Rybárom je každý, kto chodí na ryby a nezáleží na tom ako často. Alebo aj taký človek, čo rybám podriadi a venuje väčšinu svojho života, ako je to v mojom prípade. Prvú fotku s vlastnoručne uloveným kaprom mám ako trojročný chlapec, no odvtedy prešlo ďalších 32 rokov a fotky s rybami sa hromadia dodnes…
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.04.2023.
K lovu rýb ma doviedol môj dedo a len vďaka nemu som okúsil čaro toho všetkého, čo nám rybačka prináša. Či už je to nával adrenalínu pri zábere, neopísateľný pocit, ktorý zažívame pri zdolávaní a následnom pustení ryby späť do vody, možnosť byť súčasťou prírody, atď. atď… Dobre vieme, že táto veta by dokázala pokračovať až po koniec tohto článku. Postupom času som s rybačkou doslova rástol a domácou riekou mi bol v prvom rade Malý Dunaj. Tu som chytil svojho prvého kapra nad 10 kg, zubáča, šťuku aj sumca. Práve sumec – kráľ našich vôd – mi učaroval až natoľko, že dnes idú všetky ostatné ryby bokom a zo mňa je „sumčiar“. Lov týchto veľmi opatrných a učenlivých rýb ma totálne pohltil a je to pre mňa niečo, čo ma napĺňa a maximálne baví. Ako veľmi som zanietený do chytania sumcov, to si všimli aj v značke Madcat a od začiatku tohto roka mi je cťou byť ich jediný slovenský tester a spolupracovník, ktorý vám ochotne pomôže s čímkoľvek, čo sa týka produktov našej značky.
191 cm slizu a radosti spokojného rybára.
Moja sezóna 2022
Keďže sa mi nechcelo čakať do júla na začiatok sumcovej sezóny u nás, štartoval som pre mňa už klasicky v Taliansku. Jar, teda mesiace marec až máj, začiatok júna boli bláznivé, týždeň doma striedali predĺžené víkendy na rôznych kanáloch a riekach v Taliansku a užíval som si to na maximum. Konečne prišiel čas poriadne testovať nielen prúty Madcat Deluxe G2 v dĺžke 2,75 m a gramáži 150 – 350 g. Ale keď už som ich spomenul, musím uznať, že som si na nich naozaj vychutnával zdolávanie, nech už mal sumec 120 cm alebo 190 cm, tieto udice som si ihneď veľmi obľúbil. A to mi za posledné roky prešlo rukami množstvo rôznych prútov, lebo 10 rokov som pracoval v rybárskych potrebách a nikdy som nepreferoval len jednu značku, tvrdím totiž, že udica musí sadnúť do ruky a mne tieto veruže sadli. Obdobie prvého tepla bolo fakt super a tým, že žijem veľmi aktívne, tak som sa ani nenazdal, zrazu bol júl a odštartovala sezóna lovu sumcov aj u nás.
Spoločne s mojou jazvečíčkou Lolou a chalanmi sme sa opäť začali stretávať na našej domácej rieke a noci strávené pri vode prinášali nielen pohodové večery, ale aj pekné úlovky. Gro času lovíme na rieke a spôsob nastraženia rybky pre sumca je väčšinou trhačka (vyviazanie nástrahy pomocou vlasca o protiľahlý breh) alebo podvodný plavák. Hlavným rozdielom medzi týmito spôsobmi nastraženia rybky je, že pri trhačke máte možnosť ísť kedykoľvek rybku skontrolovať, čo pri love na podvodný plavák nejde a musíte len veriť, že všetko je ok a rybka je nastražená tak, ako má byť. Pri slovách „kontrola rybiek“ mi ihneď napadá niečo, čo som do tohto leta ešte nezažil – v noci idem na čln, svietim čelovkou na plavák alebo nadväzec (v prípade lovu tesne pod hladinou, keď ide do vody len fluorocarbonový nadväzec s rybkou) a priamo v tej chvíli príde záber od sumca. A stalo sa mi to rovno dvakrát.
Prvýkrát som išiel vyviezť udicu, na ktorej som zdolal sumca, s tým, že skontrolujem aj ostatné prúty, no a ako som sa priblížil k plaváku, že ho idem chytiť do ruky a pozrieť rybku, ten plavák mi zmizol pod vodu, a to som svietil čelovkou na maximum v hĺbke rieky zhruba 3 m. Rovno kričím chalanom na breh „sekajte, to nie som ja, čo ohýba tú udicu“ a veslujem bokom. Výsledkom tohto osvetleného záberu v priamom prenose je sumec cca 130 cm, ktorého zaujalo buď svetlo, alebo môj ruch na vode, ktorý som spôsobil člnom. A druhýkrát to bolo, keď som skontroloval rybku, pustil ju naspäť do rieky a sumec mi vytrhol nadväzec z ruky. Tiež podobná veľkosť okolo 130 – 140 cm. Takže svetlo im evidentne až tak nevadí a začínam to považovať za mýtus.
Ten palec hore patrí značke Madcat, za podporu v tom, čo ma baví.
