Najkrajšie ráno rybára je, keď ho zobudí záber... Tak to bolo aj v mojom prípade a napriek tomu, že výdatne prší, zdolávam posledného sumca tejto zoznamovacej výpravy s Alessandrom Biancardim. Spoločne s Radom nám zostáva už iba baliť, čo je najhoršia časť rybačky, navyše v daždi, keď sú všetky veci mokré...
nezadaný
31.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.07.2025.
Prešlo pár letných týždňov doma a 27. júla večer vyrážame spoločne s parťákom Maťom na takmer 10-hodinovú cestu naspäť za talianskymi sumcami. Opäť smerujeme na miesto, ktoré mi naposledy ukázal môj tímový kolega Alessandro. Teraz si vezieme viac ako 40 ks nástražných karasov, nechceme riskovať ako minulý rok v tomto období, keď sme rybky nebrali a celú rybačku sa trápili s feedrovaním nástrah. Kto by bol v tej chvíli povedal, že aj tých 40 bude málo.
Za svitania sme na mieste
Keďže Maťo celú cestu šoféroval, ide si ráno hneď ľahnúť a spať. Ja zatiaľ vybalím auto, spravím základ kempu a začínam rozbaľovať všetko potrebné. Jednou z úloh nás testerov je aj skúšanie a testovanie noviniek a naša značka Madcat ich mala tohto roku viac ako dosť. Je päť hodín ráno a ja si navíjam na navijaky Penn Spinfisher 10500 nové šnúry Back Bone v priemere 0,55 mm. Prekvapuje ma, že navijak pojme kompletné balenie (čiže 300 m), vďaka čomu môžem vyvážať o desiatky metrov ďalej, ako keď sme tu boli začiatkom leta, takže sa môžeme aj viac roztiahnuť. Všetky tri navijaky mám navinuté, začínam viazať koncové montáže a popritom stíham nahodiť do vody ešte aj feeder. Prvé pleskáče a plotice na seba nenechajú dlho čakať a ja aspoň rozširujem druhovosť našich nástražných rybičiek...
Budeme testovať nový čln
Hlavnou novinkou, ktorú chceme formou videa a fotiek predstaviť na tejto rybačke, je úplne nový čln Madcat Robuster dlhý 235 cm. Tento čln aj ja osobne vidím úplne prvý raz v živote a hneď ma prekvapuje svojou veľkosťou, hlavne svojou vnútornou šírkou, kde sa pohodlne zmestia dvaja rybári aj s vybavením pri love na vábničku, prípadne vertikál. Počas nasledujúcich dní to patrične aj vyskúšame. Po pár hodinách spánku sa budí Maťo, varíme si rannú kávu a zároveň prichádza aj Alessandro.
Rozdeľujeme si úlohy
Iba pripomeniem dátum – 25. júl – doobeda, teplota vzduchu už atakuje hranicu 34 stupňov, obloha je úplne jasná a naše miesto neposkytuje ani náznak tieňa, keďže chytáme na hrádzi, kde nie sú žiadne stromy. Rozdeľujeme si úlohy, Maťo ide doladiť tábor, feedrovať a vymyslieť akýkoľvek tieň pomocou plachty a prístreška, ja dávam čln na vodu a chystám sa vábiť, no a Alessandro sa ide venovať svojej obľúbenej prívlači.
Na začiatok super súper!
S člnom sa preplavím na opačnú stranu rieky, nastražujem červy, ktoré ešte nechám poriadne nasiaknuť dipom a pomocou sonaru hľadám jamu, z ktorej nám to naposledy celkom išlo. Jej nájdenie mi netrvá dlho, vyplavím sa pár metrov vyššie nad ňu a začínam chytať. Po pár úderoch vábničkou sa mi na sonare začínajú ukazovať prvé sumce a ja už len opatrne doklepávam vábničkou. Som sústredený na maximum, keď zrazu dostávam jeden z najrazantnejších záberov tejto sezóny. Zásek ani nie je potrebný, sumec sa tlačí smerom ku dnu a mám čo robiť, aby som mu povolil brzdu navijaka. O tom, aký je tlak, by vedeli rozprávať moje prsty, do ktorých sa mi zarezáva napnutá šnúra (vždy si dávam pozor, aby som nedržal udicu aj so šnúrou, no tentoraz som trošku nestíhal reagovať na ten prvotný výpad po zábere). Sumec veľmi dobre vie, čo robí a smeruje si to ku spleti potopených stromov. Zapínam motor a na maximálnom výkone spiatočky sa ho snažím odtiaľ otočiť. Aktuálne sme na mieste pred špicom, kde sa rieka rozvetvuje do dvoch častí – ľavá strana je užšia a je to vyslovene zatopený les s množstvom stromov a pravá je umelo vytvorená plavebná dráha pre lode bez jedinej prekážky. Ani neviem ako, ale podarilo sa mi ho naviesť do tej pravej, čo ma značne upokojuje a začínam si tú zdolávačku užívať. Nasleduje pár posledných výpadov, otočiek, no keď už vidím, že sumec púšťa bubliny, hovorím si – dobre je. Naozaj sa mi ho na prvýkrát podarí dostať do člna. Odhad niečo cez 180 cm, na začiatok úplne super!
