Ako som sľúbil v minulom článku zo série „Po stopách ružínskych kaprov“, lovu cenných kaprov z mojej srdcovej priehrady som sa venoval aj v druhej polovici leta. Druhú etapu predstavovali mesiace august a september. Jún a júl boli pre mňa mimoriadne úspešné...
nezadaný
29.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2025.
V prvej etape som nachytal množstvo krásnych rýb a splnil som si aj vytúžený cieľ, uloviť ružínsku metrovicu. Zlatým klincom bol môj ružínsky osobák cez 18 kg. Ciele boli splnené a už mi len ostávalo čakať, čím ma Ružín ešte prekvapí.
Správna zmena taktiky
V tejto druhej etape som vykonal pár zmien v kŕmení aj montážach. Po úspechu Tangy Squidu som sa rozhodol staviť všetko na boilies s jahodou esenciou – Strawberry Big Fish a Monster Crab Strawberry. Je to silne živočíšne boilies so skvelým nutričným profilom, avšak jahodová esencia tomu dodáva ten pravý šmrnc. Pokiaľ ide o montáž, urobil som len jednu zmenu, ktorá bola nakoniec kľúčová. V lete som sa snažil ryby selektovať dlhým vlasom. Aktivita kaprov bola dobrá a selektívne montáže mi zdolali množstvo krásnych rýb. V auguste sa však niečo zmenilo a ryba sa začala vyhýbať kŕmnym miestam. Samozrejme, že som na to zareagoval. Na obľúbených Samurai Rigoch som skrátil vzdialenosť nástrahy od háčika. Pri vyvážke som na montáž hodil len pár guliek boilies a snažil sa chytiť všetko, čo prepláva. Už od prvého momentu sa zmena taktiky ukázala ako správna. Bolo vidno, že sa ryba intenzívne nekŕmi, len tak sem-tam niečo zobne. Zrazu som sa opäť dostal na vlnu záberov od krajších rýb. Pravdaže, zaplietol sa občas aj menší kapor, ale bolo ich fakt minimum.
Vnímal som to ako znamenie
Aj jednodňové rybačky prinášali úspechy a ja som postupne zbieral cenné body do ružínskej kvalifikácie. Dlhší zaujímavý príbeh som zažil v druhej polovici augusta. Myslím, že to bolo v nedeľu 18. augusta, keď som mal v pláne ísť vyskúšať na pár dní lov na Zemplínskej šírave. Po práci som teda sadol do naloženého auta a vydal sa smerom na Michalovce. Za obcou Dargov sa mi stalo niečo, čo som fakt nečakal. Z tmy mi zrazu vbehla pod auto vysoká zver. Bol to okamih, ktorý trochu stopol moju cestu na Šíravu. Srna utrpela zranenia nezlučiteľné so životom. Moje auto malo pár zranení, ale po rozhovore s policajtmi som mohol pokračovať v ceste. Avšak, bral som to ako znamenie od Boha a namiesto toho, aby som pokračoval ďalej, radšej som sa otočil a šiel naspäť smerom na Prešov. Na kruháči v Prešove som sa rozhodol, že pôjdem predsa na Ružín, keď už mám dovolenku. Aj keby nastali nejaké komplikácie s autom, na Ružíne ich viem cez známych vyriešiť. K vode som prišiel okolo polnoci a narýchlo som vyviezol prúty. Potreboval som sa najmä upokojiť a poriadne vyspať, keďže som poslednú hodinu len nadával.
Kvôli tejto rybe som prišiel
Ráno po zobudení som zdolal jedného pekného kapra, ale nemal som náladu na fotenie. Po raňajkách a krátkej sebareflexii som sa rozhodol zostať a vybojovať nejakého poriadneho Ružínčana. Možno to osud takto chcel, aby som nakoniec skončil práve tu. Počas dňa som si nachystal montáže a snažil sa skrývať v tieni pred silným slnečným žiarením. Aj keď bol už august, stále panovali horúčavy. Po večernom vyvezení som v bivaku odpočíval a čakal som na nejaký záber. Po polnoci to prišlo... Záber, na ktorý som čakal. Po desiatich minútach zdolávania som zistil, že rybu nemám šancu zdolať z brehu. Hoci som ju mal už na šokovom vlasci, jediným výpadom odišla 40 metrov preč. Nasadol som teda do člna a smeroval k nej. Nasledoval dlhý súboj, keď sa mi podarilo kapra dvakrát dostať do svetla čelovky. Mohutný dlhý šupináč cez meter si so mnou robil čo chcel a ťahal ma, kade sa mu zachcelo. Vedel som, že je to tá ryba, kvôli ktorej som prišiel. Nakoniec, bohužiaľ, našiel starú zatopenú bóju a ja som tušil, že je zle. Snažil som sa bóju vytiahnuť a uvoľniť kapra, ale po pár sekundách kapor vyhral a vyrezal sa. Prehral som.