Súkromáky nemusím, ale…
V strede leta sme spoločne s Borisom dostali pozvanie na nočnú rybačku na jedinom súkromnom jazere v Bratislave. Ani jeden z nás stojaté vody neobľubuje, ale znelo to ako výzva, keďže na tejto vode je pomerne dosť sumcov. Ich lovu sa nikto priamo nevenuje a majiteľ jazera Rybník Rača bol sám zvedavý, čo sa nám podarí uloviť. Noc na rybníku prekvapila, lebo celkovo sme dosiahli 11 záberov na trhačky a zdolali sme sumce v rozmedzí 150 – 190 cm. Zaujímavé na tejto rybačke bolo, že zábery prichádzali hlavne nadránom, respektíve pri svitaní a dokonca sme mali tri zábery v priebehu asi 15 minút okolo 5.00 hod.
Čo sa týka mojej techniky lovu a nastraženia rybky, montáže, háčikov atď., tak to opíšem len v krátkosti. Hlavná šnúra 0,50 mm, v prípade použitia plaváka (za mňa minimálne 2 m hĺbky po dno) pogumované 100 – 150 g olovo a vždy fluorocarbonový nadväzec s háčikmi s antistatickou úpravou. A to kombinácia jednoháčika, ktorý je zapichnutý v chrbte rybky s poistným blendom (kúsok gumy, aby sa rybka nezvliekla z háčika) a trojháčik voľne opretý o rybku. Sumec je ryba, ktorá pomocou fúzov veľmi dobre cíti kov, preto používam skoro na všetko gumenú bužírku, do ktorej obaľujem nielen háčiky, ale často aj karabínu alebo uzly. Toto všetko sú veci, o ktorých by sa dal napísať nie článok, ale pokojne aj kniha, no všetko je to o skúsenostiach, testovaní, skúšaní… Každá voda, jazero, rieka sú atypické, a preto nám rybárom nezostáva nič iné, len skúšať a učiť sa, ako sa povie, na vlastných chybách. Tiež som si tým prešiel, kým som došiel k tomu, čo kedy použiť a takisto sa učím ďalej každou jednou rybačkou. Ale o tom to je a presne preto nás to tak baví.
Aj sumec sa vie usmiať, keď vie, že zabral rybárovi, čo ho nezabije.
Vďaka bohu za letnú búrku
V druhej polovici augusta som opäť vybehol na výpravu za sumcami do Talianska a hoci som vedel, že voda bude veľmi prehriata, zaujímalo ma, ako na to reagujú sumce. Potom, ako som vyšiel člnom na vodu a zapol sonar, zostal som v šoku – 31,8 stupňov Celzia (kanály, na ktorých tu chytávam, majú priemernú hĺbku necelé 2 metre). Ako nástrahové rybky som v tom prípade volil jednoznačne karasy. Hovorí sa, že karas vydrží všetko, no tentoraz to boli maximálne 3 hodiny a bolo po ňom. Nebyť jednej noci, keď sa nad nami prehnala letná búrka, zostali by sme na tejto výprave bez záberu. Našťastie zapršalo aspoň na chvíľu, schladilo vodu a tá noc stála za to aj s pomyselnou čerešničkou na torte v podobe sumca, ktorému ku dvom metrom chýbalo len 5 cm.
V rámci leta mi nedá nespomenúť množstvo super rybárskych akcií venovaných deťom a juniorom, na ktorých som mal možnosť spolupracovať, či už ako spoluorganizátor, prednášajúci alebo animátor v detskom rybárskom tábore. Predsa len už som aj ja vo veku, keď sa patrí posunúť svoje skúsenosti ďalej. Tvárme sa, že nie je to zas až tak dávno, keď som sedel večer s kamarátmi – mali sme ledva pätnásť‑šestnásť rokov, pri našom Malom Dunaji a chytali sme, čo to dá, nechali sa voziť k vode a od nej – a dnes sú z nás práve tí, čo učia deti a mládež. Mladí chalani to majú teraz podstatne jednoduchšie ako vtedy my, a to nielen kvôli tomu, že doba pokročila a vďaka moderným telefónom si vedia priamo pri vode na mobile pozrieť čokoľvek potrebujú. My sme vtedy o sonare len snívali, no aktuálne je úplne bežné, že si ho spárujete s hocakým smartfónom…
Pri pohľade na takéhoto sumca sa vždy v duchu poďakujem svojmu dedovi za to, že zo mňa urobil rybára.
A začala jeseň
Začiatkom septembra mi volal kuriér a naraz som mal v rukách zaujímavú zásielku s množstvom produktov značky Madcat, ktoré mám vyskúšať, respektíve otestovať priamo pri vode. Môj veľmi obľúbený spôsob lovu je vábnička, no tento rok som ju trochu zanedbával a oveľa viac som „trhačkoval“. Keď som však po otvorení škatúľ uvidel nové farby antistatických chobotničiek a prút Clonk Teaser 210, bolo rozhodnuté – najbližšie idem vábiť! 100 g chobotnicu v kombinácii farieb fluo zelená/čierna som poriadne nabil kanadskými červami a pustil sa na vodu. Miesto, kam pôjdem, som mal dopredu vytypované – pilierový most so štyrmi prieplavmi s hĺbkou do 2,5 m. Predpokladal som, že sumce tu budú a aj boli.
