Ďalší súťažný deň sa počasie zhoršilo a boli prijaté bezpečnostné opatrenia, aby sa vôbec mohlo pretekať. Tie zneli: štartovať sa bude spoločne, riadene a všetky lode musia zo štartu nasledovať lode usporiadateľov, aby sa bezpečne dostali ďalej na jazerá. Okrem toho bol čas súťaže pre búrku skrátený o jednu hodinu.
nezadaný
28.09.2024 (10/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2024
Počet strán v magazíne: 8
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2025.
Druhý deň pretekov – bolo to o chlp!
Podmienky sú ale pre všetkých rovnako drsné, takže v druhom súťažnom dni sa po boku ostatných posádok hojdáme na obrovských vlnách tlačiacich stovky litrov vody cez borty väčšiny pretekárskych plavidiel.
Držíme sa osvedčenej taktiky z prvého dňa a začíname ostriežmi, ktoré sa nám celkom rýchlo daria. Prechádzame na zubáče, ale tu nastáva prvý problém. Zubáče vôbec, ale vôbec nespolupracujú a keď zaberú, buď ich vôbec netriafame, alebo sú príliš maličké. Tu nám „pšenka nepokvete“, a tak sa vydávame skúsiť šťuku a potom sa rozhodneme, čo so zubáčmi. Prešli sme preto do včerajšej úspešnej šťukovej oblasti, ale ani tam sa nám dlho nedarí. Až na samom konci driftu Kubo zdoláva šťučku necelých 70 cm, ale aj tak vďaka za ňu. Musíme vyriešiť zubáče. Fúka extrémny vietor, pelagický rybolov nepripadá do úvahy, nuž sme sa rozhodli vypraviť úplne cez celé jazero na naše historicky úspešné zubáčové miesto. To je však vzdialené zhruba 30 kilometrov, čo by nebol taký problém, keby sa tohto roku historicky prvýkrát na WPC nemusela striktne dodržiavať maximálna povolená rýchlosť plavby 30 km za hodinu. Do konca pretekov veľa času nezostávalo a my sme vedeli, že len prejazd nás bude stáť minimálne hodinu času, navyše z už skráteného súťažného dňa. Aj tak sme to museli risknúť a ísť. Cestou ešte skúšame niekoľko historicky úspešných oblastí, ale až na jedného menšieho zubáča tesne nad bodovanou hranicou úspech nemáme, všetky ostatné zubáče boli nebodované. Už sme naozaj nervózni, lebo vieme, že všetko staviame len na jednu kartu, teda na posledné miesto, z ktorého už ďalej nedokážeme prejsť. Zostane nám len asi 30 minút na ulovenie minimálne dvoch bodovaných zubáčov...! Nikdy sme si nemysleli, že by pre nás mohol byť zubáč taký problém a obaja prosíme v duchu všetkých svätých, aby naše rozhodnutie venovať väčšinu zostávajúceho času dlhému prejazdu na jedno jediné miesto bolo správne.
Po príchode na miesto sotva dokážeme loď uprostred otvoreného jazera správne zakotviť a dostať nástrahy tam, kam chceme, pretože vietor aj prúd zosilneli na maximum. Plní nervozity robíme maximum možného, aby zubáč konečne zabral. Bum – „je tam“, kričí Kubo, ktorý aj v tomto počasí trafil slušnú pelagickú rybu, zubáča 75 cm, čo je super súťažná ryba. Bum – ďalší zubáč, ďalší a ďalší! Rýchlo sme tu ulovili niekoľko zubáčov, naplnili svoju kartu a do konca sme ešte stihli najmenšie dva zubáče zväčšiť na ryby okolo 60 centimetrov. Bolo to o chlp, ale všetko sme stihli v riadnom súťažnom čase, takže sme úspešne zakončili náš dramatický druhý deň pretekov. Opäť sa vyplatilo zariskovať, veriť svojim skúsenostiam a urobiť pre výsledok maximum možného.
Po druhom dni sme boli na priebežnom – dvoma tímami delenom – druhom mieste so stratou 3 bodov na vedúcu fínsku posádku. Druhý deň nám vyniesol umiestnenie 16. zo 100 zúčastnených lodí. Mal byť pred nami deň odpočinku, ale pre veľmi zlé počasie museli usporiadatelia opäť urobiť určité opatrenia a rozhodnutia... Jedným bolo deň voľna úplne zrušiť a hneď zajtra začať tretí, posledný súťažný deň. Navyše aj ten o celú jednu hodinu skrátiť a štartovať iným bezpečným spôsobom, teda rozdeliť pole na niekoľko skupín a z nich potom postupne vypúšťať jednotlivé lode z mariny na otvorenú rozbúrenú vodnú plochu. Bolo to správne rozhodnutie, aj keď to zo začiatku nikto nevítal, ale o tom až neskôr.
