Keď začínam písať tento článok, tak znovu nervózne preberám nohami pod stolom, pretože je tu jeseň, obdobie, na ktoré sa teším najviac z celého roka a neviem sa dočkať, kedy sa dostanem na vodu. Nedávno sa mi to podarilo a som z toho ešte stále nadšený ako malé dieťa pri štedrovečernom stole.
nezadaný
29.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2025.
Nenapodobiteľná jeseň
Mám veľmi rád aj prvé dni prívlačovej sezóny, lebo prichádzajú po neuveri-teľne dlhom zubáčovom pôste, ale jeseň je jeseň! Je to čas záberov, kontaktov, stratených aj úspešne zdolaných úlovkov, jednoducho – čas zubáčov. Teraz sú tieto ryby veľmi hladné, veľmi nahnevané a „kopú“ ako divé!
Neskorej jeseni však zazlievam jednu vec, a to sú čoraz kratšie dni. Počasie nám síce tiež vie pokaziť radosť z rybačky, ale každý zanietený a dobre vybavený lovec sa s ním vie vyrovnať. Menej hodín lovu je však element, s ktorým sa nedá robiť vôbec nič. A ja nie som veľký fanúšik nočného lovu. Musíme sa teda vyrovnať s tým, že s každým dňom je menej a menej hodín určených na hľadanie našej vysnenej ryby – zubáča.
Dnes sa mi chce
V októbrovom vzduchu cítiť napätie. Najmä, keď ideme na vodu už za úsvitu. Mám dojem, že všetko naokolo je výraznejšie. Ťažko sa mi to vyjadruje slovami, ale mám úplne iné pocity ako napríklad v decembri. Vtedy mám dojem, že vzduch je ťažký, ohromujúci a som ním silne rozdrvený a spomalený. Na druhej strane v októbri sa táto ostrosť a expresivita prejavuje v pohyboch – vo všeobjímajúcej dynamike. Artur, môj dlhoročný kamarát, s ktorým som strávil veľa času na spoločných expedíciách, zvykol počas našich jesenných výletov hovoriť: „Dnes sa mi chce“. Myslím si, že táto formulácia obsahuje všetko podstatné – nebudeme „špekulovať“. Podvodné kráľovstvo žije, ryby sú aktívne, nestrácajú čas a chystajú sa na zimu. Začiatkom jesene ani neuprednostňujem nejakú konkrétnu dennú dobu. Existuje len jedno pravidlo – skok, skok a bum! Ak sú na mieste ryby a my sme práve trafili čas ich aktivity, nástraha vedená po správnej dráhe nakoniec zasiahne zuby dravca. Tu v prvom rade funguje zákon štatistiky. Neustálym bičovaním vody máme veľkú šancu, že sa do záberov jednoducho trafíme. Bolo to takmer vždy v októbri, keď som nachytal najviac zubáčov. Možno to neboli vždy rekordné kusy, ale počty boli pôsobivé.
Tam berú
Všeobecne známe a obľúbené „fleky“ sú na jeseň vždy obsadené rybármi. Stačí sa pozrieť na vodu, na zakotvené člny, aby ste mali prehľad, kde sú. Ja ale odporúčam ísť vlastnou cestou. Neoceniteľným pomocníkom bude pre vás sonar a vrstevnicová mapa obľúbeného jazera. Potom už nebude ťažké vyhľadať potenciálne dobré miesta, ako sú hrany, pôvodné koryto, vyvýšeniny, potopené stromy, ruiny a podobne. Kľúčová však môže byť aj prítomnosť menších rýb. Pokiaľ sa kŕdle rybiek ešte stále držia v plytkej vode, zubáče určite budú niekde nablízku. Len čo sa malé ryby pohnú do hlbších partií, budú ich nasledovať aj dravce. Zubáče sa v tomto období nemusia zdržiavať len v blízkosti dna, ale pokojne sa môžu pohybovať v stĺpci. Ešte stále môže byť lepšou nástrahou twitchový vobler ako klasická guma na jigu. Základ je byť na rybách a využiť tento najlepší čas v roku.
Hľadaj!
Môj dobrý známy, Dávid, rybár telom aj dušou, je výborným lovcom na method feeder a má obľúbenú hlášku. Pri nahadzovaní feedrového košíka vždy zakričí: „Hľadaj!“ Som presvedčený, že práve pri love zubáčov má toto heslo ešte väčší význam. Pretože základom úspechu je neustále bičovanie vody a prechytávanie každého metra dna. Výborným pomocníkom je, samozrejme, sonar, pomocou ktorého vieme zvýšiť pravdepodobnosť, že chytáme na správnom mieste.