Kam večer umiestnim trhačky?
V tomto momente začínam točiť autentické video, ktoré nájdete na mojich sociálnych sieťach a smerujem do tábora za Maťom. Nasleduje klasická rutina, odfotiť sumca a potom ho pustiť späť do rieky. Pár minút na vode mi stačilo, aby som pochopil, že slnko nám dá najbližšie dni pekne zabrať a aj preto si aspoň na chvíľu sadám do tieňa pod prístrešok. No dlho neobsedím, Alessandro prívlačuje cca 600 metrov nižšie pod hrádzou, tak sa idem za ním prejsť. Aspoň sa trošku rozhliadnem po okolí. Výhodou je, že je pracovný deň a sme na veľmi dlhom úseku rieky iba my... Aj preto sa často zastavujem a sledujem rieku s myšlienkami, kam večer umiestnim trhačky, prípadne vyveziem podvodné plaváky. Cez stavidlo prechádzam na druhú stranu a už z diaľky vidím, ako Alessandro práve zdoláva. Pridám do kroku, čoskoro som pri ňom a pýtam sa: „Siluro?“ Odpoveď je: „Si, bambino.“ Sumec ma niečo málo cez meter a že podobných mal dnes už troch.
Najúčinnejší spôsob podľa Alexa
Sadám si do trávy, zapaľujem cigaretu a sledujem jeho štýl prívlačovania. Nahodí do stredu rieky, do hlavnej prúdnice, nástrahu nechá vyklesať a – ako sa to hovorí – pomaly ďalej zájdeš... Presne takto priťahuje gumenú rybku, vôbec sa nikam neponáhľa, využíva prúd rieky, necháva chvostík pracovať, sem-tam šklbne špičkou prúta a následne urobí pol otočky s navijakom. Hovorí mi, že tento spôsob je podľa neho práve v tom, že vynikne vibrácia chvostíka prívlačovej gumy.
Obedňajší čas
Vraciam sa naspäť za Maťom do tábora, Alex (ako ho tu volajú miestni) ide domov (miesto, kde lovíme, je vzdialené od jeho domu 7 minút cesty autom) a dohodneme sa, že príde večer. Keď vyrážame zo Slovenska, tak si na tieto rybačky berieme pitie a potraviny vyslovene iba na cestu, načo ťahať drevo do lesa. Maťo vyráža do potravín na nákup a ja si idem aspoň na chvíľu pospať. Sme celkom gurmáni a talianske potraviny ponúkajú širokú škálu rôznych šmakociniek, takže základ Maťovho nákupu tvorí prosciutto, syr, cestoviny, krevety, mušle, steaky, olivy atď. Oboch nás baví variť a hlavne grilovať, aj preto sa hneď zhodneme, že na večeru bude steak so zemiakmi a grilovaná kukurica. Nemôže chýbať pivo a biele víno... Avšak tu plán trošku zlyhal, keďže sme sa dohodli, nech kúpi dva 5-litrové kartóny bieleho s čapovacím kohútikom a sódu, že si budeme po celú rybačku v tom teple popíjať osviežujúce biele víno so sódou... Víno by bolo, ibaže po otvorení prvého 5-litrového nepriesvitného balenia sme zistili, že je červené. K steaku ideál, no nie k aktuálne horúcej teplote vzduchu... Ale však znesieme.
Večer okolo ôsmej...
Hovorím si, že loď už hádam nepôjde, poďme začať vyvážať trhačky a podvoďáky. Klasický kolotoč vyvezenia šiestich prútov, z toho štyri na trhačku a dva na podvodný plavák, ako nástrahy som zvolil tri karasy, dva pleskáče a jednu ploticu. Rozpaľujeme gril, pácujeme steaky do korenia, nalievame si fajnové biele, teda pardon, červené víno a užívame si prvý letný večer tejto rybačky. Hovorím Maťovi, že moja klasika – zasa ma niečo poštípalo do lýtka a celkom dosť to svrbí, no deje sa mi to úplne bežne. Proste, mňa ten hmyz „má rád“, tak tomu nevenujem dáku zvýšenú pozornosť...
