Vlani sme sľúbili, že prídeme aj tohto roku, tak sme to dodržali. Na tieto preteky sa tešíme celoročne, už som to spomínal niekoľkokrát, že je to jednoducho tak. Sú to najlepšie a najväčšie preteky v našich končinách. Ich vysoký kredit netvorí len účasť našich najlepších prívlačiarov, ale hlavne priateľská a srdečná atmosféra.
nezadaný
31.10.2024 (11/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.05.2025.
Na týchto pretekoch sú profesionálny prístup organizátorov, sprievodný program a koordinácia celého usporiadateľského tímu na európskej úrovni. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je náš časopis už niekoľko rokov hrdým mediálnym partnerom týchto pretekov alebo lepšie povedané tejto spoločenskej akcie. Popularitu a obľúbenosť podujatia len potvrdzuje fakt, že boli kompletne vypredané za 3 dni, a to hovoríme o 80 štartujúcich tímoch a ďalších tímoch na čakacej listine (či náhodou niekto z už zaregistrovaných nevypadne).
Hekticky v predpríprave
Termín nášho odchodu bol ako vždy naplánovaný tak, aby sme v utorok mohli už trénovať. To mierne posunulo uzávierku nášho časopisu, a tak som musel mať všetko hotové v predstihu. Bolo to hektické a stresujúce, ale všetko sme stihli načas. S Paľom sme sa dohodli, že príde v pondelok k nám do Žiaru a ja zatiaľ všetko pripravím do tlače. Tým sme aj ušetrili minimálne dve hodiny cesty oproti tomu, než by sme štartovali z Revúcej. Paľo prišiel poobede, všetko som stihol pripraviť do tlače, a tak nám ostal aj čas na oddych. Po vlaňajšej nepríjemnej skúsenosti s „traktoristom“, keď sme trčali pol dňa na chatke a až poobede nás spustil na vodu, tentoraz som nenechal nič na náhodu a dohodol som s ním hodinu, kedy nás v utorok ráno spustí na vodu. Tak sme si mohli vyrátať čas, kedy nám treba štartovať, aby sme prišli načas. Stihli sme si aj chvíľku pospať a o druhej hodine ráno sme vyrazili smer Slapy.
Tréning prebehol až príliš dobre
Na cestu sme sa vydali s obavami, keďže po dlhotrvajúcom suchu, práve v tomto období sužovali Slovensko, Moravu aj Čechy veľké záplavy. Netušili sme, v akom stave budú cesty, hraničný priechod aj samotná priehrada Slapy. Na naše veľké prekvapenie boli cesty suché, premávka slabá, takže sme sa bez problémov a v super čase dostavili na Slapy. Traktorista dodržal slovo a spustil nás na vodu tak, ako sme sa dohodli. Ešte vybaviť formality ohľadom ubytka a povoleniek a hor sa na vodu trénovať.
V tréningových dňoch nevenujeme veľa času samotnému lovu, ale skôr hľadaniu miest a rýb. Ďalšie prekvapko bolo, že voda bola dosť čistá a stav hladiny normálny, napriek veľkým problémom v okolitých lokalitách, spôsobených záplavami. Počasie tiež príjemne prekvapilo a celý týždeň nám svietilo slniečko a bolo príjemne teplo. Počas tréningu sme si vytypovali miesta, kde budeme chcieť chytať jednotlivé druhy rýb a doladili taktiku. Tréning – napriek tomu, že sme sa venovali len minimálne samotnému lovu rýb – prebehol až príliš dobre. Čo nebýva vždy pozitívne, lebo na pretekoch sa to zvykne otočiť. Chytili sme všetky druhy rýb a dokonca aj šťuku. Samozrejme, že sme šťuky nechytali cielene, bolo by takticky nesprávne popichať si šťuky, ktorých je tam málo a sú kľúčom k úspechu. No stalo sa a pri chytaní ostriežov prišla pekná šťuka. Už vtedy som Paľovi povedal: „Júj, túto si mal ušetriť na preteky...“
Eko-štvrtok utužujúci priateľstvá
S tréningom sme boli spokojní a čakal nás voľný štvrtok, oddychový deň pred pretekmi. Vtedy prebiehajú sprievodné akcie, registrácia, griluje sa prasiatko a, pravdaže, popíja sa pivko. Je to deň, nesmie sa ísť na vodu chytať a veľa tímov využíva voľný čas aj na prípravu udíc a člna na preteky. Tento rok organizátori na tento deň pripravili aj ďalšiu aktivitu – všetci zúčastnení sa zapojili do globálneho podujatia Svetový deň upratovania prírody. Každý tím dostal pri registrácii čierne vrece na odpadky a spoločne sme prispeli k čisteniu a ochrane našej krásnej prírody. Večer ešte krátke posedenie s kamošmi a šup do postele, pretože ráno treba skoro vstávať a byť fit na celodenný „boj“.
