Pokiaľ sa niekto na niečo už vopred veľmi teší, pravdepodobne zafunguje jeden z Murphyho zákonov a čosi sa nepodarí. Určite nie podvedome, ale hlavne pre moje pracovné vyťaženie som sa na poslednú plánovanú rybársku výpravu v roku nemal možnosť ani vopred pripraviť.
nezadaný
29.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2025.
Výprava bola naplánovaná na jedno zahraničné štrkovisko už rok vopred. Vedeli sme, že voda skrýva väčšie poklady nielen kaprov, ale aj amurov a dokonca aj čiernych amurov. Mali sme ju naplánovanú so Zdenkom a s naším pretekárskym parťákom Maťom, ktorý však nevedel vopred záväzne potvrdiť svoju účasť z dôvodu pracovných povinností. Až pár týždňom pred odchodom na výpravu definitívne vedel, že sa mu nepodarí uvoľniť z práce.
Určite pôjdeme traja
Môj parťák Zdenko vedel o mojej situácii, ktorá súvisela s rozširovaním a presťahovaním nášho rodinného hračkárstva. Celú prípravu na výpravu si tak zobral na seba a ja som mal nariadené priniesť iba seba a svoju základnú rybársku výbavu. To znamenalo, že to, čo sme mali inokedy podelené a brali sme každý niečo – výbavu ako čln, motor, záťaže, jedlo, nástrahy alebo návnady – tentoraz zostalo len na Zdenkovi. V jednom z našich telefonátov venujúcich sa príprave sme diskutovali aj o možnosti, či náhodou týždeň nebude veľká výzva iba pre dvoch, keby sa Maťovi nepodarilo ísť s nami. Vo dvojici to predsa nie je také jednoduché, ak sa vám podarí prinútiť ryby k záberom, preto padlo rozhodnutie, že určite pôjdeme traja. Po potvrdení nemožnosti zo strany Maťa bol oslovený Zdenkov kamarát z východu Lukáš, ktorému sa myšlienka zapáčila. Mne to tiež viac pomohlo, lebo som vedel, že pomôže Zdenkovi s prípravou na výpravu.
Konečne prišiel deň odchodu a ja, ktorý má inokedy zbalené minimálne deň vopred, som sa horko-ťažko dokázal zbaliť v deň odchodu. Vzhľadom na dohodu som vedel, že mi stačí len rýchlo prehádzať svoje základné rybárske veci z dodávky do kufra SUV, v ktorom mi na konci ostalo nezvyčajne dosť voľného miesta, na čo nie som zvyknutý. Ale úplným opakom boli Zdenko s Lukášom, ktorí viezli za autom veľký prívesný vozík a v ňom všetko potrebné. Kým som ja vyrazil na cestu, chalani už mali za sebou zopár hodín jazdy, ale celkovo išli pomalšie a mali aj prejsť väčšiu vzdialenosť než ja. Podarilo sa mi dokonca prísť k štrkovisku o pár minút skôr ako im.
Niet sa kam ponáhľať...
Po zvítaní sme zamierili vybaviť povolenky na rybolov a následne sme sa už uvelebili na našom lovnom mieste. Počasie v októbri je nevyspytateľné a na daný týždeň nám predpoveď hlásila slnko, dážď aj silný vietor. Práve v takom vetre sme začali ako prvé rozkladať naše bivaky, nech máme závetrie na prípravu. Potom sme nanosili chladničky, jedlá a pitie, rozložili si kreslá v hlavnom bivaku a začali si užívať len tak čas. Lukáš nebol na taký postup zvyknutý, tak sa chvíľku aj čudoval, prečo neriešime chytanie... A my so Zdenkom kontrujeme, že veď máme dosť času, neprišli sme na pár hodín, niet sa kam ponáhľať.
Našiel som zopár sľubných miest
Niečo padlo na úžitok a aj vodník dostal svoje. Až potom začala naša príprava vytypovať si svoje miesta. Medzitým chalani pripravili k dispozícii čln s elektromotorom a šups spolu aj so zavážacou lodičkou na vodu, hľadať miesta. Na tejto lokalite sme boli prvýkrát a nevedeli sme, čo môžeme pred sebou očakávať. Mali sme však plán, že budeme stále vyvážať iba so zavážacou loďkou a zdolávať na člne. Výber miest klasicky zostal na mne, tak som sa snažil vytypovať najlákavejšie miesta pred nami. Dno nebolo až také členité, ako som čakal, ale našiel som zopár horúcich miest, od ktorých som si sľuboval, že by ich mohli navštevovať väčšie kapry alebo húf amurov. Tie miesta sme poriadne zakŕmili boilies, drveným boilies a tigráčom, navyše poriadne preliate aminom alebo dipom správnej príchute.