Alessandro mi napísal správu, že ide skúsiť hlavný tok neďalekej rieky Pád a že príde až ráno, tak si želáme úspešnú noc a že, keby prišla ryba, čo stojí za to, voláme si. Maťo sa venuje príprave toho, čo budeme večerať, ja sa idem zatiaľ ovlažiť do vody. Nuž, ovlažiť ako ovlažiť, zatiaľ som spomínal iba teplotu vzduchu. Podľa toho, aká teplá je voda, tak za osviežujúcu sa považovať nedá – 29 stupňov! Robíme si srandu, že nám v rieke tečie termálny prameň s liečivým bahnom (toho je tu tiež viac ako dosť).
Natrafili sme na kolóniu „Afričanov“
Rolničky a signalizátory na vyvezených udiciach občas zazvonia, čo znamená, že nastražené rybky sú živé a aktívne. Je niečo pred 22.00, ja sa po osviežení a večernom plávaní v rieke prezliekam do teplákov a pomáham Maťovi s prípravou večere. Máme prvý záber, aj to taký o ničom, ale ryba evidentne chytená je, čo naznačuje sklápanie udice, akurát to bude niečo menšie, čo nevie odtrhnúť trhací vlasec s priemerom 0,38 mm. Vyberám zo sieťky nového nástražného karasa, dám ho do vedra, naskakujem do člna a odrážam sa od brehu. V tej chvíli prichádza úplne totožný záber aj na ďalšiu udicu. Vraciam sa k sieťke a beriem si tých karasov viac. Preplavím sa člnom na druhú stranu rieky, kde máme nastražené trhačky a už vo svetle čelovky vidím mierne pritopený 150 gramový plavák. Chytám do ruky šnúru tesne pri plaváku, jemne priseknem a začínam rúčkovať montáž s myšlienkou, že na konci bude mini sumec. On tam aj je, ale aký! Sumček africký odhadom okolo 70-80 cm, druhá udica úplne to isté. Vtom na mňa Maťo kričí, že aj na spodnej udici je niečo chytené. Ešteže som si tých karasov zobral viac! Preplavujem sa k tej spodnej udici a tam zasa Afričan rovnakej veľkosti. Vrátim sa na breh, ešte len vystupujem z člna do blata, čo tu máme pri brehu, a zas ďalšia udica a podobný záber. Hovorím si, to vari nie je možné, aby ich tu bolo toľko... Bolo! Čo vyvezená udica na trhačku, to sumček africký a celú noc dokolečka... Zvesiť ho, nastražiť novú rybku a o hodinu ísť znova na vodu zopakovať si celý kolobeh. Nechápal som to, veď pred mesiacom som tu chytal a nechytili sme ani jedného, tak ako je možné, že teraz ich je tu také množstvo. Vysoká teplota vody asi urobila svoje a vyslovene sa sem natiahli.
Do rána sa nič nezmení a spotreba nástrahových rybiek ide na maximum, aj preto si hneď ráno sadáme s Maťom ku dvom feederkám a snažíme sa doplniť čo najviac nástražných pleskáčov a plotíc. Prichádza Alessandro, pri rannej káve hodnotíme noc a aj napriek tomu, že on lovil aktívne prívlačou a vertikálom na hlavnom toku rieky Pád, mal iba zopár menších sumcov do 140 cm. Rýchlo dohodneme, že si ideme napraviť chuť s vábničkou. O pár minút sedíme v člne, no v tomto prípade meníme môj sonar za jeho Garmin s live sondou, čiže vďaka tomu jeho sonaru uvidíme pohyb sumcov pod člnom úplne detailne.
Oblasť, kde sa bežne nechytá
Tentoraz sa vyplavíme proti prúdu rieky viac ako jeden kilometer. Káble elektromotora dostávajú zabrať, o čom svedčí dym z kontaktov na baterke. Preto hovorím Alexovi, že asi stačí, ten motor by som rád ešte používal, neriskujme prepálenie kontaktov. No tá polhodina plavby stála za to a my sme v oblasti, ktorá nie je prístupná z brehu a bežne sa tu nechytáva. Dohodli sme sa, že ako nástrahu skúsim moju klasiku chobotničku clonk teaser + červy a on malého karasa.