Ja vždy po príchode na lovné miesto urobím niekoľko kontrolných náhodov, potom prípadne zmením postavenie lode alebo sa sústredím na smer, kde sonar ukazuje ryby. Ak nemám žiadny kontakt s rybou, štartujem motor a vyrážam ďalej hľadať aktívne ryby. Stále verím tomu, že nájdem miesta, kde dravce aktívne chcú loviť. Ale pamätajme na to, že klasika nie je vždy to pravé orechové. Koľko rybárov, ktorí lovia stále rovnako, vidíte dennodenne na vode? Náhod, jeden alebo dvakrát potiahnutie špičkou alebo navijakom a potom prepad nástrahy ku dnu, a tak stále dookola v jednom rytme, akoby svet pod vodnou hladinou bol nejaká zacyklená animácia. Niet sa čo diviť, že najlepšie výsledky potom majú tí, ktorí stále niečo vymýšľajú, kombinujú, špekulujú. Možností je neúrekom: drop-shot, twitching, cikády a veľa a veľa iných...
Päť pravidiel lovca zubáčov
Nedovolil by som si na začiatok čitateľom predstaviť presný návod, kde hľadať zubáče. Každý rybársky revír sa riadi vlastnými pravidlami, ale niektoré pravidlá predsa len vo všeobecnosti platia, a to hlavne tie, ktoré sa týkajú dobrých miest. Ide napríklad o povrch dna, hrany a zlomy, podvodné pahorky, terénne nerovnosti, zatopené stromy či staré stavby... Neprezradím nič nové, ak napíšem, že o úspechoch na konkrétnom revíri rozhoduje hlavne počet hodín strávených hľadaním a lovom zubáčov. Sú však pravidlá, ktorých použitie nám môže zvýšiť šance na úspešný lov...
Fluorocarbon. Milujem čítať internetové diskusie na tému používania či nepoužívania fluorocarbonu. Najviac sa mi páčia tie názory rybárov, ktoré pokladajú fluorocarbon za nepotrebný a drahý produkt a chvália sa úspechmi ulovenými na oceľové či volfrámové lanko. Je mi úplne jasné, že veľmi aktívna ryba zaberie na nástrahu bez ohľadu na to, či je priviazaná na fluorocarbon alebo volfrámové lanko. Ako ale vysvetlia situáciu, keď na jednej lodi lovia dvaja alebo traja rybári s rovnakými nástrahami, rovnakým spôsobom a jednému sa darí oveľa viac ako druhému? Už asi tušíte, kde môže byť dôvod. Preto vždy pri love zubáčov používam fluorocarbon. Jediná výnimka môže byť zakalená voda a väčší výskyt šťuky. Vtedy používam titánové lanká. Priemer fluorocarbonu používam 0,35 mm alebo 0,40 mm. Kvalitný fluorocarbon nijako zásadne neovplyvňuje prácu nástrahy. Oveľa závažnejší element je karabínka. Snažím sa používať najmenšie použiteľné. Tu je veľmi dôležitá kvalita, ale o tom budem ešte písať.
Na ľahko. Na loď si so sebou beriem vždy dva prúty. Prvý z nich je typický zubáčový do 35 gramov. Druhý je naopak ľahký prút s veľkou silovou rezervou, do 14 gramov. Niektorí tvrdohlaví konzervatívni lovci zubáčov sa už chytajú za hlavu, tvrdiac, že s takým prútom nie je možné zubáča zaseknúť. V prípade lovu na veľkých hĺbkach alebo v extrémnych poveternostných podmienkach určite áno. Ale ja sa snažím vyhýbať hĺbkam nad 10 metrov pre riziko úhynu zubáčov pri zdolávaní. Jemnejší prút mi vždy dobre poslúži na hľadanie dravcov naľahko, so 4 až 5-gramovou jigovou hlavičkou, na ktorej mám 10 cm nástrahu. Na približne 4 až 5-metrovej hĺbke to niekedy prináša zázraky. Neobmedzujem sa len na pomalé vedenie nástrahy – chytám aj pomerne dynamicky s jedným, dvojitým alebo aj s trojitým skokom v stĺpci. Potom je čas dopadu na dno dlhší a pohyb nástrahy na jemnejšom prúte je oveľa prirodzenejší než pri použití prúta do 35 gramov. A otázka záseku? Nástrahy vedené naľahko majú zubáče zvyčajne celé v ústach a nie je problém so zásekom. Zábery sú väčšinou veľmi poctivé.
