Ďakujem vám, že moje príspevky čítate, ste pre mňa inšpiráciou. Pripomínam, že viac v obrazovom formáte môžete sledovať na mojom YouTube kanáli. Keď to zrekapitulujeme, tak už vieme spoločne viazať mušky, vyznáme sa vo vybavení a naučili sme sa muškáriť. Logicky z toho vyplýva, že už môžeme spoločne na ryby.
nezadaný
29.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2025.
V tohtoročnej novej sérii článkov sa pokúsim predstaviť tie najzaujímavejšie európske revíry, ktoré navštevujem so svojimi klientmi alebo sám, kvôli testovaniu nových vecí.
Návšteva rieky Steyr
Malebná horská rieka Steyr v Hornom Rakúsku má celkovú dĺžku 68 km. Nás bude zaujímať asi 5 km rieky okolo mesta Molln. V tejto časti rieka preteká nádherným horským kaňonom a vytvára úžasnú prírodnú scenériu. Rieka dokázala do horského masívu vyhĺbiť hlboký kaňon a do skál vyryť špecifickú kresbu. V tejto časti rieky sa vyskytujú pstruh potočný, pstruh dúhový a lipeň tymiánový. Poďme teda k nášmu poslednému výletu...
Z fotiek a videí na YouTube sme vyhodnotili, že by malo ísť o veľmi zaujímavý revír. Ide o úsek od elektrárne Agonitz k detskému domovu Schloss Leonstein. Steyr je jednou z mála európskych riek s pitnou vodou. Rybárske povolenky je možné získať u pána Russmanna, tel. +43(0)699/1109 9241. Cena kvóty je 120 eur na deň, plus 20 eur za štátny lístok. Celkom vysoká cena za jednodňové chytanie. Na povolenku si môžete odniesť 3 ks pstruhov dúhových. Lipeň a pstruh potočný sú celoročne hájení. No v Rakúsku sú momentálne ceny za povolenky 110 až 200 eur za deň lovu. U nás to je cena za celoročnú povolenku.
Je piatok večer 22. novembra a mám zrazu telefonát. Na druhom konci je môj šialený kamarát, s ktorým zažívam tie najbláznivejšie rybárske akcie. „Zdar, Martin, čože ťa trápi?“ „Nič, len som ťa chcel počuť a navrhnúť opäť jednu rýchlu akciu,“ počujem zo slúchadla. „Čo to znamená?“ pýtam sa. A hneď odpoveď: „Hele, krásna rieka v Rakúsku. Nádherné prostredie a super ryby.“ Pýtam sa: „V čom je háčik?“ „No, je to skoro 600 km tam a 600 späť a chcem to ísť na otočku.“ „Dobre a cena povolenky?“ pýtam sa. „Nuž, to je ten druhý háčik... Cena je 140 eur.“ Wau, tak to som nečakal. „A čo by tam čakalo nás?“ „Sú tam trofejné lipne!“ Tak na to ma dostal: „Ok, v nedeľu ráno som u teba!“ Mám teda ešte deň na prípravu.
Príprava na lipne a dúhaky
V sobotu ráno rýchlo sadám za viazací zveráčik a idem si pripraviť špeciálnu veľkosť na trofejné lipne. Lipeň má rád veľmi malé mušky. Lenže z videí, čo som videl, bolo jasné, že sú to hlbšie pasáže. Využijem teda nové špeciálne háčiky od Hanak competition H 460 BL jig Superb RS a k nim upravené tungstenové hlavy. Je to malý háčik so širokým oblúčikom a úpravou jigu, takže aj na veľmi malé háčiky dáte veľké priemery hlavičiek. To je presne to, čo potrebujem. Vzory mám jasné. Dva vzory bažantích nýmf, sirupčík a spectra-dubbingový potočník. Veľkosť háčikov 18 a veľkosť hlavičky 3,5 mm. Tak na lipňov som nachystaný. Teraz ešte niečo na dúhaky. Chcem veľkú rybu, urobím teda veľké nástrahy. Takže dva druhy strímrov a tri druhy worms zo špeciálnych talianskych šeniliek. No a sobota utiekla ako voda. Budík nastavujem na druhú hodinu ráno, pretože musím byť u Martina o 3.45 hod. Hlavne nič nezabudnúť...
