Mladí rybári - Prázdniny pokračujú, treba ísť na ryby
nezadaný
07.10.2025 (10/2025)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2025
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme nešli na viacdňovú rybársku výpravu skôr. Ďalším dôvodom bola naša prímorská dovolenka v Chorvátsku. Tu sme si, samozrejme, rybolov na mori nemohli odpustiť. Kúpili sme si rekreačné rybárske povolenia – aj keď povolenie v Chorvátsku nikto nerieši – a každý deň sme nejakú tú hodinku venovali rybolovu.
Stála zostava a nováčikovia
Tá správna súhra počasia, voľného času a rybárskej závislosti nastala až začiatkom augusta. V mierne zmenenej zostave sme sa prvý augustový piatok stretli na rovnakom mieste ako minule. Naším domovom na najbližšie dve noci sa stalo 4-hektárové štrkovisko neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Spolu s nami tu boli aj nováčikovia na tejto vode: 10-ročný Kubo s otcom Miškom a maminou. Pre plánovanú dovolenku v Egypte mohli zostať len jednu noc. Vystriedať ich mali ďalší nováčikovia Boďovci – malý Miško s oboma rodičmi a sestrou. Tí prišli hneď v sobotu ráno, pretože malý rybár nemohol vydržať, keď sme im priebežne posielali fotky našich úlovkov.
Najprv nahodiť!
Vrátim sa k nášmu príchodu na štrkovisko... Pre deti aj pre nás dospelých boli prvoradé nahodené udice, až potom všetko ostatné. Tentoraz sme si pribalili tiež nafukovací čln s motorom pre jednoduchšie zakrmovanie a zavážanie nástrah. Osadili sme tyčovú bójku, poriadne sme rozkŕmili lovné miesta kukuricou a boilies. Niektorí z nás montáže vyviezli, ostatní verili, že ulovia peknú rybu na odhod. V konečnom dôsledku to bolo jedno.
Vymysleli sme si súťaž
Rozdelili sme sa do tímov. Jeden tím boli nováčikovia Pagáčovci. Druhý tím boli staršie deti Tobi a Luky. Najmladší dvaja Mateo s Tomáškom tvorili tretí tím. My otcovia sme boli favoritmi a tvorili sme štvrtý tím. Favoritmi sme neboli kvôli nášmu umeniu, ale preto, že ako jediný tím sme chytali na 4 udice. Dospelí rybári chytali na klasickú kaprovú montáž bez krmítka. Deti mali povolený aj feeder. Všetky deti používali method krmítka a menšie, hlavne plávajúce nástrahy. Nadväzce, či už kratšie alebo dlhšie, všetky boli s tŕňom. Jediný Tobi zmenil na večer taktiku a použil klasickú kaprovú montáž – na panáčika. Plávajúcu nástrahu a pod ňou klasické boilies nastražené tak, aby sa len dotýkala dna. Ráno sa opäť vrátil k feedru.
Hovoríme síce feeder, ale deti nepoužívajú klasické feedrové udice. Používajú mäkšie prívlačové udice s dĺžkou 2,5 m a 50 g vrhacou záťažou pre lepšiu manipuláciu. Nebudem tu opisovať nástrahy a výrobcov. Každý z nás má svoje obľúbené guľôčky, ktorým verí.
Prvú rybu ulovil...
Prvú rybu ulovil najmladší tím! Na Tomáškovu udicu skočil 9,6 kg krivý kapor. Spoznali sme ho už na minulej rybačke, keď ho vytiahol rovnaký rybár. Záberov nebolo veľa, možno sme mali len veľké očakávania. Do večera mal, vďakabohu, každý tím aspoň jednu bodovanú rybu. Na sobotu hlásili veľké horúčavy. Deti sme nakŕmili a poslali spať.
Miškova úspešná rybačka
V bivakoch sa dalo ráno vydržať maximálne do siedmej hodiny, potom už bolo teplo. Niektorí rybári dokonca na noc povyťahovali udice z vody, aby sa vyspali. Ráno nás okolo šiestej zobudili zábery od menších kaprov a nebodovaných karasov. Konečne sa pripojil aj piaty tím – Boďovci. Zložili sa na vedľajšom mieste, kde Miško onedlho s úsmevom zdolal menšieho jesetera. Už vtedy bola pre neho táto rybačka úspešná, a to ešte netušil, čo sa stane... Po odchode v tej chvíli vedúceho tímu Pagáčovcov sa presťahovali na ich miesto. Miškovi sa to príliš nepozdávalo. Bolo to miesto s mólom, kde sa všetci účastníci kúpali a práve z toho móla skákali do vody. S prvou vylovenou rybou na novom mieste však zmenil názor. Zábery mal neustále! So zapadajúcim slnkom prichádzali aj krajšie ryby. Ostatné decká trošku závideli, ale Miškovi, samozrejme, pomáhali pri podoberaní a pózovaní na fotkách. Zaujímavé bolo, že ryba reagovala na kŕmne boilies, hoci aj napichnuté na feedrovom nadväzci s tŕňom.
„Mohli sme hrať radšej na dĺžku...“
Miško s Peťom sa rýchlo stali lídrami poradia. Vytiahli aj najväčšiu a najťažšiu rybu. Bol ňou lysec s hmotnosťou 10,5 kg a 85 cm. Krásna ryba! Prišli sme na to, že váženie rýb nebola najlepšia voľba. „Mohli sme hrať radšej na dĺžku,“ ozvalo sa vždy, keď jeden z nás dospelých musel vstať a ísť rybu odvážiť. Odmerať by si ju vedeli deti aj samy.
Zážitok je najviac
Ráno Boďovci pokorili hranicu 100 kg ulovených rýb – Miško žiaril šťastím. Výsledky sme síce zapisovali, ale ani sme to nakoniec nepočítali. Víťaz bol jasný. A čo bolo prvou cenou? No predsa zážitok s kamarátmi. Nás rodičov zase teší radosť detí, tie ich rozhovory a taktiky. Aj keď bolo občas potrebné zvýšiť hlas, myslím, že všetci si túto rybačku a kúpačku užili.
Dovidenia pri vode, kamaráti!
Michal VAVRO
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