Nasledoval nával emócií a rozhodne nie šťastných a pozitívnych. Aj keď som ráno ešte zdolal pekného lysca cez 90 cm, veľmi ma trápila strata nočnej ryby. Mohla to byť druhá ružínska metrovica. Viete, ako dlho ma to trápilo? Presne dva dni. Predposledné ráno výpravy som po dobrodružnej zdolávačke z brehu podobral moju druhú tohtoročnú metrovicu. Zdolávanie som si užil a srdce mi búšilo nenormálnym spôsobom. Tak predsa som len dostal reparát. Aj keď kapor bol chudý, mal potrebnú dĺžku. Kapra som si zdokumentoval a výpravu som v tej chvíli považoval za úspešnú.
Uzatváram štedrý august
Posledné ráno som výpravu zakončil malým sumcom a pekným 92 cm dlhým šupíkom, ktorého som chytil aj vlani. August bol na pekné ryby fakt štedrý a ja som sa tešil, čo prinesie september. Po minulom roku som práve do septembrových výprav vkladal najväčšie nádeje.
Septembrový rýchly štart
V septembri som si vyčlenil na ružínske kapry dve 5-dňové výpravy. Času bolo teda dosť a bolo treba ho správne využiť. V nástrahách a montážach som mal jasno. Samurai Rigy s dvojkovými Muggami a pod háčik už podľa nálady Tangy Squid alebo Strawberry Big Fish. Už len vybrať to správne miesto. V prípade, že by som nenašiel ten správny húf rýb, som ochotný sa aj presťahovať. Počas mojej prvej rybárskej dovolenky panovalo stále letné počasie a teplota vody okolo 22 °C nasvedčovala, že ryby môžu byť ešte stále blízko prítokov. Preto moje kroky viedli k plytším častiam priehrady, kde by sa okolo koryta mohli motať nejaké krajšie ryby. Po večernej vyvážke som si v pohode uvaril večeru a vychutnával si tú pravú ružínsku atmosféru. Ľudí už bolo pri vode podstatne menej, čo znamenalo aj menej vlascov a menej negatívnych premenných, ktoré vedia ovplyvniť lov.
Pri všetkej skromnosti sa musím pochváliť, že prvú noc som si fakt zamakal a do rána som zdolal 5 rýb. Prišiel ma navštíviť ten správny rybí húf. Tri 89-ky, jeden prekrásny riadkač a zaklincoval to 18,5 kg ťažký kapor Stanko, ktorého som ulovil v lete. Takéto niečo sa na Ružíne stáva naozaj málokedy. Kamaráti mi chvíľami nechceli veriť, čo sa mi podarilo. Takýto rýchly štart rybačky som teda nečakal. Mal som však z toho zmiešané pocity, pretože väčšina rýchlych štartov znamená aj rýchle konce.
Niektoré úkony robí telo automaticky
Počas nasledujúcich dní prišli horúčavy a ryby doslova vyplo. Len raz denne sa mi podarilo urobiť náhodnú bodovanú rybu. Na poslednú noc sa ku mne pridal kamarát Vlado, ktorý nám na večeru prichystal nenormálne chutné burgre. Prúty som vyviezol s minimom kŕmenia. Miesto už len dochytám. Potme si sedíme pri pivku a debatujeme o rybách, ženách, práci... Záber neprichádza a neprichádza. Ideme teda spať. Z tvrdého spánku sa prebúdzam v papučiach s prútom v ruke. Záber a cestu k stojanu si takmer vôbec nepamätám. Niektoré rybárske úkony robí telo zrejme automaticky. Zdolávanie bolo riadne napínavé. Po pár minútach som vedel, že na háčiku sa nachádza silný súper. Nechcel som, aby sa kapor zamotal do kolegových vlascov, a tak som zariskoval a šiel na čln. Kapor ma začal ťahať, kde sa mu zažiadalo. Nechcel som, aby sa zopakovala história z augusta a aby som stratil peknú rybu. Dotiahol som cievku a začal súboj „kto z koho“. Chvíľami som čakal, či povolí kapor, montáž alebo ja. Našťastie som tentoraz vyhral ja a po podobratí som si poriadne vydýchol. Pozrel som do podberáka, nastala chvíľka ticha a potom len „Wau!“
Na breh som priniesol dokonalého kapra. Rybu dávam po náročnom súboji odpočinúť do saku a budím Vlada. Onedlho sa obaja kocháme pohľadom na tmavého 97 cm Ružínčana. S prehľadom môžem povedať, že je to jedna z mojich najkrajších a najbojovnejších rýb, aké som tu ulovil. Skvelá čerešnička na torte ukončila túto prvú septembrovú výpravu. Na týždeň idem popracovať a čoskoro sa k vode vrátim.
