S mojím skvelým kajakovým parťákom Ferim sme sa opäť vydali do Holandska na súťaž v chytaní rýb z kajaka. Hobie Fishing European Championship sa v septembri konali už desiatykrát. Feri, ako správny „Hobie fanúšik“, nevynechal doteraz žiadny ročník, a tak som rada, že tohto roku vzal do auta aj mňa.
nezadaný
31.10.2024 (11/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.05.2025.
V tomto ročníku sme to poňali ako veľmi krátku výpravu, čo znamenalo, že celý výlet aj s cestou nám zabral len 6 dní. Pretože sme viezli kajaky, tak sme išli autom, čo nám zabralo celý deň, lebo precestovať 1200 kilometrov nejakú tú hodinu zaberie...
Do súťaže sa môže prihlásiť každý, kto vlastní Hobie kajak alebo si Hobie kajak požičal. Tohtoročné preteky boli rozplánované do 2 dní tréningových a 2 dní pretekov. Prvý deň tréningový a súťažný sa chytalo v oblasti Hollands Diep a druhý tréningový deň a aj druhý súťažný deň sa odohrával v oblasti Volkerak. Tento nápad sa nám zdal ako perfektný až do chvíle, než sa usporiadateľom začala lepiť smola na päty a väčšina vecí nešla podľa plánu..., ale k tomu sa dostanem neskôr.
Po príchode na ubytovanie sme si dali rýchlu večeru, pri pár rumíkoch sme prebrali taktiku na nasledujúce dni a šli spať, pretože sme boli unavení z celodenného cestovania.
Prvý tréningový deň
Išli sme na tréning na Hollands Diep. Auto sme zaparkovali pod veternou elektrárňou a keď sme videli, ako rýchlo sa otáča, vedeli sme, že to na vode bude výzva. Mali sme ale tréningový deň, a tak sme sa rozhodli bojovať a nájsť nejaké dobré miesta. Najlepšie také, kde budú ryby, za ktorými potom prídeme v deň D – v deň súťaže. Potom, čo sme sa vydali na vodu, pochopili sme, že vo vlnách a v silnom vetre nebude chytanie vôbec jednoduché. Pár hodín sme sa trápili vo vlnách a nechytili vôbec nič – potom sme sa rozhodli, že podídeme do vedľajšej zátoky, ktorá bola v závetrí. V polovici dňa sme zjedli desiatu a naliali rumíka miestnemu vodníkovi. To očividne pomohlo, pretože sme našli na sonaroch ryby a začali ich chytať. Vždy, keď sme chytili rybu, označili sme si na sonare bod a miesto opustili, aby sme ryby „nepopichali“ pred pretekmi. Keď sme už usúdili, že máme dostatok dobrých miest a že vieme, čo rybám chutí, rozhodli sme sa ukončiť lov a vrátiť sa na ubytovanie. Po ceste sme sa zastavili na večeru a po príchode na ubytovanie šli spať, aby sme mali silu do ďalších dní.
Druhý tréningový deň
Ten sa konal v oblasti zvanej Volkerak. Prišli sme na krásnu veľkú lúku, nachystali kajaky a vyrazili na vodu. V tomto prípade nás privítalo krásne bezveterné počasie. Vzhľadom na to, že parkovisko bolo vo veľmi chránenej vtáčej zóne, museli sme šliapať asi 2 km, než sme sa dostali do miesta, kde sme mohli chytať. Chytanie na Volkeraku však bolo senzačné od samotného začiatku. Tretím hodom som dostala taký záber, že mi takmer vypadol prút z ruky. Ryba mi síce po chvíľke spadla, ale aj tak mi to vykúzlilo veľký úsmev na tvári a dodalo mi to ďalšie rybárske sebavedomie. S Ferim sme zistili, že ryby sa nachádzajú skôr na plytčinách, a tak sme obchádzali plytčiny, dostávali zábery, chytali ryby, ukladali body a boli sme spokojní s naším chytaním. V samotnej súťaži sa bodovalo celkom 6 rýb – 2 šťuky, 2 zubáče a 2 ostrieže a všetky ryby mali minimálnu mieru. Bodovalo sa tak, že 1 cm ryby = 1 bod.
V tento deň sa nám podarilo chytiť niekoľko bodovaných rýb. Mali sme uložených veľa miest v sonaroch a odchádzali sme opäť s veľmi dobrým pocitom z chytania.