Žiaľ, naša loď bola na štarte až v tretej vlne, preto sme strávili v marine pred pretekmi o niečo viac času, než sme chceli a preteky to o niekoľko ďalších minút skrátilo. Hneď vedľa nás kotvila na móle loď vedúcej fínskej posádky, ktorá sa po dvoch dňoch držala na prvej pozícii. Rozprávali sme s kapitánom a spýtal som sa, či nie je nervózny, pretože ja som vždy. On úplne pokojne odpovedal, že za sebou má už 500 rôznych rybárskych pretekov a že je úplne v pohode. Zaželali sme im teda veľa šťastia a symbolicky ako vždy niekoľkokrát zachrochtali naším maskotom, naším talizmanom pre tieto preteky, kamarátom s prezývkou „Bramborový salát“, darovaným gumovým prasiatkom, ktorý bol s nami počas celého tréningu aj pretekov.
Avšak, len čo naša skupina vyrazila na štart a vydali sme sa na vodu, nervozita trochu opadla. Vedeli sme, že musíme urobiť maximum, že musíme nachytať full house, a to čo najväčší, pretože v tejto pozícii sme už pred rokmi boli. Boli sme len krôčik od celkového víťazstva, musíme len obaja vydolovať zo seba maximum a urobiť aj v posledný deň perfektný výsledok.
Tretí deň pretekov – kto neriskuje, nevyhráva!
Nevydali sme sa najskôr na ostrieže, ale začali sme úspešnou šťukovou zónou, dúfajúc v ďalšiu veľkú šťuku. To sa nám, žiaľ, nepodarilo a neulovili sme vôbec nič. Preto ako predtým pokračujeme pôvodnou stratégiou, teda začať ostriežmi a nezdržiavať sa už viac zdĺhavým chytaním veľkej šťuky. Aj naše prvé ostriežové miesto som však zámerne zmenil, pretože mi opäť niečo našepkávalo, že máme začínať tu. Hneď na tomto prvom spote zdolávame krásne ostrieže 47 a 45 centimetrov, plus ďalšieho maličkého, síce bodovaného, ale my tušíme, že na víťazstvo nám to stačiť nemusí. Preto prechádzame na ďalšie ostriežové miesto, kde sa nám ho darí zväčšiť na 40 plus, čo považujeme za vari dostačujúce, vďaka čomu môžeme pokračovať ďalej na zubáče. Prechádzame na neďaleký zubáčový spot, ale žiaľ, rovnako ako včera nám toto miesto na zubáče nefunguje. Buď sú príliš maličké, alebo ich vôbec netriafame. Našťastie však tu Kubo triafa jeden na zubáča zvláštny záber, ktorý premieňame na šťuku necelých 80 cm, čo je super základ a padá nám tým jeden kameň zo srdca, kameň menom šťuka. Nezdržiavame sa na mieste dlho, vieme čo musíme urobiť. Musíme sa opäť vydať cez celé jazero 30 kilometrov proti prúdu, na naše najlepšie zubáčové miesto, ktoré nazývame „žumpovačka“. Po dlhej plavbe kotvíme vo vlnách presne tak, ako to potrebujeme a hneď na prvé nahodenie dostávam záber od zubáča okolo 50 centimetrov. Rýchlo sa nám tu darí nachytať 3 štandardné zubáčiky okolo 50 cm a tie aj zväčšiť na zubáče 65 a 67 centimetrov, čo je super! Lenže čas rýchlo beží a my vieme, že viac bodov môžeme získať zväčšením šťuky, preto sa dávame opäť na plavbu.
Celé preteky sme to chceli urobiť, ale nikdy na to nebol čas. Chceli sme sa vydať na šťukové miesto, kde som v tréningu ulovil tie dve 111 cm dlhé šťučie sestry, ibaže je to vzdialené ďalších zhruba 20 kilometrov, až takmer na opačnom konci celého ďalšieho jazera. Tam sa však už smie jazdiť neobmedzenou rýchlosťou, takže sme v tom mali jasno: ideme do toho, kto neriskuje, nevyhráva! Ešte cestou sme urobili jeden šťukový drift zatrávnenou plytčinou ukrývajúcou taktiež obrovské ryby, no bez úspechu, a tak pokračujeme ešte vyššie proti prúdu. Pokračujeme v dlhej, ale už rýchlej plavbe na vzdialené, no úspešné miesto, kde dúfame vo veľkú šťuku.
