Po niekoľkých týždňoch trápenia na vode, keď sa náš entuziazmus do rybolovu hrozivo blížil k nule, sme sa odhodlali na ďalšiu prívlačovú výpravu. Myslím, že prvotným spúšťačom bola jeseň, krásne sfarbené stromy boli neklamným znakom, že je tu obdobie dravcov a bolo by viac ako vhodné to aj využiť. Ako väčšina mojich ciest za dravými rybami, aj táto sa bude odohrávať na lodi, ktorá je ako druhý domov na vode.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 06.05.2019.
Už to nie sú teplé septembrové dni, keď vyleziem z auta na brehu priehrady, pocítim studený závan ranného vetra. Obaja sledujeme ako sa pomaličky začína rozplývať jesenný opar. Nalievam teplý čaj z termosky a kým vybaľujeme veci z auta a spúšťame na vodu čln, závoj hmly sa už trhá a ako tak dokážem rozoznať obrysy okolitých brehov. Zátoky ostanú v chladnom zovretí najdlhšie.
Nejako zvlášť ani neexperimentujeme
Vybavenia je celkom dosť, nechceme nechávať nič na náhodu. Pre dostatok priestoru máme každý so sebou po dva prúty, jeden mäkší na jigovanie a druhý celobank pre trolling a lov s voblermi v plytčinách. V tomto momente sa nedá určiť, čo bude fungovať. Až keď zlatisté slnko konečne vylezie spoza vysokých kopcov, je nejaká šanca zohriať sa. To už však šumí za člnom spenená voda a mierime na loviská vzdialené nejakých 15 minút.
Kým parťák prelovuje brehy v snahe o zubatú krásku šťuku, ja skúšam pri dne zubáče, s prútom na to určeným. Do rúk sa mi dostala ďalšia skvelá novinka z dielne Moss SK, jemnejší prútik Delphin Zandera, ktorý je nielenže v krásnom dizajne, ale skutočne spĺňa nároky pre lov zubatých na dne. Dĺžka 215 cm je do člna ideál a s vrhačkou 3-21 spektrum použiteľných nástrah ozaj široké. Sonarom mapujeme dno, hlavne plytšie partie, popri kaproch sa sporadicky ukáže teoretický dravec, ale nejaký úspech neslávime.
Ak som ráno spomínal zimu, chlad, tak teraz netuším, čo tieto pojmy znamenajú. Slnko si to riadne „pečie“ a teplé vrstvy oblečenia idú v okamihu dole. Čo je však dôležitejšie, začínajú šantiť bolene. Hlučné zalovenia ani jedného z nás nenechajú chladným, a tak okamžite nasadzujem polarizačné okuliare, preväzujem lanko na tenší fluorokarbón a hladinové voblery svištia vzduchom do „kotla“ kde to loví. Darí sa ich uloviť niekoľko, kým sa presúvajú ďalej a my nejako nemáme záujem ich naháňať. Zábery sú takmer výlučne z hladiny, používame poppery a klasické hladinovky, nejako zvláštne ani neexperimentujeme.
Na mňa doľahlo šťukové šialenstvo
Stromy žiaria farbami a ja si tento pohľad vychutnávam, keď sa plavíme popri brehoch a testujeme úspešnosť trollingu. Kamarát v priebehu 5 minút takto uloví ďalšie dva bolene, okolo 50 cm. Krásne rany do prúta, keď sa monotónny kmit a vibrácia špičky zmení na kopanec. Na mňa doľahlo šťukové šialenstvo, a tak nerobím nič iné, iba hádžem do zaujímavých miest pri brehoch veľké voblery a očakávam útok. Ten sa aj dostavil a prvá šťuka výpravy je tu! Mieru síce nemá, je niečo pod, ale radosť obrovská, navyše sfarbenie tak isto v štýle jesene.
Viem, krásne šťuky by ozdobili výlet, lenže ani zďaleka to nie je také jednoduché. Je celkom problém dostať sa na hodnotu miery, teda 60 cm. Kolega volí skôr menšie nástrahy, viac univerzálne aj na ostrieže, čiže buď menšie kopytá okolo siedmych centimetrov, alebo voblery v podobnej veľkosti. Ja zas mám zaostrené čisto na spomínanú šťuku, preto oriem vodu buď voblermi veľkosti 12+, alebo konáre prechytávam aj lákavým sústom v podobe veľkej gumy.
