Na rybárskej škole sa študenti učia množstvo nových poznatkov o rybách, ich živote, chove a tiež love. Na praxi sa venujú starostlivosti o ryby, rozmnožovaniu rýb, zarybňovaniu, odlovom rýb... Navyše po vyučovaní ešte chodia na rybársky krúžok alebo vo voľnom čase, cez víkendy a prázdniny lovia ryby.
nezadaný
29.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 48
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2025.
Predstavte si, že pritom ich to neustále baví. A práve to je úžasné, ba až výnimočné! Niet sa čomu diviť, že vo svojom odbore nie sú vôbec žiadne „béčka“. To, čo sa naučia v škole, dokážu dokonale zužitkovať aj vo svojej záľube – rekreačnom rybolove. Svedčia o tom najmä ich jedinečné, niekedy až kapitálne úlovky.
Rybársky krúžok
Rybársky krúžok sa na škole s rybárskym odborom teší veľkej obľube. Každý utorok po obede vyrážame k vode. Najčastejšie na školský účelový revír Šúrsky potok, na neďaleký Malý Dunaj, výnimočne na veľký Dunaj, Čiernu Vodu alebo aj inde. Sezónu začíname lovom na feeder, plávanú, prípadne na ťažko. Krásne pleskáče, jalce, plotice alebo mreny sú najčastejšími úlovkami. Niektorí študenti sa venujú aj muškáreniu. Na nížinných stojatých vodách je to skutočná výzva aj pre skúsených muškárov, napriek tomu ani tu nie je o úlovky núdza. Keď začne sezóna lovu na prívlač, venujeme sa prevažne tejto disciplíne, a to od najjemnejšej ultra light až po ťažkú sumcovú prívlač. A práve pri vláčení sa najviac ukazuje skutočné majstrovstvo mladých chalanov.
Obľúbená prívlač
Lov na prívlač patrí jednoznačne medzi najobľúbenejšie spôsoby lovu v rybárskom krúžku. Po nedávnych úhynoch rýb na Malom Dunaji sme museli zmeniť miesta lovu. Bolo poznať, že na postihnutom úseku ryby doslova chýbajú. Zubáč, šťuka, boleň aj ostriež sa takmer úplne vytratili. Až po zmene stanovišťa sa objavili prvé úlovky. A nie hocijaké! Tomášovi sa hneď po príchode podaril úlovok veľkej, takmer metrovej šťuky. Zabrala na malú rotačku a po chvíli zdolávania ju za asistencie kamarátov dostal do podberáka. Rýchlo sme jej pripravili mokrú podložku a spravili pár fotiek, samozrejme, aj s pomocníkmi...
Chlapci lovia ďalšie šťuky, mne sa podaril úlovok boleňa. Prakticky na každej vychádzke máme pekné úlovky. Pravdaže, okrem šťúk sú to aj zubáče, bolene, jalce, ostrieže a ďalšie ryby. Občas sa podarí aj úlovok pekného sumca. Malý Dunaj je skutočne jedinečnou, bohato zarybnenou vodou. Pokiaľ by tu nedochádzalo k havarijným úhynom rýb, tak by to bol dokonalý rybársky raj. Obľúbený je aj náš školský účelový revír Šúrsky potok. Pravidelne ho zarybňujeme, čo sa vždy prejaví na úlovkoch. Je to doslova „šťuková“ voda, aj keď ani ďalšie dravce nie sú výnimkou. Občas sa nám podarí vyraziť ďalej a spoznávať aj iné slovenské vody. Alebo berieme na ryby študentov zo spriatelenej rybárskej školy z malebného juhočeského mestečka Vodňany. Z kraja rybníkov a rybnikárov si prišli zavláčiť na Hron a hneď na prvýkrát boli úspešní. Odmenou za snahu a trpezlivosť im bola, aj keď nie trofejná, ale predsa kráľovná slovenských riek – hlavátka.
Sumec z Váhu
Chlapci nezaháľajú ani cez prázdniny. Posielajú mi správy s úlovkami zo svojich domácich vôd. Niektoré sú naozaj unikátne. Ako napríklad Filipov úlovok sumca v dĺžke 193 cm a hmotnosti 55 kg! Ulovený bol viac-menej náhodou pri love zubáčov na rieke Váh, okolo ôsmej hodiny večer. Boj na jemné náradie trval v silnom prúde Váhu približne jeden a pol hodiny. Zabral na vobler pri potopenom strome, a to hneď po nahodení. No Filip aj tak najradšej loví zubáče. Medzi úlovkami mu nechýbajú kapitálne kusy dlhé okolo metra.
„Súkromáky“
Rybačka na súkromnom revíri má určite svoje nesporné výhody. Veď čo môže byť pre rybárov atraktívnejšie ako lov na bohato zarybnenej vode, doslova preplnenej kapitálnymi kaprami, sumcami či jesetermi. Aj keď, pravdupovediac, súkromné revíry ani pre mňa, ani pre chlapcov z rybárskeho krúžku nepredstavujú takú výzvu ako lov na zväzovej vode. Ale prečo si aspoň občas nespestriť rybačku úlovkom vzácnej, niekedy možno až exotickej ryby ako napríklad vyzy, jesetera alebo farebného variantu kapra – koi? No najväčším lákadlom sú trofejné kapry. Úlovok kapra nad dvadsať kilogramov je predsa snom mnohých kaprárov.