Po príchode na spot, Kubo okamžite a s istotou začína rybárčiť s našou osvedčenou, ale obrovskou šťukovou nástrahou, kým ja mám nejaký zvláštny pocit, aby som nechytal s najťažším vybavením, ale že musím rybárčiť s novou, stredne veľkou nástrahou, o ktorej som už skôr písal, aby ste si ju pamätali, a ktorá mi na tomto mieste dala dve fantastické ryby.
Do konca pretekov 40 minút
Tak málo času nám na túto oblasť zostáva, ale my veríme, že sme urobili dobre. Po chvíľke dostáva parťák do obrej nástrahy krásny záber a už zdoláva šťuku. Bomba, vo vode vidím veľkú šťučiu hlavu a silné telo, ktoré rýchlo podoberám. Krásna, avšak v pomere k hrúbke a veľkosti hlavy kratšia šťuka 84 cm pridáva niekoľko ďalších cenných bodov na našu finálovú score kartu. Dúfali sme v rybu meter plus, takže sme trochu sklamaní a ihneď pokračujeme v rybárčení... Stále pevne dúfame vo veľkú rybu! Ďalší záber, ale opäť menšia šťuka okolo 80 cm. Práve mi Kubo hovorí, či nechcem chytať veľkú nástrahu, že dnes funguje, ale ja mám stále ten zvláštny vnútorný pocit, že musím pokračovať s tou, s ktorou tu chytám od príchodu bez úspechu.
V hlave sa mi naháňal zvláštny mix myšlienok, iných ako kedykoľvek predtým... Do konca pretekov zostávalo už len asi 15 minút, myslel som na preteky, ale aj na rodinu – dcéry, syna, ale najmä na moju ženu Karolínu, ktorá na mňa tiež myslela a držala mi palce a ja som cítil, že je tam so mnou a pomáha mi na diaľku svojimi myšlienkami. Myslel som tiež na prácu, ďalších a ďalších ľudí okolo seba a dospel som k vnútornému záveru, že musím jednej konkrétnej osobe odpustiť, aby som bol lepší ako ona. Nič som nehovoril, len som sa sústredil na rybolov a vravel som si, že ak tieto preteky konečne vyhráme, budem ten lepší, správny chlap a naučím sa ľuďom odpúšťať.
Práve si hovorím, nechám nástrahu viac prepadnúť, zariskujem, hádam nechytím vodné rastliny a povediem ju tesne nad malým padákom, smerom do hlbšej vody, keď vtom – klep! Dostávam nie veľký, ale jasný záber, ktorý okamžite sekám a zdolávam menšiu rybu. Volám na parťáka: „Ryba!“ ...ale asi malá kudla... Zrazu sa z vody vynorí zubáč, ktorý doslova zbalil celú 25 cm dlhú nástrahu do papule. Kubo ho podoberá a hoci mi to hneď nedošlo, bol to upgrade nášho najmenšieho zubáča, ktorý mal 57 cm, na tohto s dĺžkou 63 centimetrov. Je to síce len 5 bodov, ktoré ale môžu napokon rozhodnúť o tom, kto sa stane novým šampiónom pretekov World Predator Classic, navyše historicky najnašliapanejšieho ročníka, na ktorom sa zúčastnilo historické maximum 100 skúsených posádok.
Zubáča som odoslal do pretekárskej aplikácie asi 5 minút pred jej uzavretím a bolo viac než jasné, že ďalšiu rybu už aj tak nahrať nemožno, že sa to nedá stihnúť. Padli sme si s parťákom Kubom okolo ramien, silne sa objali a hovorili si, že tento rok sme urobili maximum. Možno to na víťazstvo stačiť nebude, ale sme na seba hrdí a viac sa urobiť jednoducho nedalo.
Kocky sú hodené
S týmto sme sa po posledných, už skôr symbolických nahodeniach a následnom rýchlom upratovaní súťažného chaosu v lodi vydali späť 50 kilometrov ďaleko, do mariny Cape Helius, kde sa celé preteky odohrávajú. Vôbec sme netušili, ako zachytali ostatní. Vedeli sme, že to nebude zlé, ale tiež, že na výhru to možno „tesne“, možno „zďaleka“ stačiť nemusí. Kocky boli hodené...