Aby sme dorazili včas...
Všetko nakladám do auta a vyrážam smerom na Brno. V Brne prebieha vrelé privítanie, pretože sme tento rok s Martinom ešte spoločne na ryby nestihli vyraziť. Presadám k Martinovi a vyrážame smer Mikulov, tu kúpime rakúsku známku a hurá smer mesto Molln. Po ďalších tri a pol hodinách jazdy dorážame do mesta Molln a rovno ideme k pánovi Russmannovi, u ktorého sme už mali dohodnuté povolenky a čas stretnutia. Stihli sme to na minútu presne. Martin ma po ceste nenechal ísť ani na záchod, aby sme dorazili včas. Povolenky a pár základných informácií máme a rýchlo odchádzame na parkovisko určené len pre rybárov. Pre istotu som so sebou vzal aj mušky z obchodu, aby mi Martin hneď nevybral krabičku. Samozrejme, že podotkol, či nemám nejakú mušku navyše... A mal asi 1000, tak si vyber a ideme k vode!
Krásny štart!
Zostup k rieke trvá asi 15 minút. Ideme dole do kaňonu a už počujeme hlasné hučanie silných prúdov. Prichádzame k rieke. Proti prúdu vidím dlhú tiahlu pláň a kúsok po prúde sú nádherné prúdy a tône. Martin hneď vyberá prvý prúd. Ja sa pomalej vody nebojím, a preto mierim na hlbšiu pomalú vodu. Zrazu vidím na hladine krúžok a druhý, a tretí. Super, pstruhy zbierajú z hladiny. Rýchlo naväzujem suchú mušku, malú podenku a nahadzujem nad prvú rybu. Muška neurazila ani 2 cm a zrazu krásny záber! Prvý pstruh dúhový, krásnych 35 cm! O chvíľu ďalšie a ďalšie. Krásny štart – tri hody, tri ryby!
Krúžkovanie ustalo, ryby sa rozplašili, no ja tu ešte chvíľu budem. V hĺbke je vidieť sem tam sa mihnúť pstruha. Dávam strímer. Ale je stále ešte pod nulou a voda je hrozne studená. Aktivita je ešte pomalá. Do strímra nejdú. Nasadzujem teda môj tromf, a to worms z mojich nových talianskych materiálov. Materiál je veľmi jemný a vo vode sa nádherne hýbe. Ryby naň hneď nádherne reagujú a ja pridávam jedného pstruha za druhým. Po pol hodinke ma to však už nebaví. Ryby sú všetky rovnaké. A ja som hlavne prišiel na trofejné lipne... Vyrážam teda za Martinom: „Tak čo, kamarát?“ „No super, plno menších dúhakov.“ „Ok, to máme rovnaké a kde sú tie tvoje trofejné lipne?“ „Podľa všetkých informácií sú hlbšie v kaňone...“
Posúvame sa o pár prúdov nižšie
Martin zakotvil uprostred tône pri krásnej pieskovej lavici. Ja sa staviam k ostrému prúdu, pod ktorým je hneď hrana, asi metrová jama. Scenár je opäť rovnaký. Jeden dúhak za druhým, žiaľ, veľkosť nepresahuje 30 cm. Martin však začal vo veľkom štýle a hneď druhá ryba je nádherný lipeň! Dohodli sme sa, že fotíme ryby nad 40 cm. Tento tesne atakuje túto hranicu. „Toho nefotíme, hneď ho púšťam,“ hovorí spokojný Martin. A vyplatilo sa. O malú chvíľu sa mu prút ohýba viac ako kedykoľvek predtým. Silný ťah okolo dna. Ryba dlho vzdoruje a nechce sa Martinovi ukázať... „Vidím to na lipňa,“ volá Martin. Idem pomaly k nemu a vyťahujem kameru. „Áno, je to lipeň a krásny,“ s úsmevom dodáva Martin. Po chvíli preťahovania je v podberáku. Krásny kus okolo 45 cm. Tak nádej ožíva a chytáme opäť sústredenejšie. Martin sa posúva ďalej po prúde a ja idem na jeho miesto, pretože lipeň nikdy nie je na mieste sám.