Na súkromný revír prichádzame vždy plní očakávaní. Tu je skutočne reálna šanca na poriadny úlovok. No môže sa stať, že ryby neberú ani na súkromnom revíri. A zdá sa, že práve takýto „nevydarený“ deň práve nastal. Veď pri vode je úplne ticho, rybári sedia pri svojich prútoch bez pohybu a nik neťahá ani len šupinku. Keď sme sa ich spýtali na zábery, len smutne pokrčili plecami. No „vydry“ z rybárskeho krúžku to, samozrejme, nevzdali a nenechali sa odradiť. Ryby tu predsa sú a nie málo, zostáva len presvedčiť ich k záberu. Výber miesta, trochu krmiva a už nástrahy letia do vody. Len kúsok od brehu, netreba ďaleko... Skutočne. Prejde možno len pár minút a chlapci majú prvé zábery. Martin zdoláva niečo väčšie, s podberákom prichádzame na pomoc, ale ryba sa na hladine nechce ukázať, vytrvalo bojuje. Asi to bude pekný kapor alebo jeseter... Keď sa na hladine ukáže podlhovastý čierny chvost, je to jasné. Veľký jeseter – určite cez meter! Chvíľu obdivujeme jeho krásne prehistoricky pôsobiace telo... Pár fotografií a jesetera púšťame späť.
Lovíme ďalej. Opäť jeseter, ešte väčší ako predchádzajúci! Má takmer 130 cm! Nálada je čoraz lepšia. Aj ďalší chlapci hlásia prvé ryby. Janko ulovil na boilies kapra okolo 6 – 7 kg. Ďalšie ulovené kapry majú tiež do 10 kg. Dávidovi sa podaril úlovok vyzy na boilies. Je to ešte mladá ryba, z ktorej sa v dospelosti stáva neúprosný obrovský dravec. Konečne si môžeme zblízka prezrieť aj túto unikátnu rybu. Nakoniec sa chlapcom darí uloviť kapra okolo 15 kg! To už vyvoláva zvedavosť u ostatných loviacich rybárov, ktorí len neveriacky krútia hlavou. Ako je toto možné?
Kapitálny kapor!
Asi to nebude náhoda ani šťastie, že sa chlapcom takto darí. Navyše nielen na súkromných vodách. Ako dôkaz je tu na záver výnimočný úlovok kapra z bežnej zväzovej vody. Ale tento jedinečný zážitok nám vyrozpráva priamo jeho lovec. Napriek mladému veku, nesmierne skúsený kaprár Dávid:
„Dátum 7. september 2024 budem mať v pamäti do konca života. Vybral som sa s kamarátom na rybačku na zväzové štrkovisko, kde je lov mimoriadne náročný, najmä kvôli väčšej hĺbke a porastu, ktorý rastie na dne. Na miesto sme dorazili pred zotmením, rýchlo vyhádzali veci z auta do bivaku a rozložili sa. Potom nasledovala príprava udíc, jednoduchých montáží, boilies na štvorku háčik, krmivo – pár guliek okolo montáže a peletky do PVA bagu. Potom sme už s kamošom sadli do člna hľadať vhodné miesto na uloženie nástrah. Približne po hodinke sa mi ozvala najvzdialenejšia udica. Rýchlo sadám do člna a kamarát na mňa ešte pred odchodom kričí: „Prines godzillu!“ To sme ešte vôbec netušili, čo bude na konci montáže. Po príchode k rybe som jej odhadoval tak 5 kíl. Avšak vzápätí sa ryba prudko stiahla do hĺbky a vtedy začalo pravé rodeo. Cítil som každý hrb, kopec, jamu, ktoré ryba kopírovala popri dne a postupne som jej pridával na hmotnosti. Keď som asi po pol hodine rybu konečne dostal na hladinu a zasvietil na ňu čelovkou, srdce sa mi doslova zastavilo. Už som pochopil, že ide o veľkú rybu. Bola takmer na dosah, zreteľne som rozoznával jej mohutné telo, plutvy, hrb za hlavou... Bolo mi jasné, že na prúte mám rybu možno až takmer 30 kg! Kapor sa splašil a nepodarilo sa mi ho na prvýkrát dostať celého do podberáka, takže všetko začalo nanovo. Keď sa po ďalších stresujúcich piatich minútach kapor opäť pri člne vynoril, doslova som sa naň s podberákom vrhol, aby mi už neušiel. Len čo bol celý v podberáku, stratil som reč. Iba som ticho premýšľal, čo som to vlastne ulovil. Kričím na kamoša, že má malú podložku a on že to nie je možné, tak priniesol moju väčšiu. Pozrel do člna a potom sme už neverili obaja, čo som to priniesol na breh. Filip začal vážiť a váha sa pretočila cez 32 kilogramov! Bez saku 30,5 kg! Radosti bolo viac než dosť a v rukách som držal svoj nový osobák! Po toľkých rokoch snaženia, odsedených hodinách pri vode, ono to konečne prišlo. Bola to moja prvá ryba, ktorá presiahla hranicu 30 kg. Veľká vďaka patrí aj kamarátovi, ktorý ma zobral so sebou na ryby a veľa mi pomohol a poradil. Takýto zážitok zo srdca prajem každému slušnému rybárov – vytrvalému kaprárovi!“
Ing. Jaroslav ŠUBJAK
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
