Rybárčenie je pre mnohých z nás vysnívaný a obľúbený koníček, ktorému venujeme podstatnú časť svojho voľného času. V našich podmienkach je zrejme len minimum ľudí, ktorí majú rybárčenie aj ako svoju prácu. Bolo by zaujímavé vedieť, či sa pre tých, ktorým sa rybárčenie stalo prácou, niečo zásadne zmenilo...
nezadaný
31.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 106
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.07.2025.
Ktovie, či profesionáli vnímajú toto naše spoločné hobby nejako inak? Tešia sa stále rovnako z každého rybárskeho výjazdu alebo to berú skôr už ako povinnosť? Užívajú si chvíle pri vode rovnako intenzívne alebo ich ženie viac pocit zodpovednosti a povinnosti niečo uloviť? Zrejme ťažko možno poskytnúť zovšeobecňujúcu odpoveď, ktorá by do tejto úvahy vniesla viac svetla. Zostaňme teda pri najväčšej skupine rybárov, a to pri rybároch voľnočasových.
Prelom kalendárnych rokov je zároveň pomyselným oddelením rybárskej sezóny minulej a rybárskej sezóny blížiacej sa. Reflektujeme a uvažujeme nad tým, čo sa nám podarilo, aké úspechy sme zaznamenali, ale zaiste rozmýšľame aj nad tým, koľko času sme na rybách v minulom roku strávili. Bolo to málo alebo viac, ako sme dúfali? V zásade nie je až také dôležité, koľko dní alebo nocí sme na brehoch našich obľúbených revírov strávili. Bola to zaiste len relatívne malá časť roka. Avšak boli to chvíle, keď sme sa na chvíľu stali súčasťou alebo skôr návštevníkom prírody.
Rybár ako návštevník
Niekto by možno rybárov považoval za akýchsi lovcov, ktorí sa snažia prekabátiť podvodné tvory. Osobne mám ale skôr pocit, že sme viac len krátkodobými návštevníkmi v prírode. Odídeme z pohodlia domova, často aj z tepla domova, a to kvôli tomu, aby sme vystavení rôznorodým živlom išli v ústrety svojej vášni. Často si to neuvedomujeme, ale v prírode je človek cudzorodým prvkom. Aj keď to možno v realite vyzerá inak, priznajme si, že v mnohých ohľadoch sa snažíme pretvoriť si rybársky kemp na akúsi vysunutú obývačku alebo spálňu niekde pri vode. Pohodlie na ryby už dnes prirodzene patrí, to zaiste áno. Už dávno sme za časmi, keď sa spalo na zemi pod provizórnym prístreškom alebo niekde pod stromom či pod holým nebom. Bivak však nikdy nebude hotelom a my nebudeme turistami s „all inclusive“ službami.
Skúsenosti nás učia, že ryby o nás veľmi dobre vedia. Samozrejme, nie na každom revíri možno túto skutočnosť naplno zažiť. Často však napríklad na súkromných revíroch alebo aj na miestnych vodách, kde je veľký tlak rybárov, jednoznačne platí, že je o nás vedieť. Príchod rybára k vode je totižto sprevádzaný opakujúcimi sa zvukmi a signálmi: zatváranie dverí, búchanie dvermi auta, manipulácia s člnom, zatĺkanie kolíkov od bivaku, buchotanie a iné hlučné prejavy. My ako návštevníci v prírode dávame o sebe jasne vedieť. Uvedomenie si tohto faktu nám paradoxne môže byť aj nápomocné.
Neraz som zažil situácie, že hneď prvá noc na rybách bola produktívna. Možno to niekedy bolo aj o šťastí, ale verím, že to súviselo aj s niečím úplne iným. Pre mňa bola síce rybačka len na začiatku, ale ja som začínal tam, kde niekto iný predo mnou skončil. Nie náhodne môžeme pozorovať presuny rýb po revíri do miest, odkiaľ rybár odišiel alebo kde práve nikto neloví. Ryby si prirodzene hľadajú tiché zóny, kde nevnímajú rušivé prejavy rybárov. Samozrejme, nie všetky ryby z celého revíru sa presťahujú do takejto pokojnej časti jazera. Ale opakované pozorovania mi ukázali, že sa to v nejakej miere predsa len deje. A tak, keď ja prídem v prvý deň na miesto, kde nejaký čas iní rybári neboli, môžem sa mylne domnievať, že som taký dobrý, že sa mi hneď v prvú noc podarilo urobiť záber. Realita ďalších dní následne počiatočný optimizmus zmierni.
