Keď dneska rekapitulujem, nechce sa mi veriť, že moje prvé stretnutia s kanálmi pred štyrmi rokmi boli úplne bez úspechu. Za najväčších letných horúčav som vyrážal na dvoj- až trojdňové výpravy na vody, ktoré väčšina rybárov obchádzala. Dni ubiehali bez jediného pípnutia signalizátora a často som sa vracal domov bez záberu.
nezadaný
06.08.2026 (8/2026)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2026
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Napriek tomu ma tieto vody niečím priťahovali. Ticho, pokoj, minimum ľudí a pocit, že pod hladinou plávajú ryby, o ktorých väčšina rybárov ani netuší. Už vtedy som cítil, že kanály skrývajú obrovský potenciál. Vedel som však aj to, že cesta k úspechu nebude jednoduchá.
O rok nato som sa rozhodol venovať lovu amurov naplno. Každú voľnú chvíľu som trávil pri vode. Pozoroval som ryby, skúšal nové miesta, menil montáže a hľadal odpovede na otázky, ktoré mi tieto vody kládli. Na svojho prvého amura som čakal dlhých osem nocí. Osem nocí bez jediného záberu. Keď sa konečne ozval signalizátor, prišla odmena za všetok čas a energiu. Môj prvý amur vážil 16 kilogramov. O deň neskôr nasledoval ďalší a ten už presiahol hranicu dvadsiatich kilogramov. Práve vtedy som pochopil, že lov amurov na divokých kanáloch sa stal mojou vášňou.
Prečo práve kanály?
Mnohí rybári sa ma pýtajú, prečo trávim toľko času práve na kanáloch. Odpoveď je jednoduchá – hľadám pokoj, samotu a autentický kontakt s prírodou. Nezaujímajú ma preplnené brehy ani miesta, kde rybári sedia jeden vedľa druhého. Mám rád pocit, keď si nájdem vlastné miesto ďaleko od všetkých a môžem sa spoľahnúť len na svoje rozhodnutia.
Kanály však nie sú jednoduché vody. V lete človek bojuje s horúčavami presahujúcimi 35 stupňov, počas noci s nekonečnými kŕdľami komárov. Často tu nenájdete ani kúsok tieňa. A práve preto ma tieto vody tak fascinujú! Odmenou za všetku námahu sú ryby. Nielen veľké, ale predovšetkým nádherné... Tmavé, bronzové, mohutné amury s obrovskou silou. Ryby, ktoré vyrástli v divočine a nesú na sebe podpis prostredia, v ktorom žijú.
Hľadanie miest
Na začiatku som trávil viac času hľadaním rýb ako samotným lovom. Prechádzal som kilometre po hrádzach s polarizačnými okuliarmi a sledoval každý pohyb na hladine. Hľadal som víry, tiene, pohyb rastlín alebo akýkoľvek znak, ktorý by prezradil prítomnosť amurov. Najväčšiu dôveru mám dnes v úseky s hustými pásmi trstín. Práve tam nachádzajú amury pokoj a bezpečie. V posledných rokoch mi veľmi pomáha aj dron. Ten mi síce ukáže, kde sa ryby počas dňa zdržiavajú, ale miesto oddychu nemusí byť miestom, kde budú prijímať potravu. Preto sa snažím nájsť úsek, ktorý dáva zmysel mne. Miesto ďaleko od vyšliapaných stanovíšť, kde si môžem vytvoriť vlastný lovný priestor.
Dlhodobé vnadenie
Amur patrí medzi najžravejšie ryby našich vôd. Preto málokedy sadám na miesto bez prípravy. Ak mi to okolnosti dovolia, dva až tri dni pred samotným lovom iba kŕmim, nechytám. Budujem dôveru rýb ku kŕmnemu miestu. Základ môjho mixu tvoria kukurica, repka, pšenica a tigrí orech. Podľa sezóny pridávam hrášok, ovocie alebo ďalšie prirodzené zdroje potravy. Obľubujem aj slivky či mirabelky, ktoré dokážu byť v určitom období doslova magnetom na veľké amury.
Popri prirodzenej potrave sa však snažím amury postupne privykať aj na boilies. Nie je to krátkodobý proces, pretože ryby žijúce v divokej vode sa s touto potravou prirodzene nestretávajú. Pri vnadení preto najčastejšie používam 20 mm boilies. Nie preto, že by boli veľké, ale preto, že pri rovnakom množstve krmiva dostanem na dno viac jednotlivých kúskov potravy. Amury sa na kŕmnom mieste zdržia dlhšie, postupne zbierajú jednotlivé nástrahy a získavajú k nim väčšiu dôveru. Táto kombinácia prirodzenej potravy, partikla a boilies mi v posledných rokoch priniesla množstvo krásnych rýb.
