Niekto by si azda mohol myslieť, že nezáleží na tom, kedy ideš na ryby, no posledná rybačka mi ukázala opak. Na rybačku sme totiž prišli deň pred takzvaným „Modrým Mesiacom“, keď bol Mesiac najbližšie k Zemi a bol jasnejší a väčší než obvykle.
nezadaný
31.10.2024 (11/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.05.2025.
Rybárčiť som prišiel na karavane s celou svojou rodinou, so známymi, ktorí tu tiež ostali kempovať. Vekové rozpätie tejto veselej partie bolo od 38 rokov do 11 mesiacov.
Bez veľkých očakávaní
Keďže teploty dlhodobo presahovali 30 stupňov, nemal som veľké očakávania ohľadom záberov. Dôvodom bolo aj to, že na vode SRZ, kam sme prišli, býva pri vysokých teplotách problém s kyslíkom. To vedie k výraznému poklesu aktivity rýb a záberov. Ryby sa vtedy snažia prežiť a nemyslia na potravu. Najmä počas dňa je 1 až 2 metre pod hladinou kyslík na absolútnom minime, takže ryby sa väčšinou zdržiavajú v stĺpci.
Klasikou pri rybárčení viac ako jeden deň býva rozkŕmenie lovného miesta. Zábery tým začnú postupne pribúdať. Na tejto rybačke to však bolo presne naopak. Rybárčim štvrtý rok, ale s takouto situáciou som sa ešte nestretol. Presne v tomto vidím čaro rybárčenia – nič nejde podľa „pravítka“ a vopred určených pravidiel. Človeka neraz prekvapí neočakávaná situácia. Pre mňa to bolo o to krajšie, že som to mohol prežívať s celou svojou rodinou.
Najprv rodina, potom ryby
Keď ideš s manželkou, 11-mesačnou dcérou a 6-ročným synom, priority sú úplne iné, než keď ide človek sám. Keď idem bez nich, prvé čo urobím je, že investujem čas a energiu do rýchleho nahodenia a potom sa venujem ostatným záležitostiam ako rozloženie príslušenstva, chystanie jedla a miesta na spanie. Pri rodinnej rybačke je to (aspoň u mňa) úplne naopak. Aby sa rodina nenudila a nemala diskomfort, najprv nájdeme miesto na kúpanie, rozložíme karavan, markízu, aby im nepieklo na hlavy, spustíme chladničku, ventilátor, rozložíme sedačky, deky a podobne. Kým sa človek dostane k rybám, je už podvečer.
Čo sa týka typu lovu, v poslednom čase preferujem čo najpresnejšie kŕmenie na jedno stanovište, bez širokého rozťahovania návnady, aby sa ryby prilákali na úzke miesto. Dokonca kontrolujem loďku, ktorá zanáša pomocou GPS, aby zaniesla na presnú vzdialenosť, pretože aj drahšie modely sa môžu občas odchýliť o 1 – 2 metre, čo by vo vode znamenalo, že by som si vytváral konkurenciu sám pre seba v okruhu 2 m².
Som rybár ekonomický
Moje kŕmenie je klasika: varená kukurica, mäkká až na otvorenie zrna, s pridaním červenej papriky. Primiešavam repku zaliatu vriacou vodou, k tomu halibut pelety rôznej veľkosti a kŕmne boilies rôznych veľkostí a chutí. Tu sa na chvíľu zastavím – považujem sa skôr za ekonomického rybára. Chodievam chytať na viac dní a viackrát do roka, takže sa snažím udržať kŕmenie na rozumnej finančnej hranici. Mnoho rybárov chytá na boilies za 15 – 20 €/kg a takým aj kŕmi. Je to určite dobré, ale ak frekvencia chodenia na ryby je taká ako moja, ide to dosť do peňazí. Na háčik používam rovnako drahé boilies, ale kŕmim kŕmnym typom, ktorý je aj päťkrát lacnejší. To má dve výhody – úsporu financií a zároveň väčší objem kŕmenia. Na háčiku mám potom ten najchutnejší pokrm v okolí. Predstavte si, že na dne je všetko to množstvo a zmes krmiva – kukurica, pelety, repka a kŕmne boilies – a na háčiku mám 2 týždne zadipovanú, cestom obalenú, zaboostrovanú mňamku. Mojím cieľom je nalákať rybu, aby si čo najskôr vybrala moju nástrahu. To je len moja teória, ale zatiaľ to tak vyzerá, že funguje.
