Moja nová séria rybačiek vedie do známej prímorskej krajiny – do slnečného Talianska. Ľudia, ktorých poznám, si mysleli, že idem na dovolenku k moru, keďže je to známa destinácia na takýto účel. Keď sa ma na to vypytovali, tak som len s úsmevom odpovedal: „Veru nie. Idem na ryby.“
nezadaný
31.10.2024 (11/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.05.2025.
Rozhodol som sa, že vyskúšam pre mňa úplne novú destináciu, kde budem loviť úplne iným spôsobom a inou taktikou, než som zvyknutý. Na začiatok by som spomenul, že na tejto nádhernej krištáľovo čistej alpskej vode budem chytať už druhýkrát. Prvýkrát som bol bez jediného kontaktu s rybou.
Na tejto vode nie je ničím nezvyčajným presedieť len tak týždeň alebo dva bez zdolanej ryby. Tlak na vodu je tu veľmi silný počas celého roka, navštevujú ju rybári z rôznych častí Európy. Obsádka rýb je veľmi bohatá a zväčša ju tvoria krásne trofejné kapry rôznych mutácií, ktorým sa tu veľmi darí. Vďaka veľkej úživnosti a kvalite vody majú kapry krásne ročné prírastky na hmotnosti.
Vyštartovali sme o deň skôr
Keď nastalo moje rozhodnutie, že sa sem chystám vybrať druhýkrát, tak som opäť hľadal rôzne informácie o tamojšej vode, aby som bol zasa o niečo múdrejší. Čas odchodu sa rýchlo blížil a ja som sa už nevedel dočkať, kedy konečne vyrazíme na tú ďalekú cestu za našimi šupinatými kamarátmi. Deň D nakoniec prišiel a vyrážam spolu s manželkou a s malým synom na viac ako 750 km dlhú cestu. Na cestu sme vyrazili o deň skôr, aby sme mohli bez zhonu prespať a povybaľovať. Počas cesty sme sa mohli kochať krásnou rakúsko talianskou prírodou, štítmi a rôznymi vysokohorskými scenériami. Na miesto sme prišli vo večerných hodinách. Vstúpili sme cez bránu jazera, odstavili sme našu obytnú dodávku a išli sme si pospať.
Sme zakempovaní
Ráno po prebudení nás už vítal správca, ktorý nás odviedol na naše lovné miesto. Po príchode naň sme sa nevedeli vynadívať na to krásne okolie jazera a priam azúrovú, čistú vodu. Po niekoľkých hodinách sme rozložili kemp, nachystali udice, dofúkali čln a mohlo sa ísť na vodu. Záchranná vesta je povinná a prísne sa dohliada na jej používanie. Jazero je celkovo hlboké a nachádzajú sa tu rôzne hrany a podvodné ostrovčeky. Hĺbka dosahuje v určitých miestach aj viac ako 20 metrov. Nadišiel teda čas zmapovať dno nachádzajúce sa pred naším miestom...
Na vode sa kŕmi málo
Našiel som pekné hrany, kde som sa rozhodol chytať a tiež jeden väčší ostrovček, ktorý sa nachádzal v hĺbke 15 m. Po dôkladnom zmapovaní dna som pozavážal udice na rôzne hĺbky a miesta vo vode. S masívnym kŕmením si tu netreba robiť starosti. Na tejto vode sa kŕmi málo a bodovo. Na kŕmenie som používal varený partikel a mix guliek Big B a Chilli Squid, ktoré som rozdrvil na rôzne kúsky drvičkou na boilies. Na dno som posielal PVA pančuchu, ktorá bola naplnená malými peletkami a rozdrveným boilies. Pod háčik som našil dve umelé kukuričky, ktoré mali docieliť rýchly kontakt s rybou. Na ďalšiu z udíc som dával Ronnie nadväzec s Ronnie žltou 14 mm popkou, ktorá je extra plávajúca a krásne svieti v hĺbke. A mohol sa začať boj s časom...
Zatiaľ bez kontaktu
Po niekoľkých hodinách od zavezenia sa zastavil správca, aby sa s nami zvítal. Opýtal som sa ho na aktivitu rýb. Povedal, že počasie pred naším príchodom bolo niekoľko dní veľmi daždivé a chladné a že rybám to nijako extra neprekážalo. Podľa predpovede hlásili premenlivé počasie, keď mali teploty atakovať vysoké hodnoty.
Prvá noc za nami a zatiaľ sme bez kontaktu s rybou. Pravdupovediac, aj sme s tým rátali, keďže rybačka tu nie je o veľkom počte úlovkov. Ráno po prebudení som spozoroval, že na opačnej strane jazera nastala výmena rybárov, ktorý tu lovili už druhý týždeň. Podľa toho, čo povedal správca sa im príliš nedarilo a nepochytali veľa rýb. Pred druhou nocou som poprevážal montáže a nachystal som sa na noc. Počasie bolo veľmi teplé, cez deň a na večer sa postupne ochladzovalo. Nočné teploty boli pre mňa ideálne na bivakovanie a pre človeka to bola aj úľava oproti denným úpekom. Nástrahy som nemenil a ani kŕmne miesta. Prikŕmil som partiklom a mixom rozpolených guliek.