Nasledovala príprava udíc, montáží a potom vyvážka na lovné miesta. Každý z nás chytal na dve udice a ja som sa rozhodol mať na jednej svoju obľúbenú sólo dipovanú guľôčku Platinum Sea 24 mm a na druhú som prichystal pre amury 2 ks tigráč Mivardi Jumbo Black s polovičnou popkou Ananas + NBA. Prípravu a umiestnenie montáží sme stihli ešte za šera, napriek tomu, že sme prišli už okolo obeda – proste sme sa neponáhľali.
Vychutnávali sme pokec a čakali
Počas rozpravy sme sa zhodli, že by bolo super, ak by sa aj Lukymu podarilo dostať k prekabáteniu magického kapra. Ja som nemal žiaden cieľ, bol som proste rád, že som na rybách, resp. že som niekde mimo toho zhonu, ktorý som mal za posledné obdobie. Pravda však je, že som tajne dúfal, aby sme zdolali aspoň jedného čierneho amura. Ešte pred polnocou sa ozval môj signalizátor a máme prvý záber! Už počas diskusie sme vysvetľovali Lukymu, že u nás so Zdenkom platí pravidlo – komu sa chce, ten ide k záberu a neriešime, čia je to udica. Cievka stále drnčí a Lukymu chvíľku trvalo, než pochopil, že nám so Zdenkom sa nechce, a tak si šiel Luky zdolať svojho prvého maďarského kapra, ktorému zachutila kombinácia tigráča s ananásovou popkou. Hneď na začiatok nás potešil krásny lysec niečo cez 15 kg. Po zdokumentovaní sme danú montáž znovu umiestnili na svoje miesto a keďže sme – plní zážitkov nedokázali hneď zaspať – tak sme ešte hodnú chvíľku diskutovali.
Môj tajný cieľ výpravy splnený
Po pár hodinách sme sa rozhodli ísť konečne spať s jasným odkazom pre Lukáša, že všetky udice sú jeho. Pri zaspávaní sa ozvala opäť rovnaká udica, ale s padákovým zvukom. Zvykne to byť typické pri vyrazení olova, keďže chytáme na odpadávajúce montáže a robí to zväčša menšia ryba ako karas alebo pleskáč. Samozrejmosť to však nie je a často sa stretávame pri takomto zábere aj so záberom od amura. Zvuk neprestával, tak sme sa so Zdenkom vyhrabali zo spacákov, ale Luky už zdolával – podľa jeho slov asi pleskáča. Až kým ten „pleskáč“ neprišiel k brehu a nestal sa z neho amur! Mne sa tieto ryby páčia pre ich bojovnosť a ak je biely amur bojovná ryba, tak čierny amur ho riadne tromfne. Práve takého sme mali na udici, ktorý dal v súboji riadne zabrať Lukymu. Zdolal si svojho prvého väčšieho amura a hneď to bol aj môj cieľ výpravy. Obrovská paráda hneď prvú noc a splnený tak môj tajný cieľ výpravy. Nečakal som, že to môže ešte niečo prekonať, o to sladšie bolo to, čo sme zažili na výprave v najbližších dňoch...
Po opätovnom vyvezení sme už pre silné emócie nevedeli zaspať, nuž sme sa postupne prehupli do ranného a následne denného režimu. Počas dňa bolo k nám štrkovisko štedré a podarilo sa zdolať väčšie či menšie kapry takmer na každú udicu. Pocitovo sme sa už skoro tešili pri jednom kaprovi, že by Lukáš mohol prekonať magickú hranicu, ale po zmeraní mu chýbalo k danej méte pár gramov.
Podvečer som už bol riadne unavený, čo mohlo byť spôsobené aj pracovným vyťažením a nedostatkom spánku z predchádzajúceho dňa. Proste ma vyplo a spal som tak tuho, že som nepočul ani zábery, ani že chalani mali v noci veľa práce s rybami. Rozospatý som sa zobudil až na nepublikovateľné slová, ktoré súviseli s informáciou, že Zdenkovi práve zdrhol zdolaný magický amur, keď ho dávali do plávajúceho saku kvôli fotke. Následne sme do rána nemali už žiadnu akciu, ale ja som sa už cítil vyspatý. Chalani išli dospávať a ja som začal pripravovať ďalšiu kŕmnu kampaň na jednotlivé miesta, plus PVA k montážam.