Pred večerným vyhlásením víťazov hralo Nemecko zápas proti Španielsku v rámci futbalových majstrovstiev Európy, takže začiatok slávnostného ceremoniálu sa pretiahol až k súmraku. Čas bežal ako voda a rovnako ako voda v rieke, tieklo tu pivo prúdom. Samozrejme, že mnoho pretekárov gratulovalo, mnoho špekulovalo a všetko naznačovalo skôr tomu, že víťazmi sa stanú minuloroční šampióni, holandský tím Lowrance, ktorým síce nevyšiel prvý deň podľa ich predstáv, ale ďalšie súťažné dni nachytali úplne excelentne. Niekoľko zahraničných posádok si tým bolo viac-menej istých, naopak naši kamaráti v Holandsku z Českej a Slovenskej republiky verili a niektorí si boli aj istí naším víťazstvom, čo však nemohol nikto vedieť naisto. Priznávam, že som v to síce dúfal, ale skôr som tomu neveril a rovnako tak aj Kubo.
„... and the winner is...“
Až počas vyhlasovania tretieho miesta v súťaži tímov som si uvedomil, že ide do tuhého. Keď vyhlásili tretí tím, nervozita stúpla, ale keď vyhlásili druhý tím a my stále nikde, zašiel som za našimi tímovými kolegami Pepom a Romanom, že to asi dopadlo, keď vtom počujem: „... and the winner is – team CZECH REPUBLIC!“ My sme to dokázali! Obhájili sme minuloročný titul šampiónov WPC, čo je obrovský úspech a náležite sme si spoločné chvíle na pódiu užili. Aj keď alkohol už dlhý rad rokov prakticky vôbec nepijem, priznávam, že po týchto náročných trojdenných pretekoch aj do mňa riedke nemecké pivo tieklo ako voda. Úplne som prestal premýšľať nad tým najdôležitejším, vyhlásením absolútnych víťazov. Až do chvíle, keď sa vyhlasoval tretí tím, ktorým sa stala dvojica usporiadateľov najväčších holandských lodných pretekov Predator Tour, Loď Everta a Lexe, ktorým sme to skutočne priali.
Prihorieva, nervozita stúpa, atmosféra hustne... Usporiadatelia si dali na vyhlásení druhého miesta záležať a naťahovali to, čo to šlo... Keď však povedali „Team Lowrance“, okamžite sme jednak my, jednak všetci okolo nás začali kričať od radosti aj dojatia. Mnohí nám už začali gratulovať. Všetci, čo nám to priali – a bolo ich aj medzi zahraničnými posádkami hodne – skandovali naše mená a ja som tomu stále nemohol uveriť... Nemal som slov, azda len – konečne sme to dokázali! Rovnako sa o našom úspechu vyjadrili aj usporiadatelia, všetci vedeli, že po celé štyri dlhé roky sme tu vždy patrili k tým najlepším tímom a vždy sme bojovali o priečky najvyššie... Konečne to vyšlo! Bolo ťažké zo seba dostať nejaké múdrosti, a tak som na pódiu hlavne poďakoval všetkým, ktorí nám na tejto ceste pomohli a podporovali nás. Že samotná výhra, hoci je to výhra snov, pre nás nemá zďaleka takú cenu, ako putovný pohár, vence okolo krku a samotný titul absolútnych víťazov a nových šampiónov pretekov World Predator Classic 2024!
To je to, za čím sme celé tie roky šli a čomu sme podriadili všetko potrebné... Náš sen sa stal konečne skutočnosťou! Usporiadatelia nám po gratuláciách slávnostne predstavili aj našu výhru snov – prekrásnu americkú bassovú loď NITRO Z18, osadenú motorom Mercury 150 HP PRO XS, na luxusnom vozíku limitovanej WPC edície značky PEGA, špeciálne vyrobeným na zákazku pre tohtoročných šampiónov, taktiež s kompletnou elektronikou značky Lowrance, teda sonarov, live sondy active target a predného motora Lowrance ghost. Prekrásna, snehobiela loď, doslova rybárska raketa osadená špičkovými komponentmi!