Dva hody a zásek sedí v ťažkej rybe. „Áno, je tam!“ volám na Martina. Krásny lipeň, ktorý si zobol moju novú nymfu na novom háčiku Superb RS. Krásny lipeň, 42 cm! Fajn, hneď som spokojnejší. Bez lipňa nie som. Postupujeme hlbšie do kaňonu. Chvíľu mám strach, či to bude priechodné a nebudeme sa musieť vracať. Ale vďaka veľmi nízkemu stavu vody vždy nájdeme miesto na prebrodenie. Martin dáva asi po hodine ďalšieho krásneho lipňa podobných rozmerov. Ja už triafam len dúhaky. Kamene na dne veľmi kĺžu a za celú sezónu už mám vytrhané klince z podrážok brodiacich topánok. Chvíľami si pripadám ako na ľade. A je to tu! Zrazu sa mi zviezla noha na väčšom kameni a ja padám do vody, práve som zabrodený skoro po pás! Padám celý, rukami sa snažím nájsť dno, aby som sa mohol odraziť a znova postaviť. Našťastie som mal bundu zapnutú až ku krku, vďaka čomu sa mi voda nenabrala do broďákov a zostal som takmer suchý. Uf!
Som nesmierne spokojný
Máme za sebou asi tri kilometre a začínam byť skeptický. Žiadnu veľkú rybu som už dlho nevidel a ani miesta nie sú úplne ideálne. Našťastie Martin je večný optimista a hneď mi pripomenul, že musíme hlbšie do kaňonu. Ok, tak ja už chytať nebudem a pokúsim sa nájsť naozaj veľkú rybu z brehu. Vyliezam na breh, kde je uzučká cestička a pomaly pokračujem po prúde dolu. Martin sa ďalej baví s menšími dúhakmi. Po ďalšom zhruba kilometri prichádzam k dlhej hlbokej tôni s piesčitým dnom. Presne toto miesto hľadám. Dobrú polhodinu miesto pozorujem a zrazu je to tu... Krásny čierny tieň sa sunie okolo dna. Zastavuje na mojej úrovni a vidím, že sa pasie. Ako indián sa plazím k vode a pomaly vkĺzavam do vody. Hneď som tam až po prsia. Lipeň je asi 4 m predo mnou. Ľahkým pohybom nadhadzujem svoju nymfu asi 3 m nad lipňa, aby som nymfu dokonale naviedol. Prvým hodom smer nymfy netriafam, druhý ani tretí ešte nie sú stopercentné... Na štvrtýkrát trafím dráhu aj hĺbku nymfy. Žiadny prudký útok sa nekoná, len malé zavlnenie do strany. Keby som na rybu nevidel, nikdy by som v podobnej chvíli nezasekol. Ale z Bosny som už od lipňov vyškolený, preto viem, že toto bol záber a ja prudko zasekávam. Od dna sa odlepuje obrovská ryba! Svojím typickým hadovitým zavlnením sa dvíha nahor. Hneď sa otáča a snaží sa mi utiecť. Ja však viem, že s novými fluorocarbonmi od Varivas nemá šancu. S chladnou hlavou približujem rybu centimeter po centimetri, až prudkým pohybom podberáka dostávam tohto krásavca z vody. Úžasná ryba presahujúca 50 cm! Úplne sa mi rozklepali kolená. Nadšením som si zakričal – „Je taaam!“ Martin je našťastie blízko a už chváta ku mne, aby mi pomohol rybu odfotiť. „Ty vole, to je macek,“ vypustil Martin. Hneď berie foťák, môj trofejný krásavec už pózuje so vztýčeným práporom. Hrdo stojí a nechá sa fotiť. Je vidieť, že je to hrdý kapitálny kus. Tak a ja má pre dnešok splnené. To, prečo som sem prišiel, som splnil. Som nesmierne spokojný. Pred sebou však máme ešte stále okolo dvoch kilometrov. Dobrá chvíľa dať si pauzu vstrebať tento zážitok a vyrážam ďalej.