Už po pár buchnutiach s vábničkou mi zapípal sonar (mám ho nastavený tak, aby mi pípal pri objektoch nad 150 cm, ktoré nasníma) a podľa vykresľovania išlo o pekného sumca… Klasicky špekuluje, zdvihne sa, zapláva naspäť ku dnu, následne sa otočí až na hladine a zmizne zo sonaru. Nechám ho pár minút oddýchnuť a vyplavím sa nad most, Prekvapuje ma, že aj tu vidím na sonare pekné sumce, nechám sa teda unášať prúdom a ako som priamo pod mostom, zrazu to príde! Razantný záber, špička prúta pod vodu a tým, že most je veľmi nízko nad vodou, respektíve jeho prieplavy sú malé a neviem sa poriadne oprieť do prúta, odhadujem sumca po prvých pár sekundách zdolávania na 120 – 130 cm. Avšak ihneď potom, ako ma vytiahne na voľnú vodu, mením názor. Rybu neviem vôbec odlepiť od dna a v určitých momentoch si robí, čo chce.
Tu práve začína skúška, kde sumec je profesor a ja študent. Každým výpadom sa snaží odrezať šnúru o piliere mosta, takže brzda navijaka pomerne natvrdo, v pravej ruke maximálne ohnutá udica a ľavá ruka na motore člna so zaradenou spiatočkou na maximálny výkon. Toto sú presne tie chvíle, keď ľutujem, že som nemal zapnutú GoPro kameru, lebo verte mi, že tú zdolávačku by som si rád pozrel ešte raz aj ja. Skúšku zdolávania som urobil na A+ a hneď na prvýkrát chytám sumca do rukavíc aj napriek tomu, že pred pár dňami som utrpel vážny úraz prsta na ľavej ruke. V návale adrenalínu na to však v sekunde zabúdam a narvem si aj ľavú ruku s množstvom obväzu do rukavice. Sumec je v člne a čo ma pobaví je potlesk ľudí, ktorých zaujalo zdolávanie priamo z mosta a boli ochotní pozrieť si ho do konca. Prvá ani nie polhodinka vábenia v tejto sezóne a mne leží v člne sumec s dĺžkou 191 cm… Lepší test nového prúta Clonk Teaser som si ani nemohol priať.
Jeden z mnohých, čo mi prešiel rukami, teda skôr udicami, vlastne napokon rukavicami.
Bláznivá noc na mieste, kde som nechytal 11 rokov
Kamarát mi napísal koncom septembra, či by som ho spolu s jeho svokrom nezobral do Talianska, kde som ja už úplne doma. Odpoveď bola „jasné, poďme“, ale zároveň som sa rovno opýtal: „Chcete veľa záberov alebo minimum a vysedieť si veľkú rybu?“ Odpoveď bola „chceme akčnú rybačku“, nuž hovorím ok, poďme vyskúšať jedno miesto, okolo ktorého v Taliansku bežne chodím, ale chytal som na ňom naposledy v roku 2011. Išli sme a slovné spojenie „akčná rybačka“ vyšlo do bodky. Jedna noc na tomto mieste nám priniesla 15 záberov a 11 zdolaných sumcov – noc, keď som bol viac v člne ako na brehu, ale stálo to za to!
Deň, keď čítate tento článok, trávim ja asi v často spomínanom Taliansku a snažím sa ešte vyťažiť zo sezóny 2022 maximum, tak držte palce, aby bolo o čom písať aj nabudúce.
A prečo názov tohto článku Sumčiarina srdcom? Lebo v mojom prípade to platí na 100 % a teraz nejde o to, že každý sumec, ktorý bol v tomto článku spomenutý, pláva ďalej vo vode, v ktorej bol ulovený, ale skôr o to, že ten môj život a asi aj kus toho srdca patrí týmto majestátnym kráľom našich vôd. Práve o to viac ma zamrzí, keď sa dozviem o úlovku veľkého sumca, ktorého stretnutie s „rybárom“ stálo život. Pardon, ale lovec čo zabije sumca nad 2 metre nie je pre mňa hoden oslovenia „rybár“. Rybu, ktorú zabiješ, už nikdy nechytíš!
Zdolanie a fotka s takýmto sumcom znamenajú len jedno – že to, čo robíte, robíte dobre.
Múdro i prakticky
Na koniec tohto článku si požičiam jeden výrok od Jakuba Vágnera: „Otázka: Ty ako rybár máš ktorú rybu najradšej na tanieri? Odpoveď: hovädzí steak.“
V mojom mene a celého teamu Madcat vám prajeme príjemné budúco‑mesačné prežitie vianočných sviatkov a čo najkratšiu zimu, nech si môžeme opäť naplno vychutnávať to, čo nás baví a spája.
PS: Čokoľvek bolo spomenuté v tomto článku, nájdete vo forme fotiek a videí na mojom facebookovom profile.
Ranný double, na ktorý budem ešte dlho spomínať. Jedného sumca som práve položil na podložku a vtom prišiel záber aj na druhý prút.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