Lov nie je nudný, meníme vkuse stanovištia, striedavo obidvaja zdolávame mix dravcov šťučka, boleň, ostriež. Čas však pokročil a dobrá káva, či chutný teplý čaj by teraz padol viac než vhod. Otáčam čln, prova naberá smer juh a po približne dvoch kilometroch plavby si dávame pauzu v miestnom penzióne. Do horúcej vody v pohári ponáram vrecúško ovocného čaju a spriadame plány na zvyšok dňa.
Na gumičky by sme to skúsiť mohli
Vynára sa otázka čo ďalej. Šťuky vôbec neberú podľa našich predstáv, na troll síce „kusnú“ menšie bolene, no tie väčšie sa zrejme zdržujú pri dne. Ani jeden z nás nemá dôvod chcieť skúšať lov v hĺbke väčšej ako 10 metrov, no avšak na gumičky by sme to skúsiť mohli. Pohľadom rýchlo prebehnem po vode, dávam si dokopy mapy dna ako na sonare.
Ten neskôr aj zapíname, pripravení skúsiť šťastie pri dne. Voda má 14 – 15 stupňov. Hľadám zlomy, miesta podobné akoby schodom, zatopené stromy, skrátka všetko, čo môže dravcom slúžiť ako úkryt. Aj ja som už presedlal na menšie nástrahy, no a úspech na seba nedá dlho čakať. Prvý záber je od potopeného stromu, útok ostrieža, ten dá riadnu pecku, druhý ho nasleduje v snahe ukradnúť mu sústo. Krásne stavaného zježeného bojovníka rýchlo podoberám aby sa nevypol. Ku 40 cm mu až tak veľa nechýba, robí jedno foto vo vode v podberáku a kým sa chystá druhá fotka, ostrieža niet. Najprv si myslíme že vyskočil, ale keď vytiahnem podberák, usmieva sa na nás krásna diera. Paráda. Menšia prestávka, priúčame sa krajčírskemu remeslu, Filip provizórne zašíva fluorokarbónom nešťastnú dieru v sieti.
Opäť krásny ostriež cez 30 cm
Presúvame sa do jednej zo zátok, v plytšej vode triafame kŕdeľ rýb, ktoré hádame ako ostrieže. Ešte vo mne doznieva myšlienka na trápny únik ryby, keď kamarátov ľahký prút je zrazu sklonený ku hladine. Ďalší pichliač je pri lodi. Stav vyrovnaný, 1:1. Opäť však krásny ostriež, cez 30 cm. Ani nie 10 metrov od nás si ledva, ale predsa len, všímame čulý ruch na hladine pri brehu, pukanie, opäť tie pruhované ostrieže. Asi je dnes ostrieží deň. Veslom sa opatrne prikrádame a presne mierené hody žnú úspech. Jeden ostriež, druhý ostriež, tretí padá, štvrtý je tam zas. Neskutočné dravce, veľkostne od 27 do 36 cm. Úplná lahôdka na zdolávanie. Isto aj na tanieri, avšak tieto tu putujú okamžite nazad do vody.
Vidíme to veľmi neradi, ale je to tak. Slnko zapadá aj za posledný z kopcov a priehrada už dnes lúče slnka neuzrie. Nenápadná rýchla jesenná tma je tu čochvíľa, odkedy sa z protiľahlého brehu predlžujú tiene. Obaja ešte naškrabeme posledné ryby, dokonca na poslednú chvíľu aj vytúžený zubáč, neveľký, ale zubáč to je. Za šera dvíhame kotvu, vraciame sa nazad. Cestou späť by ešte vedel zaúčinkovať aj trolling, ale prúty zložené na dve časti už odpočívajú v člne.
Každý z nás je zahĺbený do svojich myšlienok, no vieme dobre do akých. Po mnohých neúspešných výjazdoch prišiel víkend, ani nie tak snov či rekordov, ale víkend strávený na vode v jesennej prírode konečne okorenený zdolávačkou a zážitkami z úlovkov. Pohľad na brázdu za člnom v tme a vychádzajúci kosák mesiaca je tým posledným, pri ktorom sa lúčime s vodou, pripravení o týždeň opäť okúsiť zaujímavú rybačku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