Veľakrát používam zavážaciu loďku alebo si oblečiem prsačky, zoberiem vedro s krmivom a vytvorím si kŕmne miesto priamo pri brehu. Postupom času som si všimol jednu vec – amur miluje veľké množstvo potravy, sústredené na malej ploche. Keď príde na miesto, kde nájde veľa drobných kúskov na jednom priestore, dokáže sa tam zdržať veľmi dlho.
Mirabelky mi otvorili oči
Jedného dňa som si všimol mirabelkové stromy rastúce priamo pri brehu. Napadlo mi, že ak plody padajú do vody, musia sa s nimi amury stretávať prirodzene. Začal som nimi pravidelne vnadiť. Odpoveď prišla počas jednej výpravy. Po zdolaní veľkého amura som našiel v prechovávacom vaku množstvo natrávených kôstok z mirabeliek. V tej chvíli som dostal odpoveď, ktorú by mi nedala žiadna kniha. Odvtedy sa ovocie stalo pravidelnou súčasťou môjho vnadenia a prinieslo mi viacero krásnych rýb.
Kedy sú amury najaktívnejšie?
Najviac aktivít zaznamenávam krátko po zotmení. Veľmi často prichádzajú prvé kontakty okolo desiatej hodiny večer. Ak sa vtedy nič nedeje, ďalšie aktívnejšie obdobie býva po polnoci. Posledné a často najzaujímavejšie hodiny prichádzajú medzi treťou a piatou hodinou ráno.
Veľmi dobré skúsenosti mám aj so splnom mesiaca. Nie je to pravidlo, ale počas posledných sezón mi práve spln priniesol niekoľko najlepších výprav. Podobne fungujú aj letné búrky, keď silný vietor, tlakové zmeny a rozbúrená hladina často znamenajú zvýšenú aktivitu rýb. Počas búrok alebo krátko pred nimi sa mi viackrát podarilo zaznamenať viacero záberov v priebehu jedného dňa. Preto som si na lov amurov vybral leto. Voda má ideálnu teplotu, ryby prijímajú veľké množstvo potravy a človek má najväčšiu šancu stretnúť sa s veľkými jedincami.
Ako viem, že som tu správne?
Signalizátory mám nastavené na maximálnu citlivosť. Veľakrát sa stane, že ešte pred samotným záberom mi signalizátor prezradí pohyb rýb na lovnom mieste. Amury sa pohybujú medzi montážami, narážajú do vlasca a dávajú mi informáciu, že sa niečo deje. Ak mám dva alebo tri dni úplné ticho bez jediného kontaktu, tak dnes už viem, že je čas na zmenu miesta. V mojich začiatkoch bývalo totiž jednou z najväčších chýb, že som bol som schopný presedieť desať dní na mieste, ktoré jednoducho nefungovalo. Dnes sa snažím reagovať rýchlejšie a viac počúvať informácie, ktoré mi voda poskytuje.
Moje montáže
Pri love veľkých amurov neriešim extrémnu jemnosť. Potrebujem spoľahlivosť. Používam extra silný fluorocarbon Chod Link s nosnosťou 25 až 35 lb alebo stužené šnúrky SkinLink. Najlepšie sa mi osvedčili nadväzce s dĺžkou 12 až 15 centimetrov.
Najväčšiu dôveru mám v montáž Slip D Rig. Háčik musí byť maximálne ostrý, pevný a dostatočne veľký. Claw Long Shank vo veľkosti 2 je háčik, ktorý amura nepustí až do chvíle, kým ho bezpečne nepodoberiem.
Dlhé roky som lovil výhradne s odpadávajúcimi olovami od 150 do 250 gramov. Poslednú sezónu som začal testovať aj inline záťaže, ktoré ma veľmi príjemne prekvapili.
Nástrahy
Pod háčik najčastejšie používam pop-up nástrahy a ich rôzne kombinácie. Veľmi dobre sa mi osvedčili kombinácie s kukuricou, tigrím orechom alebo umelou kukuricou. Najväčšiu dôveru mám v 14 mm pop-up Spicy Peach a Banana Krill, no úspechy mi priniesli aj ďalšie príchute.
Väčšinou chytám na dve udice – na jednej používam 14 mm a na druhej 16 mm pop-up nástrahu. Okrem popiek pravidelne nastražujem aj 16 mm vyvážené boilies. Aj tie mi priniesli množstvo záberov od veľkých amurov. Pri tejto nástrahe však treba počítať s tým, že ju často atakujú malé sumčeky, ktoré ju počas noci postupne obhrýzajú alebo úplne zničia.
Ak by som si mal vybrať iba jednu jedinú nástrahu na lov amurov, bola by to kombinácia 14 mm pop-up boilies a jedného zrna kukurice. Takáto jednoduchá prezentácia mi počas rokov priniesla množstvo záberov vrátane niekoľkých mojich najväčších amurov. Nástraha zostáva dostatočne nenápadná, ľahko ju nasajú aj opatrné ryby a zároveň si zachováva výbornú atraktivitu.