Pomsta ružínskych jalcov
Druhá plánovaná výprava nedopadla podľa očakávania. Celú rybačku by som mohol nazvať aj „pomsta ružínskych jalcov“. V pondelok poobede som prišiel k vode vybavený dávkou odhodlania a novým boilies Langostino Scopex/Squid. Boilies plné kreviet a sladkého scopexu vytvára skvelú kombináciu, ktorá by mohla uloviť nejakého miestneho mohykána. Keďže celý deň intenzívne pršalo, bolo otázkou času, kedy príde kalná voda a s ňou aj odpad z neďalekých obcí. S vyvážkou som sa neponáhľal a montáže som bol položiť do vody až po zotmení. Prvú noc som sa záberu nedočkal. Ráno prišla očakávaná kalná voda a trochu som sa počas dňa pohral s oboma prútmi. Na obe som nastražil Langostino s tigrím orechom a vyviezol na pokojnejšie miesta mimo koryta a silného prúdu.
Prvý opatrný záber prichádza okolo obeda. Z kalnej vody som v rýchlosti vypumpoval šupinatú 92-ojku. Takáto
rybka na obed celkom poteší. Pred večerom sa ukázala ešte jedna pekne stavaná rybka a po zotmení som už po tretíkrát podobral kapra Stanka. Bolo mi z toho do plaču a do smiechu zároveň. Po tretíkrát som ho fotiť nechcel, a tak som ho pustil priamo z podberáka. Nasledujúce dva dni prišla spomínaná pomsta jalcov. Aj napriek snahe meniť montáže a nástrahy, nevedel som sa prechytať cez nenásytné veľké jalce. Po desiatich kusoch som už rezignoval a rozhodol som sa odísť o deň skôr. Za pár rokov, čo Ružín navštevujem, som sa ešte nestretol s takým intenzívnym atakom jalcov. Tušil som, že to veľmi nemá zmysel. Posledné ráno ma ten hore odmenil za vytrvalosť aspoň jedným záberom od kapra. Za zjazveného 94 cm dlhého šupíka som bol neskutočne rád. Fakt bol vytrápený. Aj napriek peknému úlovku som bol rozhodnutý ísť domov. V srdci som však stále cítil, že ešte príde tá pravá jesenná čerešnička na torte.
Aj jedna noc má svoju moc
Veľké finále mojej tohtoročnej ružínskej ťažby prišlo s koncom septembra. V nedeľu 29. som večer po práci smeroval už potme rovno na Ružín. Niekedy aj jedna noc má svoju moc. V tomto prípade som sa rozhodol ísť vyskúšať hlbšie časti priehrady. Je to miesto, ktoré bežne nenavštevujem pre železnicu hneď za bivakom. Vlaky jazdia nonstop a človek si tam veru neoddýchne. Hneď po príchode som rýchlo zhodil čln, nainštaloval elektromotor a sonar. Na pripravené montáže som našil 24 mm boilies jahôdky s tigím orechom a obe som ich položil priamo do hlbokého koryta. Na každú montáž dve hrste boilies a šiel som sa aspoň trochu vyspať. Očakávania som nemal žiadne, ale vedel som, že v minulosti sa tu pár pekných rýb pochytalo.
Po polnoci ma prekvapil prvý záber a na konci pekný bodovaný desaťkiláč. Montáž som položil na rovnaké miesto s hrsťou jahodových boilies a pokračoval v pokuse o spánok. Ráno už pekne prituhlo, ale vôbec mi to nevadilo, pretože ma zobudil ten najkrajší zvuk... Kvíliaci príposluch ma v sekunde vytrhol z teplého spacáku. Na tú diaľku som netušil, s čím mám dočinenia. Po rybku som šiel na čln a bol som zvedavý, čo sa vynorí z hĺbky. Prv vyšli relatívne slušné bubliny a po nich relatívne slušný kapor. Po prvých dvoch výpadoch som ho v rýchlosti podobral. V zelenom svetle čelovky som si rybku obhliadol a rozhodol som sa vziať ju na breh. Čoskoro bude svitať, tak som kapríka nechal v saku a zalial si čaj. Nachystal som si aparát na fotenie a až na podložke som zistil, akú krásu mi Ružín vydal. Bezchybný tmavý tučný šupináč so širokým chrbtom mi chvíľami vyrážal dych. Je to on!
Štyridsaťosem šampiónov
To je tá pravá jesenná bodka za tohtoročnou ružínskou kvalifikáciou. Zároveň je to kapor s poradovým číslom 48. Od júna do konca septembra sa mi podarilo zdolať 48 ružínskych kaprov cez 80 cm s prevahou 90-nikov vrátane dvoch metrovíc. Neuveriteľná sezóna a zároveň aj množstvo zážitkov a skúseností, ktoré mi nikto nevezme. Aj keď by som mohol v tejto ružínskej sérii pokračovať, cítil som, že je čas na zmenu. Zvyšok roka som sa chcel povenovať inej priehrade, ale o tom niekedy nabudúce.
Martin BIRKNER
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
