Pokračujem v rozprávaní príbehu našej rybárskej výpravy, keď sme s priateľom Andrejom viedli majstra prívlače Frédérica Julliana z Francúzska, Romana z Česka, Slovákov Maja a Tuliho a ďalšieho Francúza Chrisa, za ich premiérovou hlavátkou v živote. Tú svoju ulovil ako prvý Chris v minulej časti...
nezadaný
29.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2025.
Na obed sa stretávame s chlapcami a dozvedáme sa, že aj Tuli už má svoju prvú hlavátku. Hoci nejde o nijaký kapitálny kus, tá prvá je vždy výnimočná a nezabudnuteľná. Je to ako s prvou láskou. Posilnení obedom kujeme pikle na večer. Niektorým sa po dobrom obede začína driemať, ale dávame si kávu a v nádeji, že v tom prichádzajúcom najlepšom čase to ešte len príde, vyrážame k vode.
Dokázali sme to!
Na vytypované miesto prichádzame ešte za plného svetla, aby si ho Fred a Chris prezreli. Je to dôležité, aby vedeli presne nahadzovať aj potme. Na počudovanie a na naše potešenie je miesto voľné, aj keď som si istý, že sa tu cez deň premlelo veľa ľudí. Chrisa nechávame na brehu a ja beriem Freda na miesto, odkiaľ bude chytať aj po západe slnka. Musíme prebrodiť rieku, aby sme boli na tom správnom mieste. Napriek tomu, že voda je nízka, istím Freda, lebo kamene sú klzké a s brodením rieky treba mať predsa len viac skúseností. Sme na mieste. Pripravujem všetko potrebné, aby sme v tme mali všetko poruke. Vysvetľujem mu, kam nahadzovať a ako viesť nástrahu. Fred si ešte robí pár videí pre svojich fanúšikov a ideme na to.
Prvé hody neprinášajú nič, ale Chris hlási, že mu jedna padla. Slnko už zašlo, ale ešte nie je úplná tma, keď zrazu Fred kričí, že ju má. Zabrala mu takmer pri nohách. Zapínam čelovku, beriem podberák a som vo vode. Fred ju navedie ku mne a ja ju podoberám. Je naša a tmou zaznie hlasné: „Yeeeees!“ Pozeráme do podberáka a obaja kričíme: „Máme ju, dokázali sme to!“ Fred chytil svoju prvú hlavátku v živote.
Dvojaký slovenský rybár
Áno, priatelia je to tak, precestoval za rybami celý svet, chytil neskutočné množstvo kapitálnych rýb, ale hlavátku, našu kráľovnú chytil u nás na Slovensku!
A dopomohol mu k tomu aj Slovenský RYBÁR – v oboch zmysloch slova. Aj slovenský rybár v mojej osobe, aj časopis Slovenský RYBÁR, ktorý reprezentujem. Časopis, ktorý plní sny. Ale je to aj vďaka kamarátom, ako sú Andrej, Chris, Majo, Roman a Tuli. Sedem statočných! Jeden za všetkých, všetci za jedného a spolu za nevšednými zážitkami lovu kráľovnej. Je to skvelá partia ľudí, ktorí si navzájom prajú uloviť hlavátku a tešia sa z úspechu toho druhého. Zásluha patrí aj Fredovi samotnému, pretože podstúpil tú cestu s nami, lebo si nechal poradiť a pretavil to do tohto úlovku. „Chapeau...“ Chris sa k nám okamžite prebrodí, robíme pár fotiek a vraciame hlavátku do jej kráľovstva.
Vždy treba sekať...
Ešte je dostatok času, preto pokračujeme v love. Dlhšie sa nič nedeje, tak meníme nástrahu. Fred neúnavne nahadzuje, občas visí, ale darí sa mu vždy nástrahu vyslobodiť. Po chvíli mi hovorí: „Bola tam. Myslel som si, že som zase zakvačil za kameň, keď sa vtom kameň pohol, ale nestihol som už zaseknúť.“ Škoda, mohlo to byť krásne zavŕšenie dňa. Je to presne to, čo vždy každému prízvukujem: „Vždy treba sekať, lebo nikdy nevieš, kedy to je hlavátka a presne tak sa to niekedy prejaví – ako keby si ostal visieť v prekážke.“ Nevadí, ešte pár hodov a odchádzame.