Najväčšie facky od kanála
Asi každý rybár pozná ten pocit... Strávite niekoľko dní pri vode, pripravujete miesto, kŕmite a čakáte na svoju príležitosť. Potom konečne príde záber od ryby, na ktorú ste čakali celé dni. Zdvihnete udicu a po niekoľkých sekundách je po všetkom... Strata veľkého amura bola pre mňa vždy jednou z najväčších rybárskych faciek. O to viac, keď človek vie, koľko úsilia tomu predchádzalo.
Postupom času som sa však naučil jednu veľmi dôležitú vec. Ak sa na mojom mieste objavil jeden veľký amur, veľmi často tam nebol sám a táto myšlienka mi pomohla prekonať množstvo sklamaní. Vymenil som háčik, upravil montáž a pokračoval ďalej. A veru veľmi často sa mi stalo, že ďalší záber sa už skončil úspešným zdolaním.
Keď sa rozbehne veľký amur
Záber veľkého amura býva často úplne iný než pri kaproch. Mnohokrát ryba iba pomaly odchádza a až po zdvihnutí udice prichádza explózia sily. Prvé metre bývajú často nezastaviteľné. Najväčší rozdiel oproti kaprovi vidím v dynamike súboja. Amur dokáže prísť až pod nohy a o sekundu neskôr vyraziť plnou silou opačným smerom. Nikdy sa neponáhľam s podberákom. Veľký amur musí byť unavený. V opačnom prípade dokáže posledným výpadom roztrhnúť sieťku alebo sa zbaviť háčika.
Dvadsaťšesť kíl pred odchodom
Môj doteraz najväčší amur vážil 26 kilogramov. Bolo to počas pracovného týždňa, keď som celú noc nemal jediný kontakt. Až okolo štvrtej ráno sa ozvalo niekoľko výraznejších pípnutí. Normálne by som už balil veci a pripravoval sa do práce, tentoraz som sa rozhodol zostať ešte o niečo dlhšie. O niekoľko minút prišiel záber. Krátko pred východom slnka som držal v rukách svojho najväčšieho amura. Stihol som fotografie, bezpečné vrátenie ryby do vody a dokonca aj príchod do práce načas. Odvtedy viem, že niekedy rozhoduje práve tých posledných dvadsať minút.
Verný parťák
Za tie roky som na kanáloch presedel stovky hodín. Väčšinu času úplne sám, ďaleko od ľudí a civilizácie. Úplne sám však vlastne nikdy nie som. Neoddeliteľnou súčasťou mojich výprav sa stal môj pes Cratos – či už počas letných horúčav, búrok alebo dlhých nocí pri vode, vždy bol pri mne! Keď človek trávi dlhé dni na odľahlých miestach, prítomnosť verného psa znamená viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Rešpekt k rybe
Každú rybu vraciam späť do vody, za posledné roky som si neprivlastnil ani jedinú. Pri fotografovaní sa snažím mať všetko pripravené vopred. Podložka je mokrá, fotoaparát nastavený a celý proces čo najrýchlejší. Veľmi často sa fotografujem priamo vo vode a pokiaľ nemusím, rybu z vody vôbec nevyberám.
Pri amuroch je mimoriadne dôležité dopriať rybe dostatok času na zotavenie. Nikdy ju nepúšťam okamžite. Počkám, kým sa upokojí, zbaví sa nahromadeného vzduchu a sama ukáže, že je pripravená odplávať.
Cesta pokračuje
Dnes, po štyroch rokoch intenzívneho lovu amurov na kanáloch, cítim pri vode väčší pokoj a istotu než kedykoľvek predtým. Sezóna 2026 mi to zatiaľ potvrdzuje. Už začiatkom leta sa mi podarilo uloviť viacero amurov vrátane ryby s hmotnosťou 24,7 kilogramu, dvoch ďalších rýb nad hranicou dvadsiatich kilogramov a viacerých krásnych jedincov v kategórii 12 až 17 kilogramov. To všetko v čase, keď sa hlavná letná sezóna ešte len začína. Napriek tomu viem, že na kanáloch nikdy nemá človek nič isté a práve to je ich čaro – každý záber si treba zaslúžiť.
Možno preto sa na tieto vody stále vraciam. Nie kvôli jednoduchému lovu, ale kvôli pocitu, ktorý príde vo chvíli, keď sa po hodinách alebo dňoch čakania ozve signalizátor a rybár vie, že niekde na druhom konci vlasca bojuje ryba, kvôli ktorej to všetko stojí za to. A hoci mám za sebou niekoľko krásnych sezón, stále verím, že ten najväčší amur môjho života ma na niektorom z týchto divokých kanálov ešte len čaká.
Wyctor TÓTH
Bait Bait Slovensko | MMrybárstvo
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