Prvý záber mám ja a sumec je taká klasika cca 115 – 120 cm, ďalší záber opäť ja a znova podobná veľkosť. Alessandro mi hovorí, že červy sú super na počet záberov, ale keď dostane záber on, bude to iná ryba. Netrvalo dlho, aby mi to dokázal. Na sonare sa zrazu objaví sumec odhadom 220 cm (ten odhad preto, lebo na týchto sonaroch s live sondou máte štvorčekové pole vyobrazenia a viete si nastaviť veľkosť štvorčekov verzus centimetre – aby ste si vedeli urobiť odhad, či už dĺžky ryby alebo veľkosti prekážky pod vodou). Ešte dva údery vábničkou a prichádza záber na jeho rybku. Je tam! Udica Full Force vertical dlhá 165 cm, ktorú práve testujeme, dostáva zabrať na maximum a všetko je tak, ako má byť až do momentu, keď sumec urobí dva prudké pohyby hlavou a Alexovi vystrelí montáž nad vodu... Stáva sa. Občas vyhrá aj sumec. Po niekoľkých talianskych nadávkach chytáme ďalej – aspoň som si rozšíril slovník.
Zdravotné komplikácie
Ráno po zobudení som už cítil na tej mojej poštípanej nohe dosť silné pálenie a každou hodinou mi noha opúchala viac a viac. Snažím sa ju ovlažovať a chránim si ju namočeným uterákom pred priamym slnkom. Nepomáha, ba naopak, noha už je extrémne napuchnutá, horúca, vôbec sa na ňu neviem postaviť a cez ten štípanec začína hnisať. V tejto situácii rozmýšľame čo ďalej. Alessandro navrhuje, že ma zoberie do miestnej nemocnice, čo zatiaľ odmietam, no pre istotu telefonujem svojej tete, ktorá sa venuje poisteniu, nech ma radšej dopoistí pre prípad hospitalizácie. Maťo sadá do auta, odchádza do mestskej lekárne s lístkom, čo mu napísal Alessandro, a zastavuje sa aj v obchode po ľad, nech si tú nohu poriadne schladím.
„Monster fish!“
Po polhodine je naspäť a okrem nákupu z lekárne priniesol aj fľašu Jamesonu ako bolestné. Už ma trochu pozná a vie, čo mi vždy pomôže. Ranu si dezinfikujem (vďaka Jamesonu aj zvnútra), schladím ju ľadom a následne zabalím do obväzu namočeného v octe. Hurá, pomohlo, po dvoch hodinách mi je výrazne lepšie a viem aspoň ako-tak chodiť. Využijem to a idem rovno vyvážať... Ošetrovanie tej nešťastne poštípanej nohy nám zabralo celé poobedie. Keď dovyvážam udice, tak sa lúčime s Alessandrom, ktorý sa chystá domov, no spomína, že si pod hrádzou ešte na chvíľu zaprívlačuje. Prešlo možno ani nie 15 minút, keď mi zvoní telefón. Alessandro – video hovor. Ešte si pomyslím, že tu azda niečo zabudol... Zodvihnem, čakám pár sekúnd, kým sa načíta obraz, a to, čo vidím, ma necháva v nemom úžase – práve zdoláva obrovského sumca a jediné, čo počujem, je dokola opakujúce sa ,,Monster fish – Monster fish!“ Okamžite sadám do auta a ponáhľam sa pod hrádzu. Keď štartujem, Maťo na mňa kričí, aby mi nenapadlo ísť s tou obviazanou nohou do vody – rázne odpovedám, že určite nie... Aj keď mi bolo úplne jasné, že v tej vode predsa len skončím.
Asi som fakt blázon...
Spoločne sumca navedieme na plytčinu, ideme obidvaja do rieky za ním a prvotné odhady sú 230 – 240 cm. Krásna ryba! (veď posúďte sami na fotkách) Alex zapína live video na facebook a mne je cťou, že môžem byť pri tom a užívať si tú eufóriu spoločne s ním. Sumca pustíme a teraz sa už naozaj lúčime. Ja sa vraciam naspäť za Maťom a Alessandro sa ponáhľa domov za sotva mesačným synom. Kvôli sumcovi už trošku mešká, lebo povedal manželke, že o 20 minút je doma, a to odchádzal ešte len od nás s tým, že ešte si párkrát nahodí. Keď jej ukáže fotky sumca, asi mu to meškanie odpustí – predsa len má doma jedného z najlepších sumčiarov na svete... Po vystúpení z auta a pohľade na celý obväz od blata Maťo len sucho konštatuje – ty si fakt blázon. Začína ďalšia noc, prúty sú vyvezené, poďme na to! Ale o tejto noci porozprávam až nabudúce...
Dominik MIKESKA
Madcat Team
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