Večer nás čakala oficiálna registrácia, kde sme sa zapísali, dostali „goodiebag“ s nástrahami od sponzorov a dresy do súťaže. Nasledovalo privítanie s kamarátmi, s ktorými sme sa nevideli od poslednej súťaže, potom spoločné grilovanie, pokec a nato sme sa všetci rozpŕchli do izieb, aby sme sa skoro ráno mohli stretnúť v súťaži.
Prvý súťažný deň
Nemám rada skoré vstávanie, ale musela som sa prekonať. Keď mi zazvonil budík o 4.15, tak sa mi naozaj z postele nechcelo. Počula som, ako vonku fúka silný vietor a dúfala, že to nie je také hrozné, ako to vyzerá. Po rýchlych raňajkách sme prišli na miesto, kde sme mali mať o 6.00 ranný brífing a o 7.00 mala začínať súťaž. Pretože sme boli s Ferim aktívni a prišli sme na miesto skôr, tak sme ihneď po príchode zložili kajaky, ktoré sme si nachystali na vyplávanie a šli na brífing. Keďže sa ani o 6.30 nič nedialo a organizátorov sme nevideli, tušili sme, že asi niečo riešia. Veruže áno. Potom prišli a po porade so súťažiacimi rozhodli, že sa kvôli vetru a vlnám nebude štartovať z miesta, na ktorom sme boli. Rozhodli, že prejdeme na druhú stranu vody, ktorá bola záveterná. Takže sme museli z kajakov zase rýchlo všetky veci odmontovať, naskladať do auta, kajaky dať späť na strechu auta, priviazať a rýchlo sa presunúť. V tomto prípade sa nám vôbec neoplatilo byť aktívni. Po presune nasledovali opäť fofry – zložiť kajaky a znovu ich pripraviť. Musím povedať, že táto rozcvička skoro ráno bola fakt výživná.
Tým, že sme štartovali z iného miesta, než sme očakávali, tak sme okolie nemali vôbec preskúmané. Ale všetci ostatní pretekári na tom boli úplne rovnako, takže sme sa rozhodli bojovať a nič nevzdávať – predsa len sme mali všetci rovnaké podmienky. Feri sa so situáciou dokázal vyrovnať lepšie a počas dopoludnia chytil 3 šťuky. Držala sa ho však taká smola, že pri fotení mu všetky 3 ryby vyskočili z meracej podložky a on nestihol odfotiť ani jednu rybu. Nedokážem si predstaviť, aká frustrácia ho musela prepadnúť.
Pretože nikdy nič nie je na 100 %, tak ani predpoveď počasia nevyšla úplne presne. Vietor začal fúkať neplánovane naším smerom, zdvihli sa veľké vlny a vo mne sa znova prebudil pocit, ktorý som mala na jar, keď som sa nemohla vrátiť pre veľké vlny a vietor späť do prístavu. Snažila som sa s tým bojovať, ale naozaj mi to nešlo, a tak som jazdila len v blízkosti miesta, kde sme začínali.
Ku koncu dňa sa vietor trochu utíšil, nuž som nabrala odvahu a vycestovala trochu ďalej od brehu. Verila som, že nástrahy, ktoré fungovali v tréningu, budú fungovať aj teraz a bola to pravda. Používala som v podstate len dve nástrahy v rôznych farbách a veľkostiach – „zubáčovú“ nástrahu Slender Scoop Shad a tiež Ned Dragon Tail, ktorého som nachystala na Carolina Rig. Oba druhy nástrah sú od značky Savage Gear. Zašla som do miesta, kde bolo asi 5 metrov, spustila nástrahu pod kajak a konečne došiel po celodennom trápení parádny záber! Po krátkej zdolávačke som tak mohla podobrať ostrieža, ktorý mal 38 cm a ja som z neho mala obrovskú radosť. Do konca dňa sa mi už síce nepodarilo chytiť žiadnu rybu, ale svoj pôvodný „cieľ“ som mala splnený – neskončiť posledná. Za mnou totiž bolo asi 20 pretekárov, ktorí nechytili vôbec nič a niektorí mali síce na konte ostrieža, ale menšieho ako ja. Vedela som, že som mohla zachytať lepšie (to asi vždy), ale tiež som vedela, že som nemusela chytiť nič, a tak som bola s výsledkom prvého dňa relatívne spokojná.
