Vyjsť si na Silvestra k rieke na ryby iba tak - na ľahko, má pre mňa ako rybára veľký význam. Význam, ktorý vie pochopiť iba človek, ktorý otvorí svoje srdce prírode a jej hlasu bude načúvať i na prelome rokov...
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Za všetko môžu lyže
Ako veľmi živé dieťa, živené chlebom, citrónovým granulovaným čajom (v tých časoch prevratná novinka) a vhodne zakomponovaným „prepleskom“ zo strany rodičov, som sníval sen o lyžiach. V decembri sú predsa Vianoce a za môj celoročný výkon bolo vhodné ohodnotiť ma aj „pod stromčekom“.
Hneď v tie prvé Vianoce lyže neboli, zrejme Dedo Mráz zablúdil vo vtedajšom Sovietskom zväze, hútal som, či čo. No prišli Vianoce ďalšie a lyží furt nebolo. Starší brat ich už mal, no mne ako „dvojke“ medzi súrodencami, podotýkam s mravnostne horšími výsledkami, sa lyží nedostávalo. Nakoniec bolo pre mňa najstrašnejšie to, že nedorazili vôbec. Klial som na Deda Mráza, pretože Ježiško bol u nás doma prísne zakázaný. Čo už! Sen bol pasé.
Čas vianočný pominul, no vo mne zostala zloba. Zaháňal som ju výkonnostnými špurtami a hokejom na odstavenom ramene rieky Hornád s partiou rovesníkov. V tom čase som už rybárčil, a tak prišla na rad prvá dopoludňajšia rybačka na Silvestra. Na to som, samozrejme, využil služby staršieho rybára, ktorý bol na blízku a robil mi „pedagogický dozor“. No po mojej štvrtej ulovenej rybe na plávanú, sa toto naše puto roztrhlo. Rybár brýzgajúci nadávky smerujúce k mojej osobe nevedel prehltnúť stav, keď som ho ako malý chlapec prechytal. Žiaľ, zbaliť som musel aj ja – a to ten rybár veľmi dobre vedel.
Svoju radosť z úlovkov som rýchlo zvestoval rovesníkom z ulice, ktorí boli už, žiaľ, značne zdrvení a zdevastovaní výrobou domácej pyrotechniky. Pofačovaní obväzmi (našťastie so všetkými končatinami) sa hrdo hlásili k odpáleniu skúšobnej munície na dvore našej ulice v tento slávnostný deň. Adrenalín, radosť z výbuchov, opak po bitke od rodičov i napomínanie policajtov z blízkej policajnej stanice. Boli to naozaj krásne časy...
Nastal zvrat
Po úspešnom a šťastnom prekonaní predpubertálneho a pubertálneho obdobia začal môj mozog zaznamenávať nové, viac-menej pozitívne informácie. Myslenie velilo k napredovaniu aj v oblasti rybárskeho športu a rybačky na Silvestra sa stali neodmysliteľným prvkom môjho rybárskeho života. Krátke rybačky osamote s príchuťou významného dňa – Silvestra. Chalani v tom čase už vo výrobe trhavín značne pokročili a ja som sa od nich kúsok stránil. Prvé miesto mojich aktivít na Silvestra zaujal lov rýb a rozlúčka s riekou v tento deň.
Každoročný dopoludňajší lov
Čas plynul naozaj rýchlo, a ak sa ma aj dnes niekto opýta na to, či som bol napríklad v roku 1978 na Silvestra na rybách, s hrdosťou môžem odpovedať: „Áno, bol!“ Nie je to o chvastaní, ale skôr o určitom zvyku a neskôr aj návyku. Tých pár dopoludňajších hodín na Silvestra je aj dnes pre mňa rozlúčkou s riekou v konkrétnom roku. Pri love plávanou spomínam na to, ako sa rieka zachovala ku mne ako rybárovi v jednotlivých ročných obdobiach. Pri sledovaní plaváčika sa mi vynárajú spomienky na krásne a bojovné ryby, či príhody, ktoré som pri rieke zažil. Smutné, veselé, skrátka užívam si tieto slávnostné chvíle rozlúčky v daždi, snehu a nepohode po svojom.
Každý rok to praktizujem rovnako. Ráno zavčasu buntoším, no už okolo siedmej som pri rieke. Sú roky, keď je na Silvestra okolitá krajina šedá, blatistá a neprívetivá – naopak, roky, keď je rieka obklopená snehom ako mladucha, mám obzvlášť rád. Lovím jednoduchou plávanou a presúvam sa z miesta na miesto. Na tých úspešnejších zotrvám dlhšie. Lovím jalce hlavaté, podustvy severné aj nosále sťahovavé. Medzi úlovkami sa občas vyskytne aj pstruh potočný, plotica červenooká či ostriež zelenkavý.
Pestrosť druhov na rieke Hornád je bohatá a možno ich s úspechom loviť aj takýto čas. Ostatné roky lovím vedno s kamarátom, ktorého som, verím, dostal natrvalo do týchto silvestrovských osídiel. Nechýba šampus a dobrý pokec počas plavačkovej rybačky. Čo chytíme, pochopiteľne, aj s náležitou úctou pustíme. Ryby zdokumentujeme pri vode a doma neskôr zaznamenávame do zápiskov, ktoré archivujeme obaja už roky...
Ako sledovanie filmu
Externému disku vďačím za to, že aj dnes si môžem prehrať spomienky na mnohé silvestrovské rybačky. Stačí pár kliknutí a film spomienok z týchto rybačiek sa spustí. Rieka a silvestrovské rybačky ožijú na monitore TV či PC. Spomienky veselé, ako tá, na zamrznutého červa na háčiku, ktorý skonal priamo na rybačke behom minúty vďaka silnému mrazu, vyvážené, ako tá, keď som zdolával silnú a možno kapitálnu rybu dlhý čas, no nakoniec ona súboj vyhrala, či smutné, keď som na brehu rieky našiel zamrznutého divého káčera.
Film má naozaj veľa epizód, a je o dni, ktorým sa uzatvára kalendár. Na tento deň sa stále teším, viem, že je posledný v ten rok, keď si vyjdem k rieke s prútom na plávanú zarybárčiť si, pospomínať a pookriať. Preč od davu, hluku a rušného veľkomesta. Niekam k rieke, kde stretnem zvedavú vevericu, plachého rybárika a kde nájdem to najhlavnejšie – vnútorný pokoj.
Sú chvíle, na ktoré sa v živote nezabúda. K tým pekným v mojom rybárskom živote patrí aj tá silvestrovská plávaná na rieke. Na rieke, ktorá prekvapí i naučí. Vážme si tieto krátke rybačky, vážme si svoje zdravie, ktoré nás k tej rieke posunie. Možno o rok, dva ...
P.S.: Veselý Silvester vám prajem, priatelia rybári, a v novom roku želám veľa osobných aj rybárskych úspechov! A „les“ zdravia k tomu!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