Farby. Toto je téma na celú knihu. Tu si výber zjednodušujem – najviac verím prírodným farbám, zubáče predsa lovia reálne ryby z revíru, kde žijú. V tejto súvislosti vyberám farby nástrah tak, aby čo najlepšie imitovali malé rybky. Nástrahy s olivovým alebo čiernym chrbtom a svetlejším bruškom s flitrami ma väčšinou nikdy nesklamali. K tomu perleťové, transparentné, brokátové, zlaté či vo farbe čaju nasledujú hneď za nimi. Veľmi riedko nastražujem ostré farby ako žltá, biela, ružová, fluozelená a podobne. Určite sa aj s takýmito farbami niektorým rybárom darí, ale mne jednoducho nesedia a neverím im.
Karabínka a jigová hlavička. V tejto veci nie je miesto na žiadne kompromisy. Nezabudnem nikdy na pohľad môjho brata, ktorý po niekoľkosekundovom zdolávaní veľkého zubáča vytiahol len otvorenú karabínku. Pamätám aj rozpadnutý obratlík s karabínkou, ktorý nevydržal ani len zásek po zábere peknej ryby. Od toho momentu nadväzujem na koniec fluorocarbonu len samotnú karabínku typu Duo Lock. Najdôležitejším parametrom kvality karabínky je to, že sa nedá jednoducho ohnúť v prstoch. Vychádzam z jednoduchej logiky, že čím je karabínka odolnejšia, tým je lepšia. Aj keď je to za cenu väčšieho rozmeru.
Pokiaľ ide o jigové hlavičky, tak je to podobné. Musia byť čo najsilnejšie a nie je možné ich jednoducho ohnúť. Najlepším dôkazom ich kvality sú uviaznuté nástrahy. Ak máte kvalitnú šnúru a namiesto odtrhnutia nástrahy vytiahnete ohnutý jigový háčik, je čas ho zmeniť. Okrem toho je dôležité kontrolovať ostrosť jigového háčika. Odporúčam zadovážiť si brúsku na háčiky a sem-tam ňou ostrie prebehnúť. Dôležitým parametrom jigu je aj priemer drôtu, z ktorého je vyrobený. Čím tenší, tým lepší, lebo tenší ľahšie vnikne do tvrdých partií zubáčovej tlamy. Priemer ale nemôže byť na úkor tvrdosti – ako som uviedol vyššie.
Tajná zbraň. Určite máte vo svojej prívlačovej taške „killery“, ktoré vám často prinášali zábery a ryby. Popri bežných kopytách rôznych farieb, tvarov a dĺžok to môžu byť „koguty“, manduly či rôzne typy voblerov alebo cikád. Už niekoľko sezón u mňa bodujú hlavne smáčiky – nie tie malé, na ktoré lovíme ostrieže, ale veľké, minimálne 10 centimetrové, ktoré sa dajú vodiť na zubáčovom prúte. Výhoda týchto smáčikov je v tom, že ich môžeme vodiť na akejkoľvek hĺbke, oživovať ich rôznymi spôsobmi a použiť aj ľahké hlavičky (napr. aj trojuholníkového tvaru). Napríklad ak lovíme na hĺbke okolo 4 metrov, tak odporúčam viesť smáčika na hĺbke 3 až 3,5 metra, a to bez kontaktu s dnom. Zubáče sa často nechajú oklamať agresívne ťahanými smáčikmi v stĺpci. Tri či štyri poskoky, pomalé klesanie a znovu 3-4 poskoky... To je scenár, ktorý mi priniesol nejednu krásnu rybu. Jedna vec je istá – záber na takto vedenú nástrahu je naozaj ťažké prepásť. Dôležité je ešte vedieť, že zubáče nemajú problém nasať naozaj veľké, až 20 centimetrové smáčiky.
Nepredvídateľnosť správania zubáčov radí tieto ryby medzi dokonalé ciele lovca dravcov. To je ďalší dôvod, prečo sa oplatí venovať im oveľa viac času. Skúste využiť mojich päť pravidiel a dajte mi vedieť, či som sa trafil.
Mateusz PUSTUŁA
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