Pri večeri sa dozvedáme, že aj Roman chytil svoju prvú hlavátku takmer v identickom čase ako Fred. Vládne spokojnosť a radosť, je za nami super deň, aký sme ani nečakali. Zostáva už len Majo, aby si chytil tú svoju prvú. Všetci mu to zo srdca prajeme. Keď oznamujeme, že ráno je zraz v rovnakom čase, chlapci sú dosť zdesení, lebo už toho majú dosť. Ráno nám oznamujú, že ledva vyšli po schodoch do izieb. S Andrejom sa usmievame a konštatujeme, že nie sú veľmi zvyknutí brodiť a chodiť popri rieke. Ideme na to a cieľ je jasný: Majo je ešte bez ryby, nuž dúfame, že sa to dnes zmení. Rozchod na miesta a nástrahy už lietajú vzduchom. Lenže nič sa nedeje.
Máme to splnené!
Ďalší deň je to ešte ťažšie, lebo celkom dosť fúka a ide aj viacej lístia. No okolo desiatej prichádza skvelá správa. Majo si chytil svoju prvú hlavátku, a to mu ešte dve padli. Paráda, voláme mu a gratulujeme. Tešíme sa s ním! Máme splnené to, v čo sme ani nedúfali – každý má chytenú hlavátku. Neskutočné v týchto ťažkých podmienkach a hlavne pre začínajúcich hlavátkarov. Okolo 12.30 sa už tradične stretávame, dáme si spoločný obed a podelíme sa o zážitky.
Povzbudzujem a navigujem Freda
Po obede ideme s Fredom a Chrisom pozrieť miesto, kde si Fred chytil svoju prvú hlavátku. Ostávame tu až do súmraku, ale nič sa nedeje. Ideme na miesto, ktoré som im ukázal cez deň a povedal, nech si ho namemorujú, aby vedeli hádzať aj potme. Ostávam s Fredom a Chris začína obďaleč tak, aby sme sa navzájom nerušili. Stále sa nič nedeje. Fred nemal za celý deň ani ťuk. Už hodnú chvíľu hádže do tmy, snažím sa ho navigovať. Zrazu mi hovorí: „Mal som záber, len také jemné ťuknutie.“ Povzbudzujem ho, že to je dobré znamenie. O pár okamihov, v úplnom tichu, neďaleko neho počuť zalovenie ryby. „Fred, to bola hlavátka, loví a nebola malá,“ vravím mu. Je trocha skeptický, počul ju tiež, ale nevidel žiadne sčerenie vody. Uisťujem ho, že to je stopercentne hlavátka na love. „Je tu, blízko nás a je v pohybe, nesmieš ísť do vody a chytaj len z brehu. Musíme byť úplne potichu.“ Z ruksaku vyberám svoj osvedčený vobler a navrhujem zmenu nástrahy. Uisťujem ho, že toto je presne to, čo potrebuje na tomto mieste a v týchto podmienkach. Tejto nástrahe plne dôverujem a Fred tiež. Chris došiel k autu a už to zabalil. Odtrhol a že sa mu už neoplatí naväzovať.
Jej veličenstvo v plnej kráse
Pobádam Freda, aby sa o pár metrov posunul a navigujem ho, kam má nahadzovať. Je tma a ticho, všetky zmysly sú na najvyšších obrátkach. Ostáva už len 15 minút do konca lovu, keď Fred vykríkne: „Mám ju, mám, je tam!“ To už počujem, ako „vrie“ voda, Fred zapína čelovku a už vidím aj spenenú hladinu. Hneď viem, že je to veľká hlavátka. Kričím na Freda: „Opatrne, je veľká.“ Beriem podberák a utekám pod Freda, aby som ju podobral. Čelovku som si zabudol v aute, tak kričím na Chrisa: „Svetlo, svetlo, máme veľkú rybu!“ Orientujem sa len podľa Fredovej čelovky (ešteže som Kuvik a vidím dobre aj potme!). Kým príde Chris, už ju mám v podberáku a kričím: „Je krásna, to je metrová ryba!“ Fred tiež kričí od šťastia. Už je tu Chris a svieti mi – keď vidím veľkú hlavu ryby, vravím: „Chlapci, tak táto nemá meter, tá má cez meter!“ Prichádzam k Fredovi, tľapneme si a objímame sa. Ukazujem mu tú našu, teda jeho kráľovnú v plnej kráse, aby sa aj on pokochal jej ladným medeným telom. Aj Chrisove oči vo svetle čelovky žiaria šťastím, keď vidí jej veličenstvo v plnej kráse...
