna dve krabičky kanadských červov a dip v príchuti pečeň, bez ktorého túto kombináciu (chobotnička + červy) ani nepoužívam. Predtým než ponorím chobotnicu s nastraženými červami do vody, nechám ju vždy aspoň na 3-4 minúty v dipe Pellet Sauce. Naozaj sa mi zdvihol počet záberov, keď má nástraha aj pachovú stopu.
Kreuje sa nová štartovacia tradícia
Alessandro mi radí, aby som išiel dolu k zatopeným stromom, kde aj s vábením začínam. No ja som celkom tvrdohlavá povaha a niečo ma láka ísť člnom zhruba o 200 až 300 metrov vyššie, kde je rieka podstatne užšia. Rátam s tým, že sumce budú viac koncentrované v koryte rieky a – oplatilo sa! Sotva po polhodine na člne mám záber a po chvíli aj zdolávam pekného sumca. To som ešte vôbec netušil, že sa z toho – vybehnúť vábiť hneď potom, ako prídeme na toto miesto – stane štartovacia tradícia a na ďalších výpravách pôjde veľkosť sumcov len hore (ak si prečítate pokračovanie tohto článku v ďalších číslach, dozviete sa, ako mi nabudúce stačilo byť po príchode na miesto iba 5 minút na vode, aby som priniesol do tábora sumca cez 180 cm, alebo ako Alessandro dostal záber od sumca s dĺžkou viac ako 230 cm). Takže vďaka sonaru mám dno rieky zmapované, sumec je odfotený a môžeme ísť robiť trhačky...
Ideálny čas na zábery
Nejakú prax už za tie roky v tom mám, parťák Rado už tiež so mnou čo-to odchytal, takže ani nie za hodinu máme vyvezené, spokojne pozeráme v kreslách na prúty a užívame si taliansku večernú „pohodku“. Je leto a slnko zapadá tesne pred 22.00. Súmrak je ideálny čas na zábery, čo platí aj tento večer. Trhačky som naschvál viazal do písmena „V“ v opačnom smere od nás – čiže vrchná udica s plavákom v polovici rieky v hĺbke 5 metrov (nastražená rybka je meter nad dnom), druhá udica zhruba v troch štvrtinách rieky smerom k opačnému brehu, takisto s plavákom, ale už tesne pod hranou v hĺbke 3,5 metra (rybka je cca 2 metre nad dnom na stúpajúcej hrane). Tretia udica ako hladinovka – obratlík nad vodou a do vody ide iba rybka na fluorocarbone Ultra Soft Mono Leader v priemere 1,00 – z tohto nášho nadväzcového materiálu viažem úplne všetky montáže. Tým, že v Taliansku chytá jeden rybár na tri prúty, urobil som to isté aj na vrchných udiciach, takže Rado chytá hore v užšej časti rieky a ja v tej širšej pri potopených stromoch.
Takmer totožné úlovky
Slnko zapadlo, idem si do bivaku po čelovku a kým ju hľadám v taške, dostávam zrazu razantný záber na strednú udicu. Trhací vlasec s priemerom 0,38 mm praská a ja mám na mojej 2,75 m udici celkom slušného fúzatého súpera. Vyzdolávam ho k brehu a tesne predtým, ako idem sumca uchopiť do rukavice, zrazu sa začne ohýbať Radova vrchná udica. V tej chvíli som si začínal uvedomovať, že túto noc sa asi veľmi nevyspíme, no užijeme si super rybačku... (s Radom sme už pred dvoma rokmi v septembri zažili noc, keď sme premenili 11 záberov z 15, a pritom to bola noc, keď som o pol štvrtej vystúpil z člna, že odmietam už vyvážať a potrebujem si aspoň chvíľu pospať... ). Zdolané sumce sú takmer totožné a obidvom zachutil nastražený karas na montáži pozostávajúcej z jedného trojháčika vo veľkosti 1/0 a jednoháčika 5/0. Možno to niekoho prekvapí, ale bežne používam malé sumcové háčiky, keď jednoháčik pichám rybke tesne pod chrbtovú plutvu a trojháčik nechávam voľne opretý o bok nastraženej rybky. Tým, že to viažem na fluorocarbon, mám istotu, že sa to nezamotá a nemá to v tečúcej vode žiadnu vibráciu, ktorá by mohla sumca odradiť.
Táto noc bude posledná
V noci máme ešte dva zábery, no už od menších rýb. Ráno ma okolo 9.00 budí Alessandro, že ma zoberie so sebou na čln a pôjdeme spoločne vábiť. Tentoraz si ako nástrahu neberieme červy, ale ideme to skúsiť s minirybkami, čo ma dosť prekvapuje. Alessandro vraví, že domáci tu bežne používajú ako nástrahu pri vábení malé zhruba 6-7 cm karasy. Musím uznať, že mal pravdu a my si užívame príjemný slnečný deň v člne a sumce perfektne spolupracujú. Chytáme síce menšie ryby, ale vynahrádza nám to počet záberov. Kým sme my na vode, Rado sa zabáva s feederkou a dopĺňa nástrahové rybky na ďalšiu noc, hlavne pleskáče a plotice.
Rozmýšľame nad tým, že by sme zostali o jeden deň dlhšie, no predpoveď počasia ukazuje na najbližšie štyri dni 100 % dažďa, čo sa nám nepozdáva, lebo nechceme baliť všetko mokré. Takže táto noc bude posledná... O tom, či bola úspešná, dočítate sa v nasledujúcom čísle.
Vianočný dôvetok sviatočný
A keď už je ten december, mesiac, keď si všetci sadneme k štedrovečernému stolu, kde sa podáva tá naša obľúbená ryba s majonézovým šalátom, dovoľte mi zaželať vám šťastné a veselé sviatky v kruhu rodiny!
Ja by som sa chcel poďakovať tej svojej, a to hlavne dedovi, vďaka ktorému je zo mňa rybár telom aj dušou, a mamine, ktorá ma celý život v tých mojich bláznivých rybárskych výletoch vždy podporovala... Ďakujem!
Dominik MIKESKA
Team Madcat
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