Oslava s priateľmi
Výhra však pre nás naozaj nebola tým, kvôli čomu to celé robíme, a tak sme na ňu obaja prakticky ihneď zabudli a pustili sa do osláv s kamarátmi z Česka aj so spriatelenými zahraničnými posádkami. Čas bežal ako voda a keď sa okolo polnoci usporiadatelia rozhodli celú akciu oficiálne ukončiť, pokračovali sme s priateľmi do neďalekého mesta Hellevoetsluis naše víťazstvo náležite osláviť. Do mesta sa s nami okrem našich najbližších Roberta a Tondu vydali aj ikony modernej prívlače ako Enrico di Ventura, Johannes Graser a ďalší členovia LMAB tímu, ale aj ich nemeckí protivníci a štandardne „nepriatelia“ z tímu BFE v čele s Marvom, ktorých naše víťazstvo minimálne na tento večer spojilo, a bavili sme sa všetci spoločne až do skorých ranných hodín... Najväčšiu radosť nám urobil náš šampión pretekov Predator Tour a jeden z najlepších pretekárov, akých v Holandsku môžete stretnúť, legenda modernej prívlače z tímu ABU Garcia Berkley, sám Jelle de Jong. Obrovský sympaťák, ktorý sa kvôli úrazu svojho syna musel z pretekov vrátiť rýchlo domov, takže nemohol byť na vyhlásení, ale keď zistil, že sme vyhrali, prišiel to za nami poriadne osláviť, čo si veľmi vážime!
Ani druhý, ani tretí, ba možno až na štvrtý deň po návrate domov k svojej rodine som si konečne uvedomil, čo sa to vlastne stalo, že to nebol sen, že je to realita a že práve my sme skutočne šampiónmi WPC! Bol to taký silný emotívny zážitok, na aký do konca svojich životov nezabudneme. Keď sa o niečo usilujete tak dlho, doslova tým žijete, obetujete tomu toľko času, úsilia, financií a zase úsilie, tak si takéto víťazstvo dokážete vážiť po zvyšok života. O tom som presvedčený!
Ďakujeme všetkým, naozaj všetkým!
Samozrejme, na tej ceste nám pomohlo mnoho ľudí, špeciálne by som chcel poďakovať kamarátom Pepovi, Toníkovi, Robertovi a Gabovi. Najviac však musím poďakovať našim rodinám, ktoré kvôli nášmu šialenstvu až posadnutosti rybačkou ochudobňujeme doslova o všetko a napriek tomu za nami stále stoja. „Holky, milujeme vás!“ Ďakujeme vám, lebo bez vás by sme to nikdy nedokázali! Špeciálne moja žena Karolína mi počas pretekov často na diaľku tak pomáha, verí mi, drží palce a praje mi úspech, že to doslova na tú diaľku cítim, vnímam a aj keď to asi nikdy nedokážem vyjadriť, tak si to nesmierne vážim. Milujem ťa, láska, veď sa to hovorí celkom pravdivo:
„Za každým úspešným mužom stojí skvelá žena!“
Rád by som sa poďakoval aj našim čestným a verím, že hrdým sponzorom, najmä spoločnosti Tropic Fishing, ktorá nám umožnila vstúpiť do sveta rýchlych lodí a podporuje nás od samého začiatku našej prívlačovej pretekárskej kariéry. Za skvelé nástrahy, ktorým bezhranične veríme, ďakujeme značke ILLEX a spoločnosti Sensas. Mivardi za bezkonkurenčné lítiové batérie, spoločnosti Garmin-fishing.cz za spoluprácu v sonarových a live technológiách. Za perfektné oblečenie značke Adventer & fishing a Grundéns, za luxusné a spoľahlivé pletenky na naše navijaky značke Varivas zastúpenej spoločnosťou Activefishing.cz, za top jigové hlavičky značke Jigovky.cz, za perfektné polarizačné okuliare značke WX zastúpenej firmou MORIS design. Ďakujeme aj novým sponzorom, a to nemeckej značke Pikecraft Fishing a hlavne nášmu novému sponzorovi suprových krabičiek, bední, boxov a peračníkov, značke Plano zastúpenej spoločnosťou Pure Fishing. Ďakujeme za najostrejšie háčiky značke BKK a za podporu a pomoc Andrejovi a Braňovi z Pierre Baguette.
Ďakujeme aj všetkým kamarátom, ktorých nedokážem všetkých vymenovať, ale vy viete koho sa to týka, kto nám pomáhal, kto nás podporoval a kto nám veril!
Veľmi ďakujeme vám všetkým!
Honza HUBKA a Jakub KOLÁŘ
TropicFishingIllex team CZ
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
