Verili by ste, že jedno rande môže prevrátiť váš život úplne naruby? To, že zmeníte miesto svojho života, je celkom bežné, ale že objavíte celkom iný svet, o existencii ktorého ste nemali ani tušenie a z mestskej ženy sa stane dobrodruh, to už je celkom iná vec. O tom a oveľa viac sa dozviete v nasledujúcich riadkoch...
nezadaný
31.10.2024 (11/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.05.2025.
Petrov zdar, rybárky a rybári! Volám sa Zuzana Szabová a som jemne pobláznená žena z Bratislavy, momentálne žijúca s priateľom Erikom a psom Joeym v Galante. Nikdy by som nepovedala, akou obrovskou súčasťou môjho sveta sa rybárčenie stane!
Tak povedz, kedy sa to rybárske pobláznenie začalo?
Kde bolo tam bolo, pred tromi rokmi zobral chlapec z Komjatíc na prvé rande Bratislavčanku na dva dni na ryby. A ona sa zamilovala nielen do neho, ale aj do rybačky!
Čo ťa na rybačke tak fascinuje?
Rybačka pre mňa nie je len o chytaní kapitálnych kaprov, čo je možno dobre. Vďaka rybačke si totiž užívam chvíle, ktoré nezažijem nikde inde, len na rybách. Dokonalé západy slnka, tancovanie v daždi, pozeranie nočnej oblohy a čakanie na padajúcu hviezdu, spanie pod nočnou oblohou, prebúdzanie sa pri východe slnka so štebotom vtákov, hmla nad vodou, že si nevidím ani udice... A do toho záber, ktorý mi rozprúdi krv v žilách. Nech už je to ráno o tretej, keď ani neviem čia som, v 35 stupňoch alebo počas tej najväčšej búrky. Neviete, či to bude pleskáč alebo neskutočný kapor, či sa vám ho podarí zdolať alebo nad vami vyhrá. A to je to krásne, to sú tie jedinečné a nezabudnuteľné chvíle!
Pamätáš si ešte, na ktorom revíri si začínala a čo si chytila?
Keďže mám rybárske papiere iba druhú sezónu, moje začiatky v podstate stále trvajú. Moja úplne prvá ryba bol malý, takmer čierny kapríček v Komjaticiach. Chvíľu som sa odhodlávala chytiť vôbec udicu do ruky a zdolávať. To bolo radosti, keď už bol v podberáku! S rybárčením je to tak, že buď vás to pri zdolaní prvého kapra pohltí, alebo nie. Vodník ma však odmenil neskutočným šťastím, na ktoré niektorí rybári čakajú aj roky. Hneď moju prvú sezónu sa mi podarilo zdolať dvoch kaprov cez magickú hranicu. Aby to bolo úplne dokonalé, tak to bol aj lysáč aj šupík.
Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, tak prečo?
My sme takí kočovníci. Nevieme si predstaviť dlhodobo chodiť na jedno a to isté miesto. Hľadáme výzvy a objavujeme nové miesta a revíry. Najradšej mám ale veľké vodné plochy, ako sú jazerá, vodné nádrže alebo väčšie rieky obklopené lesom čo najďalej od civilizácie.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Najväčší zážitok bol zároveň aj najväčší kapor, akého sa mi zatiaľ podarilo zdolať. Mala som totiž len tri mesiace rybárske papiere a nevedela som skoro nič! Prvýkrát som chytala na vodnej nádrži Kráľová. Po celej noci bez záberu sme ráno išli previezť moju udicu. Po ceste k montáži bola trikrát zachytená a bolo potrebné kotvičkovať. Nemali sme ani tušenie, že nás na jej konci čaká kapor a už vôbec nie takýto! Erik mi len s veľkou neochotou a malou dušičkou dal prút do ruky, aby som si ho sama zdolala. Podarilo sa, chytila som nádherného a dobre známeho 21 kg lysáča so zdeformovanou papuľou! Plakala som od šťastia ako malá. S fotením mi už ale musel Erik pomáhať.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Mne na veľkosti až tak nezáleží a neprahnem po obrích kaproch. Skôr ma poteší, ak je kapor nejakým spôsobom zaujímavý, či už sfarbením alebo rozmiestnením a tvarom šupín. Priznám sa, mám rybársky zošit, v ktorom mám napísané miesta, kde by som chcela chytať a druhy rýb, ktoré by som chcela zdolať a postupne to škrtám ako splnené. Na tom zozname mi napríklad zostala Liptovská Mara a Sĺňava, z rýb som ešte nikdy nechytila amura. Taktiež by som chcela zažiť rybačku v zime, keď by bolo všetko krásne zasnežené. Mojím hlavným cieľom však je byť už úplne samostatná a všetko zvládať bez pomoci. Stále sa učím a zdokonaľujem, ale je to ešte dlhá cesta. Mám však toho najlepšieho učiteľa!