Prvý deň
Prvá ryba prišla podvečer a hneď to bol 12 kg kapor. Bola to výborná správa, lebo som si dal počas päťdňovej rybačky za cieľ chytiť aspoň niečo okolo 15 – 18 kg. Prišli sme deň pred splnom, čo malo veľký vplyv na ryby. Do rána sa mi podarilo zdolať ďalšie 3 ryby od 12 do 15 kíl. Bolo to neuveriteľné vzhľadom na to, že to bola voda SRZ a nie súkromák. Boli sme tam iba prvý deň, z čoho vyplýva, že miesto nebolo ešte dostatočne rozkŕmené. Pomyslel som si, že to bude vrchol tohtoročnej rybačky. Vedľa nikto nič nechytil, takže som mal zjavne šťastie.
Druhý deň
Nastal deň splnu Modrého Mesiaca – prišli aj ostatní známi s karavanmi, takže nás tam bolo zrazu 11, z toho 4 deti, ktoré mali o zábavu postarané. Deti trávili väčšinu času chytaním beličiek, kúpaním, naháňaním psov, večer s čelovkami hľadaním žiab, opekaním špekáčikov a podobne. Konečne som si nafúkal aj čln, lebo rád chodím zdolávať ryby na vodu.
Čo sa týka záberov, cez deň som nemal žiadny, zábery prišli až po zotmení. A čo prišlo, som naozaj nečakal...
Kamaráti v susedstve na karavanoch boli od nás vzdialení niekoľko desiatok metrov, takže môj večer bol zložený zo záberov, šprintu k udiciam, nasadania do člna, cca 100 metrov plavby, zdolávania (pri krajšej rybe foto), následne pustenia ryby, prehodenia udice, potom naspäť cesta k susedom a o desať až pätnásť minút ďalší záber. V takomto tempe som fungoval do jednej hodiny ráno a do tohto času som mal na konte päť rýb. Bol som úplne vyčerpaný!
Nasledujúce ráno som si porovnával fotky ulovených rýb: bolo ich päť, najmenšia mala desať a najväčšia osemnásť kíl. Toto som za štyri roky rybárčenia ešte nezažil. Bolo to až neuveriteľné – človek je rád, keď chytí na jednej rybačke 1 – 2 veľké ryby, ale mne sa v ten večer podarilo chytiť 5 kapitálnych kusov!
Tretí deň
Ráno som sa cítil ako po nočnej zmene a intenzívnej práci po dvanástich hodinách. Jasné, že sme večer trochu popili a k tomu tých neskutočných päť záberov... Úprimne povedané, potom ako som päťkrát večer zakŕmil, nemal som v pláne kŕmiť ani cez deň. Miesto muselo byť poriadne zakŕmené a teploty nepoľavovali. Zdalo sa mi to úplne zbytočné. Moje predpovede na tretí deň sa splnili a cez deň neprišiel žiaden záber.
Prvé pípnutie nastalo až o 21.00 a bol to šupináč s hmotnosťou nad 18 kg, čo bola najväčšia ryba celej rybačky. Pomyslel som si, že to už lepšie nemôže byť... Alebo áno? O hodinu neskôr prišiel ďalší záber a následné zdolávanie na člne, ktoré trvalo približne 20 minút. Na konci bol ďalší šupináč a tento vážil necelých 20 kg.
Štvrtý deň
Pri novom zanášaní udíc na lovné miesto som poriadne v noci zakŕmil, preto sa mi zdalo zbytočné rozkrmovať to aj cez deň. Štvrtý deň bol však iný. Fúkal veľmi silný vietor, dokonca až taký silný, že si známi museli zložiť markízy na karavanoch. Tentoraz prišla aj zmena v aktivite rýb. Konečne som mal zábery aj cez deň, dokonca dva.