Začiatkom ďalšieho dňa som sa rozhodol ísť popozerať na vode nejaké iné kŕmne miesto, ktoré by mohlo vyčarovať vysnený kontakt s rybou. Sonar ukazoval hĺbku vyše 15 metrov už kúsok od brehu. Keďže som mal jednu z udíc hneď na spodnej hrane v 15 metrovej hĺbke, ktorú som neplánoval meniť, tak som šiel ďalej od brehu, hľadajúc niečo, čo by mohlo byť pre rybu atraktívne a mohla by odtiaľ prijímať potravu. Približne 75 m od brehu som našiel v 16 m hĺbke malý kopček, ktorý vyzeral mäkší ako väčšina dna, ktoré som si vyklepal, Vyskúšal som preto položiť montáž s dvomi umelými kukuričkami a s PVA pančuchou práve tam. Prikŕmil som tigrím orechom a dvomi hrsťami rozpolených predmočených gúľ. Ostatné montáže som skontroloval a nechal na svojich miestach.
Zaspávalo sa mi oveľa ťažšie
Po niekoľkých hodinách som sa po dobrom obede usadil k malému synovi, ktorý sa kúpal a hral vo svojej vaničke. Po niekoľkých minútach sa ozval razantnou jazdou práve ten prút, ktorý bol na novom nájdenom mieste. Ani som neveril, že počujem svoj signalizátor, ako hlási jazdu. Okamžite obliekam vestu, sadám do člna a idem za rybou. Pomaly sa odvíjajúci vlasec vo mne nahodil okamžite adrenalín a hneď som pozeral pod čln, či niekde neuvidím aspoň obrysy ryby v tej priezračnej vode. Po piatich minútach neustáleho odvíjania vlasca z cievky sa ryba vyháčkla a bolo po súboji. Neskutočné sklamanie a zúfalosť zavládli vo mne. Po toľkých presedených dňoch bez jediného kontaktu na tejto vode... A prvá ryba sa vypne! Neskutočné niečo... Veru, aj toto patrí k tomuto náročnému športu. Ale pozitívne bolo, že som konečne mal záber z nového miesta, ktoré som si našiel ráno. Po naostrení háčika púšťam montáž späť do hlbočiny, prisypávam partikel a mix boilies. Smerujem na breh. Informujem manželku, čo sa mi prihodilo a stále si premietam v hlave, čo sa vlastne udialo. V tú noc sa mi zaspávalo oveľa ťažšie, keďže nepokoj zo situácie bol stále vo mne.
Našťastie, sumec to nebol
Nové ráno prinieslo veternejšie počasie a nad Alpami sa zbiehali už mraky. Preto som dúfal, že sa počasie trocha zmení a prinesie mi to väčšiu aktivitu rýb. Zatiaľ som mal záber len na jednu udicu, ostatné prúty boli bez kontaktu. Rybačka sa už prehupla do druhej polovice týždňa, a preto som zobral ďalšiu udicu, ktorej som veril najmenej a znova som začal hľadať nové, zaujímavejšie miesto. Tentoraz som to dal ďalej od hrany a prisýpal som tam len tigrí orech. Použil som Ronnie nadväzec s jednou žltou 14 mm Ronnie popkou. Ako som spomínal, prisýpal som len tigrí orech. Do hodiny bol záber a opäť razantná jazda! Utekám s udicou do člna a vyrážam na vodu. Ryba opäť pomaly uniká a smeruje na druhú stranu jazera. Vtom mi manželka kričí z brehu, že mám ďalšiu jazdu. Nuž, musí počkať, kým zdolám tohto. A ryba si stále len pomaly brala a brala z cievky... Neskutočná sila tam dole, nevedel som ani cievku prstom pribrzdiť. Pomaly sa cievka zastavuje a ja ju okamžite začínam dvíhať z tej hĺbky. Z ničoho nič sa mi začalo navíjať ľahšie a ľahšie a vravím si, no hádam som o ňu znova neprišiel...? Vtom som ešte ďaleko pod člnom zbadal nejaké tmavšie veľké obrysy. Vravím si, no hádam to nebude sumec. Sumec to, našťastie, nebol, ale obrovský amur čierny. Samozrejme, že som sa s ním vytrápil, tie výpady pod člnom..., ale napokon sa mi ho podarilo úspešne podobrať. Podaril sa mu ešte jeden výpad, keď mi rozpáral sieťku podberáka z ramienka podberáka, ale hlavné bolo, že už bol v podberáku. Neskutočná radosť vo mne zavládla, a to som ešte išiel na breh po druhú udicu, na ktorej bola ďalšia ryba. Tak som podal amura manželke a prehodili sme ho do prechovávacieho saku a ja som hneď išiel zdolať ďalšiu rybu.
Tešil som sa veľmi
Táto už nebojovala až tak ako tá predošlá, ale krásne som si užil zdolávačku v tej krištáľovo čistej vode. „Paráda!“ – zakričal som, „máme aj prvého talianskeho kapra!“ Kapor nebol veľkých rozmerov, ale veľmi potešil po tých dlhých dňoch bez záberu. Po príchode na breh som zvážil toho obra amura a váha ukázala po odpočítaní saku rovných 30 kg! Zavládla v nás nenormálna radosť. Nebol to síce kapor, ale tešil som sa veľmi, lebo som ešte v živote nechytil vzácneho čierneho amura, a to nehovorím o tom, že je to moja prvá ryba, ktorá dosiahla 30 kg hranicu. Kapor bol tiež pred foťákom, keďže je to môj prvý Talian. Po odfotení som ryby pustil naspäť a pozavážal montáže.
Nezabudnuteľná rybačka
Čakali nás ešte posledné dva dni, ktoré nám už ďalší záber nepriniesli. Posledné ráno sme sa zbalili, naložili všetky veci a pomaly sme vyrazili na ďalekú cestu domov. Na záver by som spomenul, že to bola neskutočná a nezabudnuteľná rybačka, ktorá sa nám vryla do pamäti. Už teraz sa tešíme na ďalšie dobrodružstvo na tejto nádhernej, avšak náročnej vode.
Janek HOFERKA
Mikbaits Slovensko
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