Vytiahnuť udice
Ďalším príkladom, ktorý mi opakovane potvrdzoval, že ryby o nás veľmi dobre vedia, je aj metóda vytiahnutia prútov počas lovu. Pre kontext je potrebné uviesť, že takýto postup dáva zmysel najmä vtedy, ak sme na rybách viacero dní, napríklad celý týždeň. Pokiaľ teda počas týždňa mám pocit, že intenzita záberov ubúda alebo napríklad mám na kŕmnych miestach kapry menšej hmotnostnej kategórie, tak na nejakú časť dňa vytiahnem prúty. Domnievam sa, že odobrať z vody neprirodzený prvok natiahnutých vlascov môže pomôcť zvýšiť dôveru v miesta, na ktorých lovím. Pokiaľ montáže vytiahnem, tak vždy aj dokŕmim. Práve doplnenie boilies, peliet alebo partiklu má docieliť, aby sa ryby bez rušenia vedeli ďalej futrovať na mojej návnade. Nechytať je tak v tomto ohľade prostriedkom na to, aby séria záberov naďalej mohla pokračovať.
Vytiahnuť udice často pomôže aj samotnému rybárovi, aby načerpal nové sily, premyslel si ďalší postup a získal trochu odstup so zámerom pozrieť sa na priebeh rybačky s nadhľadom. Niekedy aj pol dňa bez silonov vo vode môže pomôcť. Mám tak čas pripraviť si montáže, namiešať ďalšiu dávku návnady, odskočiť si do obchodu alebo prejsť sa okolo revíru a porozprávať sa s inými rybármi.
Sila skúseností
Pokračujúc ďalej v úvahe, že rybári sú len na chvíľu návštevníkmi v prírode, podstatné je aj to, že napriek najmodernejším metódam, postupom a vybaveniu, príroda nad nami opakovane vyhráva. Všetci máme obľúbené taktiky, návnady a nástrahy, ale zrejme žiadna z nich nebola a ani nebude vždy a všade stopercentne úspešná. Záleží na ume rybára, ako sa meniacim podmienkam dokáže prispôsobovať a ako vie využiť predchádzajúce skúsenosti. Na začiatku každej rybačky sú pomyselné karty vždy nanovo rozdané, bez jasného výsledku. Aj to nás má učiť pokore a uvedomeniu si toho, že okrem kvalitne stráveného času v prírode, súperíme s rybami, ktoré dokonale poznajú prostredie pod vodou. Každý úlovok na brehu nám pripomína, že tentoraz sme boli úspešní my, ale druhý raz to nemusí opätovne takto dopadnúť.
Zanechať, ako sme našli
V súvislosti s rybármi ako návštevníkmi prírody nemožno opomenúť ani veľmi podstatný fakt, ktorý sa týka nášho vplyvu na prírodu. Niekedy je až neuveriteľné, čo všetko nájdeme odhodené v okolí našich revírov. Samozrejme, nemusia to vždy byť len rybári, ktorí si toto „svoje“ prostredie znečisťujú. Ale zaiste to budú aj rybári, preto by malo byť prirodzené, že každý rybár zanechá prírodu tak, ako ju našiel. Verím a nádejam sa, že sme ako spoločenstvo rybárov dnes na tom inak ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Uvedomujeme si zodpovednosť nielen voči prírode, ale aj voči nášmu spoločnému športu. Mali by sme myslieť na to, aby sme aj o ďalšiu dekádu mali kam chodievať na ryby a čo v revíroch chytať.
Každý jeden rybár je len na chvíľu súčasťou prírody. Všetci zároveň naše rybárske hobby vnímame unikátne a individuálne. Pre všetkých však platí, že ak z rýb odchádzame, tak často je to s pocitom silnej túžby opätovného a skorého návratu. Prajem každému mnoho príjemných chvíľ prežitých počas rybačky v prírode, pri vode a v spoločnosti pevných priateľstiev tichých bláznov.
Miroslav FEČKO
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