Prvý bol najskôr agresívny, potom povolil a výsledkom bol sumec s mierou 80 cm. Druhý záber bol však zaujímavejší – najprudší a najsilnejší, aký som mal od začiatku tejto rybačky. Trhol som prútom a napriek silnému vetru som nasadol na čln a vydal sa za rybou. Opäť približne 100 metrov plavby a potom samotné zdolávanie... Na konci však nečakal žiadny malý a už vôbec nie lenivý kapor.
Veľký kapor plus vietor
S tým vetrom za chrbtom to bolo celkom zaujímavé. Začalo ma to ťahať k bójkam rybárov na protiľahlom brehu. Ani môj čln s kýlom nepomáhal. S člnom som vedel manévrovať, to nebol problém (mám 65 lb motor a lítiovú batériu), no len čo som začal s rybou bojovať, vietor aj napriek mojej snahe ma hnal priamo k bójkam iných rybárov. Svoje spravila aj sila ryby. Veľký, naozaj veľký kapor plus vietor – to nie je ideálna kombinácia na zdolávanie z člna. Nakoniec som sa na manévre vykašľal a sústredil sa len na zdolávanie kapitálneho úlovku.
Podoberanie bolo rovnako náročné ako zdolávanie. Zakaždým, keď som ho vytiahol hore a chcel podobrať, odtiahol som sa od ryby a nedočiahol na ňu. Začalo to byť dosť stresujúce, pretože som sa stále viac a viac približoval k rybárom na druhej strane jazera, dokonca až tak, že som sa im na diaľku ospravedlňoval. Našťastie to boli rybári, ktorí radi pomôžu a doprajú šťastie aj iným (samozrejme, že ich silonu som sa ani nedotkol).
Unikátna ozruta
Hneď ako som uvidel kapra pri podoberaní, srdce mi začalo biť ako opreteky... Rybu som odhadoval na cca 30 kg. Asi si viete predstaviť, aké slová som vyslovoval, keď som ju podoberal vari na pätnásty pokus a bol som asi 250 metrov od udíc... No, proste, hrôza. Ale nakoniec sa mi ju podarilo podobrať. Bolo to monštrum! Neskutočný kapor, mal asi všetko – dĺžku cca 125 cm, prosto ozruta. Len čo som ho dotiahol k brehu, zhŕklo sa tam asi 15 ľudí a bola to fakt „podívaná“... Predpokladám, že tí rybári a ostatní ľudia, čo tam boli, videli takú rybu prvýkrát v živote. Bolo to niečo neopísateľné... Mne stále bilo srdce na 300 %!
Urobili sme krásne videá, fotky aj s deťmi naokolo, no proste, super. A bola pri tom celá moja rodina, dokonca zhodou okolností aj moja mama, ktorá nám priniesla v tej horúčave jahodovú dreň.
Po navážení sa ryba dostala na 26,5 kg, čo je moja tretia najväčšia ryba za celé štyri roky, čo mám rybársky preukaz, a to je niečo neopísateľné. Zdolávanie trvalo
30 – 40 minút, ale v tomto silnom vetre som sa cítil, ako keby som zdolával Moby Dicka.
Táto ryba bola chytená o 18.30 hod. a do rána piateho dňa, keď sme šli domov, to bola posledná ryba. Za ďalších 40 hodín som už nemal ani záber, čo je dosť zvláštne vzhľadom na to, že ryby išli a mal som miesto rozkŕmené.
Deň Modrého Mesiaca iba báj?
Keď som prišiel domov, robil som si štatistiku lovu a uvedomil som si, že ten deň, keď som chytil najväčšie ryby na jazere, bol dňom Modrého Mesiaca. Všeobecne medzi rybármi kolujú báje, že za splnu berú najlepšie. Nie som poverčivý, ale budúci rok si dátum 7. októbra 2025 zapisujem do rybárskeho kalendára ako ďalší deň Modrého Mesiaca. Môj príbeh určite nebude náhoda.
Ďakujem svojej rodine, ktorá bola počas tohto zážitku pri mne, ďalej priateľom, ktorí mi tam pomohli buď fotkou, alebo s čímkoľvek bolo treba. Prajem každému možnosť splniť si takýto sen. Dopraj a bude ti dopriate... Nech sa darí a Petrov zdar!
Roland SZABO
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