Zmenilo ťa nejako toto hobby, naučilo ťa niečo praktické do života?
Dáva mi to pokoj a vnútorné stíšenie. Mne to totiž v hlave neustále šrotuje. Čo bolo, je, bude, mohlo by byť...? Prídem na ryby a v hlave nastane – ticho. Myšlienky sa uberajú úplne iným smerom: kde to nahodím, akú nástrahu použijem a či budem mať šťastie. Učí ma to trpezlivosti. Som ten najnetrpezlivejší človek, akého v živote stretnete. Všetko chcem hneď, tu a teraz. A potom ideme na ryby a zrazu čakám aj celý deň na jeden záber. Som z toho ešte stále niekedy na nervy, to mi môžete veriť. Učí ma to prispôsobivosti a odolnosti. Kdeže by som ja pred pár rokmi povedala, že vydržím dva týždne na rybách?!
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
S Erikom chytáme výhradne na boilies od Pirko Baits a všetky fungujú na 100 %. Moje top duo je moruša a krab. V drvivej väčšine chytám tak, že na jednej udici mám kraba a na druhej striedam sladké príchute. Vravím si, že buď príde kapor na obed, alebo na dezert...
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to nevonia najpríťažlivejšie?
Nuž, celkom prirodzene, keďže mám kaprára doma. Zároveň ma tento druh rybolovu aj najviac chytil za srdce. Nemám rada iba párhodinové vychádzky, najradšej trávim na rybách niekoľko dní. Nikde inde sa tak dobre nevyspím ako na rybách (ak, pravda, nemáme cez noc každú chvíľu zábery). Baví ma nahodiť, sedieť, relaxovať a venovať sa popri tom iným činnostiam. Veľmi rada si na rybách čítam knihy, kochám sa prírodou a hľadám všelijaké – ako to volám – „malé poklady“, napríklad v podobe mušlí. Niekedy je však toho oddychovania až príliš, žiada sa mi trochu viac akcie. Preto som si tento rok kúpila aj prívlačovku, aby som skúsila aj tento druh rybolovu a pochytala aj nejaké dravce.
Sprevádza ťa na rybačke vždy tvoj priateľ?
Keďže som ešte v rybárskych začiatkoch, sama by som si na ryby netrúfla. Navyše, rybárčenie je naše spoločné hobby. Ja hovorím, že najkrajšie strávený čas je spolu na rybách.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Som žena, takže samozrejme, chcem sa páčiť. Erik si ma voľakedy doberal, či idem na rybársku módnu prehliadku... Postupom času som zmenila zmýšľanie, pretože darmo som mala na sebe krásne oblečenie, keď som sa triasla od zimy. Teraz budem radšej naobliekaná ako snehuliak, ale v teple. Musím však podotknúť, že rybárskeho oblečenia pre ženy je stále veľmi málo. Napríklad rybársky zimný komplet pre ženy ani neexistuje! Preto si občas kupujem pánske najmenšie veľkosti.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď väčšina mužov uprednostní teplo pri pivku?
Ja si to pivko dám na tých rybách! Bola by som schopná byť na rybách 365 dní v roku, očividne som tiež pochytila diagnózu „rybárka“. Nemám problém s teplom, s vetrom, dažďom ani zimou. Práve naopak, myslím si, že každé ročné obdobie a počasie majú svoje čaro.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
S predsudkom sa stretnem v podstate zakaždým, keď poviem, že som rybárka. Nikto tomu nechce veriť. Predsudky som mala dokonca aj ja! Za celý svoj život som nestretla žiadneho rybára a už vôbec nie rybárku, takže moja predstava bola – postarší tučnejší pán sediaci v klobúku s prútom v jednej ruke a s pivom v druhej a že rybárky ani neexistujú. Nemohla som sa mýliť viac! Na druhej strane podľa môjho názoru je úplne v poriadku, že je rybárov viac ako rybárok. Sme ako také diamanty medzi kameňmi, žiarme, buďme spokojné a hrdé!
Odkaz na záver čitateľom a hlavne čitateľkám?
Drahé rybárky a rybári, prajem vám veľa nezabudnuteľných zážitkov pri vode, nech sa vám plnia všetky rybárske sny! A nikdy nezabudnite, prečo ste s rybárčením začali. Pamätajme, že „čas strávený na rybách sa do celkovej dĺžky života nezarátava“.
Ďakujem za rozhovor, Zuzana, a prajem ti, nech je ten zošiť čo najrýchlejšie vyškrtaný! A možno chytíš amura na Liptovskej Mare v polmetrovom snehu.
Patrik KUVIK
šéfredaktor Slovenského RYBÁRA
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