Voda ako bez života...
V piatok ráno od 5.30 do 6.55 prebieha kontrola člnov a 7.00 je štart prvého súťažného dňa, ktorý trvá do 19.00 hod. Ráno nás privítala hustá hmla, preto sa organizátori rozhodli v záujme bezpečnosti znížiť rýchlosť na štarte, ktorú by mali všetci dodržiavať. Štart prebehol bez komplikácií a snažili sme sa preštrikovať cez hustú hmlu na naše prvé miesto. Samozrejme, že už tam bolo pár člnov a začalo sa nekonečné hádzanie na šťuku. Prešla prvá hodina a my sme boli bez kontaktu. No nielen my, ale aj všetky posádky, ktoré nás míňali. V tej hmle bola voda ako bez života, žiadny záber, žiadny pohyb, ani rybka nevybehla za nástrahou. Bolo to náročné na psychiku... Menili sme nástrahy aj rôzne techniky ich vedenia. Nepomáhalo.
Chvíľa, keď sa všetko zlomilo
Až keď sa hmla rozplynula a vykuklo slniečko, začali prichádzať správy o ulovených šťukách. Aj posádka na náprotivnom brehu práve zdolala šťuku, no my stále nič. Bolo už asi pol jedenástej, keď sme sa rozhodli vyskúšať ešte jeden úsek a zmeniť miesto. Nahodil som a na šnúre sa mi urobil uzol, tak som sa ho snažil rozmotať. Cítil som na šnúre, ako nástraha klesá ku dnu, keď som zrazu zacítil úder. Aj keď nemotorne, ale zasekol som a Paľovi, ktorý sa už chcel pohnúť s člnom inam, hlásim: „Je tam!“ Bolo to všetko rýchle... Rybu cítim na prúte a priťahujem ju, keď sa zrazu objaví na hladine, zatrepe hlavou a je preč! Bola to šťuka, áno, po toľkých hodoch bola konečne tam toľko vytúžená šťuka a v okamihu bola preč. To bol ten moment, keď sa všetko zlomilo. Snažíte sa, nahadzujete, meníte nástrahy a keď ju konečne máte, tak to zbabrete. Je to pocit bezmocnosti a zúfalstva, ale taká je rybačka, nie každú rybu, čo zaberie, aj zdoláte. A pod tlakom takýchto okolností sa robia, ako sa neskôr ukázalo, aj zlé rozhodnutia.
Ešte asi hodinu sme skúšali šťuky, potom sme sa presunuli na ostrieže. Tie sa nám podarilo chytiť, a tak sme sa rozhodli ísť po zubáčoch. Nepodarilo sa nám chytiť žiadneho, nuž sme sa na záver dňa rozhodli predsa len ho zakončiť lovom šťúk. No neprinieslo to požadovaný úspech okrem jednej šťuky, ktorá sa nám otočila za nástrahou pri člne. Až večer sme si uvedomili, že sme urobili chybu a minuli sme si takmer celý pretekársky čas hneď v prvý deň. Tá padnutá šťuka nás tak rozhodila, že sme sa dostali to takého, povedal by som, kŕča a zacyklili sme sa naháňaním rýb namiesto toho, aby sme si aj manažovali čas. A tak nám do druhého dňa ostali tri a pol hodiny.
Bez šťuky nie je šanca uspieť
Museli sme dobre zvážiť, ako naložíme so zvyšným časom. Vedeli sme, že na dlhé a časté presuny nebude priestor, preto sme museli zvoliť také miesto, kde je šanca uloviť zubáče aj šťuku. Ďalšia dilema bola, či vyštartovať hneď ráno, lebo sa môže stať, že zase bude hmla a ryby budú neaktívne, alebo odložiť štart na neskôr. Rozhodli sme sa pre druhý variant. Dopoludnia sme ešte doladili udice a vyrazili sme. Ako prvej sme sa venovali šťuke, lebo bez nej nemáte šancu na úspech...