Po tom, čo sme opäť zbalili kajaky a dali na auto, odišli sme na spoločnú večeru. Tam sme pokecali s ostatnými. Na všetkých bola viditeľná únava, preto sme išli na ubytovanie, kde sme previazali prúty na ďalší deň a šli spať.
Druhý súťažný deň
Ráno sme vstali opäť v skorú hodinu a pri raňajkách sa ma Feri pýta: „Verunko, počuješ tú hudbu? Niekde je veľká párty...“ Pomyslela som si niečo o tom, že už som stará na to, aby som flámovala do piatej do rána a ďalej neriešila. To sme ešte netušili, že sa na tej párty ocitneme tiež.
Po príchode na miesto, kde sme mali parkovať a dávať dole kajaky, sa ukázalo, že na mieste je veľká nelegálna techno párty s ľuďmi, ktorí vyzerali ako z inej planéty. Takže ani tu sa štart veľmi nepodaril a organizátori nás naviedli na iné parkovisko. To by ani tak nevadilo, lenže znamenalo to, že sme kajaky museli dať na vodu z rampy, ktorá bola vzdialená asi 300 metrov. Kým sme kajaky dotiahli k rampe, tak sme boli všetci zmordovaní už pred samotným začiatkom.
No nič, nabrať sily, vydať sa na prejazd dlhý asi 3 km a začať chytať na miestach, ktoré sme si našli v tréningový deň. Počasie nebolo oveľa lepšie ako prvý deň, ale znova som sa na tom kajaku trochu „otrkala“, a tak mi tie vlny až natoľko nevadili.
Keďže sme mali uložené miesta z tréningového dňa, išli sme celkom na istotu. Môj plán bol jasný – prvé nachytať ostrieže, potom zubáče a nakoniec sa venovať šťukám. Prvá časť plánu vyšla a podarilo sa mi chytiť niekoľko ostriežov. Niektoré z nich boli bodované aj nebodované (minimálna miera bola 23 cm). Niekoľkokrát som rybu prepísala a nakoniec som mala v karte zapísané ostrieže s veľkosťou 30 cm a 32 cm. Nepodarilo sa mi chytiť väčšie, a tak som si povedala, že skúsim pokročiť ďalej a chytiť zubáča. Zubáčov (skôr zubáčikov) som chytila niekoľko, ale ani jeden nedosahoval minimálnu mieru. Skúsila som zväčšiť nástrahu a použila som 11 cm Slander Scoop Shad v čisto bielej farbe.
Taktika sa ukázala ako úspešná a po chvíli prišla pekná rana do prúta. Po chvíľke sa mi zdalo, že ryba nebojuje ako zubáč a veruže áno – na nástrahu sa mi zavesila šťuka, ktorú sa mi podarilo podobrať a dostať na meraciu podložku – jej chvost sa zastavil na čísle 84. Takže ďalších 84 bodov k dobru!
Tento úspech ma povzbudil natoľko, že som sa rozhodla pokračovať v rovnakom štýle chytania. Šťuky asi boli pri chuti a zároveň som sa im do chuti trafila, lebo sotva po hodine mi do toho „práskla“ druhá – tentoraz zdolávanie trvalo o trochu dlhšie. S vetrom a vo vlnách to nebolo úplne jednoduché, ale nakoniec sa mi šťuku tiež podarilo dostať do kajaka. Tentoraz som namerala 86 cm, takže som opäť vyskočila v rebríčku.
Potom som sa snažila chytiť bodovaného zubáča, ale to sa mi napriek všetkej snahe nepodarilo. Ako všetci vieme, čas na vode uteká rýchlo a nastal čas na návrat. Štartové číslo som odovzdávala na minútu presne, takže som mala pocit, že čas, ktorý som mala, som využila naozaj naplno.
Nasledovalo zbalenie kajakov a išli sme na vyhlásenie. Tu sme sa dozvedeli konečné výsledky s tým, že Feri skončil na krásnom 13. mieste (škoda tých rýb, ktoré vyskočili pri fotení). A ja som nakoniec obsadila 21. miesto zo 68 pretekárov.
Po prvom zbabranom dni som so svojím výsledkom bola úplne spokojná a už teraz sa teším na ďalší ročník, ktorý sa bude konať na Slovensku!
Všetkým slušným rybárom prajem krásne dni pri vode, nech berú!
Veronika KOLAJOVÁ
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
