Dni sa krátia a teplota klesá k bodu mrazu. Lístie zo stromov už pokrylo chladnú, premočenú a premrznutú zem. Prichádza ten správny čas na lov veľkých dravcov, pre mňa konkrétne lov veľkých šťúk na veľké nástrahy. Dlhé večery mi dovoľujú viac premýšľať nad šťukami, aby som využil toto obdobie čo najefektívnejšie.
nezadaný
31.12.2024 (1/2025)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2025
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 100
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.07.2025.
Nejeden zanietený prívlačiar určite premýšľal, kto je v tomto studenom období vo výhode. Či náhodou nebude ťahať za kratší koniec. A kto bude nakoniec držať žolíka v rukáve... „Ja alebo šťuka?“ Myslím si, že v tomto zimnom období má navrch rybár, aj keď je to ťažké. Pýtate sa prečo? Šťuky sú studenokrvné ryby, čo znamená, že v chladnom počasí sa ich metabolizmus výrazne spomaľuje, sú menej aktívne. Ale aj tak je toto obdobie pre niektorých najlepším a najkrajším v roku. Ja to cítim tak isto!
Pre zmenu, veľa ľudí si povie, že to už nemá zmysel a za mrazivých dní dajú prednosť teplu domova a prúty odložia na zimný odpočinok. Pri vode je potom oproti zvyšku roka oveľa menej rybárov, takže je pokoj a ticho. Dá sa s úsmevom povedať, že v tej danej chvíli tam nemám žiadnu konkurenciu. Takmer celá voda patrí len mne, lebo takýchto prívlačovo pozitívnych (posadnutých) ľudí, ako poniektorí sme, je v takomto čase už veru pomenej.
Tak teda „za“ alebo „proti“?
Jedna z výhod je aj taká, že ubúda prirodzenej potravy. Malých rybiek už nie je ani zďaleka toľko ako v jarnom alebo letnom období. Väčšinou sa už dravce nachádzajú v hlbších partiách jazier alebo riek, ale potravu vyhľadávajú naďalej aj v plytších miestach popri brehu. Neraz sa mi podarilo chytiť štuku v tomto zimnom období aj vo vode po kolená. Myslím si, že keď si má šťuka vybrať medzi veľkou a malou korisťou, vyberie si určite tú väčšiu. Dravce v studenej vode sú už pomalšie a nemôžu nezmyselne vydávať mnoho energie, aby naháňali nejakú malú korisť. Potrebujú proste väčšiu korisť, aby pokryli vynaloženú energiu, a tak neostali v energetickom deficite. Preto, tak ako v lete, aj v zime ostávam verný veľkým nástrahám. Aj vďaka Big Baits sa mi podarilo presvedčiť a prekabátiť nejednu peknú zimnú šťuku. Podarilo sa mi dostať na magickú hranicu jedného metra.
Ako narábať s nástrahami
Samozrejme, navíjanie a prácu s nástrahou musíme prispôsobiť danému obdobiu. Keďže ryby nie sú také aktívne a rýchle ako v teplom období, s nástrahami pracujem pomalšie, s krátkymi prestávkami v navíjaní. Nechávam ich viac prepadávať, pretože sa snažím ryby vyhľadávať v hlbších partiách na voľnej vode, odkiaľ mi potom prichádza väčšina útokov na moju nástrahu rovnako od menších, ako aj väčších šťúk. Nástrahy, ktoré používam a fungujú mi aj v studenej vode, sú Swimbaity S-shiner a Jerky Baffeur od francúzskej značky Sakura. Všetko sú to nástrahy v hmotnostnom rozmedzí od 70 do 90 gramov.
Keď mrzne, ale fest!
Zimné obdobie má však svoje nevýhody. Jednou z hlavných nevýhod je mráz. Rybačka v počasí, keď je okolo nuly a ešte sa k tomu pridá studený vietor, vie niekedy poriadne bolieť. Povedzme si pravdu – nie je na tom nič príjemné, keď človek už necíti ani udicu v ruke a knob medzi prstami. Ešte len vtedy to vie byť zaujímavé, keď sa k tomu všetkému pridajú zamŕzajúce očká na prúte a mrznúca šnúra. Všetky tieto okolnosti môžu ovplyvniť efektívnosť a komfort lovu.
Lovenie štúk v zime je špecifickou záležitosťou, ktorá preverí aj skúseného rybára. Zážitok z lovu presahuje kvantitu úlovku. Lov šťúk v chladnom počasí je výzvou sám osebe. Ten, kto v tejto skúške obstojí a naučí sa všetky techniky, ako zdolať zubaté krásavice, ten získa úspech v podobe krásnych a hodnotných úlovkov.