Venovali sme tomu viac ako hodinu, no bez výsledku. Prelovili sme najnádejnejšie miesta, ale ani sme ju nezazreli, preto sme sa rozhodli ísť skúsiť zubáče. Nech máme aspoň nejaké ryby na karte. Zubáče sme našli, ale klasickým jigovaním sa nechceli dať prehovoriť k záberu. Tak som skúsil nájsť pomocou live sondy nejaké ryby v stĺpci, čo sa mi aj podarilo a netrvalo dlho a hlásim Palimu rybu na prúte. Konečne po dlhom čase nejaká ryba! Pri zdolávaní bolo cítiť, že to nebude úplne maličký zubáč. Paľo ho podobral a máme prvého zubáča. Na to, čo sa chytalo, celkom pekný 58 cm zubáč. Potešil a zdvihol morálku. Paľovi podávam úspešnú nástrahu a asi na druhý hod aj Paľo zdoláva zubáča podobnej kategórie. To bolo celkom rýchle. Balíme prúty na zubáče, lebo nemá zmysel ďalej naháňať zubáče, kým nám chýba tá nešťastná šťuka. Ostáva nám ešte celkom dosť času, s čím sme už ani nepočítali. Tak neváhame a ideme po šťuke. Veď šanca uzavrieť Full House stále žije, aj keď minimálna. Kto nás pozná, tak vie, že sa nikdy nevzdávame!
„Poďme ešte nahodiť!“
Prehadzujeme každý centimeter a dúfame. Do konca nášho času chýba už len asi 10 minút, keď Paľo hlási nie rybu, ale nejaké žalúdočné problémy. Vraví však, že to už vydrží do konca. Ale o chvíľku zasa konštatuje, že do konca to určite nebude, tak prirážam čln k najbližšiemu brehu a Paľo vyskakuje na breh ako výsadkár a mizne za prvým bučkom. Keď sa vráti, povzbudzuje ma: „Poďme, poďme, treba ešte nahodiť pri tom móle!“ Tomu sa hovorí bojovať do posledného hodu! Žiaľ, happy end sa nekonal a šťuku sme nechytili. Ale smiali sme sa v člne, že to by bol bombastický príbeh, keby aj napriek týmto jeho peripetiám sme ešte aj šťuku chytili...
Tak to by ma už asi švihlo
KOTL (King Of The Lake) sa pre nás skončil. Neuspeli sme a spravili sme nejaké chyby. Samozrejme, že sa v nás miešajú pocity ako sklamanie a frustrácia. Človek si robí výčitky... Keby mi nebola padla tá šťuka, mohlo byť všetko inak. Premýšľa, čo urobil zle, ako a čo mohol urobiť lepšie a inak, ale to už nič nezmení a nemá zmysel robiť si výčitky. Treba sa z toho poučiť, posunúť sa ďalej a tešiť sa na ďalšie preteky.
Večer sa dozvedáme, že sú aj tímy, ktoré chytili šťuku, ale nemajú zubáče a niektoré ani ostrieže. Dokonca aj tím, ktorý chytil nový rekord pretekov, šťuku dlhú 104 cm, a predsa neurobil Full House. Tak to by ma asi švihlo! Mať taký tromf, čo vám zaisťuje miesto na bedni a bojujete o víťazstvo a stačia vám na to už len menšie ryby a vy neuzavriete Full Housse... Asi by som musel navštíviť psychiatra!
Sláva víťazom a dovidenia!
Celkovo malo 21 tímov Full Housse, čo je na Slapy celkom dosť. Obhajcovia titulu, bratia Martinakovci, skončili na krásnom 6. mieste a od 3. miesta ich delilo len 5 bodov. Takže si viete predstaviť, aké tesné to bolo a rozhodoval každý centimeter.
Víťazmi sa stali Radek a Martin Štěpnička, otec so synom, čo musí byť pre oboch neopísateľný zážitok. Druhé miesto obsadili bratia David a Tomáš Koudelka a na treťom mieste skončil miestny matador Josef Verner s Dominikom Jeglom. Na záver ostáva už len povedať: „Sláva víťazom, česť porazeným!“ Tešíme sa na ďalší, jubilejný 10. ročník KOTL 2025. Na záver mi ostáva ešte poďakovať časopisu Slovenský RYBÁR, vydavaťeľstvu MAGNET PRESS, SLOVAKIA s.r.o., SUPERČLNY.sk a našim rodinám za podporu. Hlavne nepremeškať registráciu. Ak máte chuť, neváhajte a pridajte sa k nám. Je to s ničím neporovnateľný zážitok a vysoká škola prívlače.
Petrov zdar, priatelia!
Patrik KUVIK
šéfredaktor Slovenského RYBÁRA
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