Ryba si so mnou robí, čo chce
Od rána klasicky – previezť montáže a dosypať kŕmenie a následne len čakať a relaxovať. Až kým neprišiel záber na Lukyho udicu a išli so Zdenkom zdolať pravdepodobne kapra z člna. Bol to krajší kapor, ale nebol „magický“. Po zdokumentovaní a pustení ryby prišla pomalá jazda na moju udicu. Luky stál priamo pri nej, tak som ho požiadal, nech mi ju podá. Ihneď po pokuse o protiťah som vedel, že je niečo „inak“. Mal som pocit, že nedokážem nič robiť s rybou na druhom konci a robí si so mnou, čo chce. Navinul som pár metrov, ale ryba obratom stiahla dvojnásobok. Videl som, ako môj trojmetrový Stalker pracuje a podľa odhadu som sa bál aj na niečo myslieť. Pritom ma chalani bombardovali otázkami, že čo to mám na udici, lebo počuli moje zvuky, keď sa ryba rozhodla vyraziť a moju snahu pri člne ju brzdiť. Chytil som už dosť magických, aby som vedel, že tento by mohol byť magickejší, ale stále som sa na to bál aj myslieť. Aj som hovoril parťákom, že to bude taký menší agresívny kapor, len aby som na to nemyslel.
Magickejší než magický
Po dlhých minútach sa mi ho postupne podarilo presvedčiť, že sa ukáže na hladine a keď sa to stalo, aj som sa zľakol. Následne sa ho Zdenkovi podarilo podobrať a keď ho zbadal, hneď sa začal zoširoka usmievať. Nepovedal nič radšej ani on, ale už sme všetci tušili, čo by to mohlo byť. Presunutie ryby do plávajúceho saku, odháčkovanie a vtedy mi už bolo jasné, že mám pred sebou jedného z najväčších kaprov tohto štrkoviska a najväčšieho, akého som ja doteraz chytil. Po viacnásobnom meraní čistej hmotnosti ryby som sa neskutočne tešil, že som prekonal svoj kaprí osobák a posunul ho výrazne nad magickejšiu hranicu – na číslo 31,53 kg! Chvíľku som to nevedel ani spracovať a iba som stál vo vode, pričom som pozeral na tú nádheru vo vaničke. Fotenie trvalo dlhšie, pretože ryba mala svoj vlastný názor a nechcelo sa jej veľmi spolupracovať. Keď som ju pustil naspäť do jej živlu, pocítil som neuveriteľnú emóciu.
To nebolo všetko!
Takú emóciu pocítil v onen deň aj Zdenko, keď zdolal svojho ďalšieho amura 24+, ktorý je zároveň aj jeho novým amurovým osobákom. Tentoraz sa ho podarilo dostať aj pred objektív, takže radosť bola o to väčšia. Po tejto rybe bolo Lukymu jasné, že všetky udice teraz čakajú už len na neho a tých pár dní, čo nám ešte zostáva, budeme dúfať, že sa podarí aj jemu prekonať svoj osobák. Už ani nevieme, či a koľko sme chytili rýb cez deň alebo v noci po zvyšné dni. Mali sme párkrát aj krásny double, ale pred poslednou nocou to prišlo. Tešilo nás to o to viac, že záber prišiel Lukymu na jeho udicu a podarilo sa mu zdolať krásneho lysca, ktorého čistá hmotnosť prekonala magických 20 kg, a tak si zlepšil svoj osobák aj Lukáš. Poriadne si svoje emócie užil, od nás aj s dávkou dvojvedra studenej vody.
Odmena s trojnásobným bonusom
Keď to všetko zhrniem, mohla to byť naša odmena nielen za celý ten týždeň, ale všeobecne za to, čo športovému rybolovu venujeme. Na výpravách si navzájom veľa pomáhame, nasmejeme sa, ale aj sa poriadne fyzicky nadrieme, nehovoriac o odlúčení od rodiny a ekonomických aspektoch. Vždy si však výpravu dokážeme riadne užiť a teší nás, keď je to aj s rybami. O to viac nás teší, ak máme za toto úsilie odmenu a tentoraz to bolo skutočne magické, lebo to bolo aj so statnými rybami a trojnásobným bonusom pre každého účastníka.
Takýto parádny týždeň prajem zažiť všetkým športovým rybárom v roku 2025, aby si chvíľky pri vode užili a mohli sa tešiť zo svojich úlovkov. Petrov zdar!
Ladislav Bitto
MIVARDI Slovensko
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