Nymfy miznú v bielej papuli
Martin pokračuje podo mnou postupne prúdom. Ja som si na pláni našiel hranu, po ktorej by som mal hádam prebrodiť na druhú stranu. Vyšlo to. Na tejto strane sú obrie balvany a hĺbka okolo dvoch metrov. Zrazu vidím pri jednom z kameňov obrovský tieň. Tipujem tak 65 cm. Svoje nymfy opäť navádzam na túto rybu. Zrazu vidím, ako sa otvára tá obria biela papuľa a nymfy tam miznú... Srdce sa mi zastavilo, zasekávam a naraz sa v stĺpci ukazuje obrovský pstruh potočný. Žiaľ, netrvalo to dlho a muška vylieta z jeho papule. „Nié...!“ Je preč. Pstruh opäť zašiel pod svoj kameň a ja by som najradšej rozlámal prút. Lenže ja sa nevzdávam. Idem dať poriadnu nástrahu a skúsim spod týchto veľkých kameňov ešte niečo vydráždiť.
Úspech na štvrtý pokus
Rád používam strímre s veľmi ťažkými hlavami, krásne skáču okolo dna. Zrazu sa spod kameňa vyrúti ďalšie veľké telo... Nástrahu pohlcuje a hneď pohotovo zasekávam. Nasleduje brutálny tryskový útek a dva výskoky za sebou. Nádherný pstruh dúhový! Súboj trvá pomerne dlho a mňa začína bolieť biceps. Napriek tomu sa do ryby opäť opieram a asi na štvrtý pokus ju dostávam do podberáka. Wau, tak tomu hovorím deň! Nádherný dúhak okolo 55 cm. Ďalej už nemám silu ani chuť s lovom pokračovať. Venujem sa ďalej točeniu videa a koučovaniu Martina.
Začína neuveriteľný tanec...
Prichádzame ku koncu kaňonu, kde je nádherná dlhá tôňa. Žiaľ, na prostriedku stojí nejaký rybár. Martin hneď pohotovo dodáva: „Choď mu znepríjemniť deň.“ Pomaly sa k nemu približujem. Dávam opäť môj obľúbený strímer a na tri hody dávam tri dúhaky okolo 35 cm. Pán to ako obvykle nerozdýchal a pomaly odchádza k autu. Ja sa posúvam s Martinom na výhodnejšiu pozíciu a začína neuveriteľný tanec... V priebehu 15 minút dávam asi 20 kusov rýb od 35 do 40 cm. Pán pri aute len neuveriteľne krúti hlavou, pretože on nemal ani záber. Nuž, asi som mu ten deň trochu znepríjemnil. Prosto, záver kráľov. Veľmi sme si tento deň užili.
Unavení a spokojní vyliezame z vody a máme pred sebou približne hodinový návrat späť k autu. Po ceste sa rozprávame o dnešných krásnych zážitkoch a novozískaných informáciách o testovaných veciach. Napokon sme pri aute. Celý deň bez jedla a pitia. Nohy ma bolia až pri zadku. Takže kto tvrdí, že rybárčina nie je drina, ten nevie, čo je muškárina. Týmto heslom by som ukončil naše prvé putovanie.
Poďme to zhrnúť
Stojí táto rieka za návštevu aj napriek vysokej cene povolenky? Kvôli veľkosti rýb asi nie, ale kvôli celkovej atmosfére a kráse prostredia určite áno. A navyše ste na tomto revíri takmer sami. Pretože do toho kaňonu sa mnohým rybárom nechce.
V nasledujúcej časti pôjdeme do Slovinska na rieku Savinju na lov hlavátky podunajskej.
Filip APJÁR
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