Koktail šťastia, eufórie a úľavy
Stojíme všetci traja v studenej vode v priateľskom objatí a kráľovná medzi nami. Endorfíny v nás chrlia a miešajú koktail šťastia, eufórie a úľavy. Prebúdza sa blaženosť a nastupuje pocit pohody. Keby sme boli v animovanom filme, tak nad nami strieľa ohňostroj a na oblohe vznikne konkurencia polárnej žiary z našich emócií. Uvoľňujem nástrahu, meriame rybu a meter ukazuje 107 cm vznešenej krásy. Robíme pár fotiek a vraciame kráľovnú tam, kam patrí, do jej kráľovstva, do temných vôd rieky.
Lepšie to nemohlo dopadnúť
Fred je prvýkrát v živote na hlavátkach a hneď takýto osobáčik. To je fakt mega, to je z ríše snov! Vtedy mu vravím: „Pamätáš si, čo som ti vravel, keď si bol taký frustrovaný, že si behom chvíle odtrhol viac nástrah? Obetoval si jej niekoľko nástrah, čas, námahu a trpezlivosť. Nahadzoval si a veril si – v seba, v nástrahu aj vo mňa. A prišla tá najkrajšia odmena v podobe krásnej hlavátky!“ Dohadujeme sa, že chalanom nedáme nič vedieť a oznámime im to až pri večeri, aby sme videli ich reakciu. Keď prídeme do reštiky, už sú tam. Najprv gratulujeme aj osobne Majovi, lenže potom to už dlhšie nevydržíme a oznamujeme im výnimočný úlovok. Sú nadšení a všetci sme šťastní! Aj Andrej žiari spokojnosťou a vraví, že to už ani nemohlo lepšie dopadnúť. Samozrejme, bolo to treba aj patrične osláviť, nuž sa tak stalo. Oslava sa trošku pretiahla, ale napriek tomu chcú všetci pokračovať v love aj v nedeľu.
Ráno sme s Fredom a Chrisom na mieste stretnutia, ale chlapcov nikde. Andrej sa pridáva k nám a ideme chytať. Neskôr sa dozvedáme, že oslavu trochu natiahli a keďže ide stále viac lístia, tak sa rozhodli, že pôjdu domov a ušetria si vychádzku. My bojujeme celý deň až do konca. Prechádzame rôzne miesta a užívame si to. Chris chytil jednu menšiu hlavátku a tým považujeme aj posledný deň za úspešný. To sme ešte netušili, že večer pridá ďalšie dve (najväčšia mala 84 cm) a jedna mu ešte padá.
Spečatené kráľovskou pečaťou...
Čo viac si môžeme priať, než takto ukončiť viac než úspešnú výpravu na hlavátky. Dáme si ešte spoločnú večeru a rozlúčime sa. Domov prichádzam unavený, ale spokojný. Vyšlo to na jednotku s hviezdičkou. Vyšlo to, lebo náš koníček robíme srdcom, lebo sa vieme jeden na druhého spoľahnúť, lebo si jeden druhému prajeme úspech. Vyšlo to, lebo to robíme s úctou k prírode a k rybám, ktoré lovíme. Ďakujem, Andrej, Fred, Chris, Majo, Roman a Tuli. Naše priateľstvá sú spečatené kráľovskou pečaťou. Som presvedčený, že sa uvidíme na love hlavátok znova, pretože viem, že hlavátka sa vryla hlboko aj do vašich sŕdc.
Chráňme si našu kráľovnú, aby ste aj vy mohli precítiť na vlastnej rybárskej koži takéto výnimočné zážitky. Petrov zdar, priatelia!
Patrik KUVIK
šéfredaktor Slovenského RYBÁRA
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