Dnes by to mohlo kopnúť
Jedným z mojich úspechov sa stala nedávno ulovená metrová šťuka... V jedno sobotné ráno som si privstal. Prvé čo som urobil bolo, že som otvoril okno a vyzrel som cezeň, aby som zistil, ako to vonku vyzerá s počasím. Ovial ma ranný studený vánok. Pozriem na auto pokryté rannou námrazou a v duchu si vravím, že dnešné ráno bude zaujímavé. To ma, samozrejme, nemohlo odradiť. Niečo mi vravelo, že dnes by to mohlo kopnúť. Veci som už mal vopred pripravené v aute, ako to väčšinou robievam, aby som sa ráno nemusel zdržiavať balením. Sadám do auta a hneď po jeho naštartovaní na mňa vyskočí z displeja vonkajšia teplota -2 °C. Hneď mi došlo, že pri vode bude určite ešte chladnejšie. Keď som dorazil na miesto, teplomer ukazoval -4 °C. V tom okamihu som vedel, čo ma čaká a čo ma neminie. Stále mi však niečo hovorilo, že dnes by to mohlo byť dobré.
Vyberiem si z auta len jeden baitcastový prút, tašku s nástrahami a podberák. Zbytočne so sebou nenosím nič, čo nebudem potrebovať
alebo to, o čom viem, že nepoužijem. Čím menej vecí, tým lepšie. Baitcastový prút a baitcast si pripravím a skontrolujem ešte pri aute. Takisto aj fluorocarbonový nadväzec priemeru 0,90 milimetra. Pripnem si nástrahu, na ktorú budem chytať. Nachystaný vyrážam k vode.
Razantný úder do prúta...
Pravdaže, miesto na lov si zvolím iné než počas teplých dní zo zvyšku roka. Hľadám miesta s hlbšou vodou. Aj keď je už voda chladná, obhádžem najskôr miesta okolo brehu. Potom idem prechytať voľnú vodu a hlbšie partie v nej, kde sa snažím nahodiť swimbait S-shiner alebo Baffeur jerk čo najďalej. Na to mi pomáha aj prút Ionizer dlhý 244 cm s gramážou 150. Je dostatočne dlhý a gramáž mi dovoľuje pri nahodení s veľkou nástrahou poriadne sa doň oprieť. Asi po hodine chytania a výmene nástrahy prišiel razantný úder do prúta. Po záseku som nič necítil a v danej sekunde som myslel, že som zasekol do prázdna. Po pootočení kľučkou na baitcaste mi prút zase oťažel. Na prehnutom prúte som na druhom konci zrazu zacítil záťaž a mykanie hlavou do bokov. Od prvej chvíle sa šťuka snažila zbaviť nástrahy.
S kým mám tú česť?
Okamžite som si nastavil brzdu, aby som sa vedel oprieť do prúta. Nechcel som darovať môjmu zubatému súperovi ani meter mojej zamrznutej šnúry navyše. Zo začiatku sa mi to aj darilo, pokým som rybu pritiahol do plytkej vody popri brehu. A vtedy to len začalo! Keď som zbadal na vodnej hladine, s kým mám tú česť bojovať, šťuka sa bleskovým pohybom rozhodla vrátiť späť do hlbín jazera. V tom okamihu mi neostávalo nič iné, len povoliť brzdu a rybu pustiť, nech si zoberie pár metrov šnúry navyše. Z očiek na prúte odlietavali kúsky ľadu. Po pár sekundách sa mi šťuku podarilo otočiť. A všetko začalo odznovu...
Big mama na brehu
Brzdu zatiahnem a rybu ťahám na zamrznutej šnúre napevno k brehu. Verím, že teraz už sa mi ju podarí dostať do podberáka. Na druhý výpad už nemala dostatok síl a obrovská šťuka skončila v mojom veľkom pogumovanom podberáku. Bol som neskutočne šťastný, že sa mi podarilo zdolať ju, aj keď mi nedarovala ani meter šnúry zadarmo. Keďže mrzlo, tak som nechcel nechať „big mamu“ dlho na brehu. Rýchlo som si pripravil statív a telefón, spravil som si zopár fotiek a krátke video na pamiatku. Vo vode som ju ešte odmeral na podložke, ktorá mi ukázala, že má presne meter. Neskutočne som sa potešil a rybu som opatrne pustil a ona pomaličky a elegantne odplávala do hlbín svojho domova. Úspešnou nástrahou bol v tomto prípade swimbait Roll swimmer taktiež od Sakury.
Niekedy to proste musí bolieť
Spokojný som potom ešte pokračoval v chytaní, veď som mal ešte asi hodinu času. Za ten čas sa mi podarilo chytiť ešte dve menšie štuky. Jedna neodolala S-shineru v prírodnej farbe a druhá Jerku Baffeur v neónovožltej farbe. Takže toto mrazivé ráno dopadlo nad očakávania a všetko to úsilie stálo za to. Neodradia ma ani zamrznuté očká na prúte, zamŕzajúca šnúra a boľavé zamrznuté prsty. Niekedy to proste musí bolieť. Keď človek tomu niečo aj obetuje, výsledky sa určite dostavia.
Všetkým vám prajem úspešnú zimnú prívlač. A nezabudnime na šetrné zaobchádzanie, lebo len rybu, ktorú pustíš, môžeš chytiť znova a možno zase o pár centimetrov väčšiu.
Jozef Joko KOVÁČIK
Sakura Team
Celá fotogaléria k článku