Atlatik
Na začiatku roka bol David s priateľkou na dovolenke na Reunione v Indickom oceáne. Krásna dovolenka, ale pretože nie je príliš kúpací a plážový typ, tak ako rybár neodolal a kývol na ponuku jednodenného morského rybolovu Big Game Fishing, teda na tie najväčšie ryby.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Aj keď chytil pomerne dosť rýb, bol však sklamaný. Jednak to boli ryby skôr menšie než väčšie, žiadny marlin alebo mečúň, a hlavne bolo na posádke vidieť, že ich hlavne zaujíma množstvo „mäsa“, ktoré môžu následne predať do reštaurácií. Takže namiesto športového rybolovu skôr ten „priemyselný“. Ale napriek tomu ho to zaujalo a rozhodol si to vyskúšať naostro. Po návrate domov preto surfoval po internete a našiel našu cestovku, pretože Big Game ponúkame. Našou hlavnou destináciou sú africké Kapverdy. Zavolal nám a začal sa dohovárať na podmienkach. David ma ubezpečil, že si je dobre vedomý vysokej ceny, a že aj napriek tomu chce ísť sám, a tak si rybárčenie maximálne užiť. A navyše chce využiť aj moje služby, ako sprievodcu. Keď sme v podvečer pristáli v Mindelo na ostrove Sao Vicente, musel som dať Davidovi za pravdu, že pri takých krátkych prestupoch na letiskách v Mníchove a Lisabone, nemôže dopravca stihnúť preložiť batožinu. Skutočne sme boli bez odbavených kufrov. Našťastie sme pre tento prípad boli pripravení a mali základné veci v príručnej batožine. Ráno sme sa zoznámili s naším kapitánom Stuartom Simpsonom a jeho pomocníkom Callumom (obaja z Kene s britským pasom) a kapverdským pomocníkom Josem. Loď s menom Nha Cretcheu už bola pripravená, a tak sme len naskočili a vyrazili smer juh – do oblasti Sao Pedro, kde ostatní rybári zaznamenali v minulých dňoch najväčší výskyt marlinov. Kapitán nám vysvetlil, že nástrahy – chobotnice mení podľa vĺn či rýchlosti tak, aby boli stále ponorené tesne pod hladinou a svojím telom vzbudzovali najväčší rozruch – rukáv bublín. Svoju úlohu môže hrať aj intenzita slnečného svetla, a teda aj vizuálna atraktivita farieb a trblietok. Zadanie znie jasne: prilákať marlina z hĺbky.
Metóda Bait and Switch
My sme lovili pomerne novou metódou Bait and Switch (niečo ako navnaď a vymeň), ktorá sa viac praktizuje tak maximálne dva roky. Rybári si po rokoch skúseností s marlinom uvedomili, že používa viac‑menej dve lovné stratégie. Za loďou sa vláčia dve zadné nástrahy (plastové chobotnice), cca 40 – 50 metrov za loďou, od seba navzájom cca 7 – 8 metrov. Tieto nástrahy sú vybavené veľkými hákmi (ako väčší sumcový jednohák, cca 70 mm, zo silnejšieho drôtu cca 5 mm). Zhruba 15 – 20 metrov za loďou sú vláčené ďalšie dve nástrahy (väčšinou trochu menšie plastové chobotnice), tie už bez hákov. Tým sa hovorí „teaser“ (niečo ako lákadlo). Tie hladnejšie a agresívnejšie marliny väčšinou nástrahu príliš neskúmajú a rovno sa ich rýchlym pohybom meča snažia omráčiť a následne prehltnúť. Tieto ryby tak zvyčajne „berú“ na tie zadné nástrahy.Rozvážnejšie marliny si najskôr testujú nástrahu teaser kúsok od lode (a vôbec sa nenechjú rušiť silnými motormi lode). A v tom okamihu sa im nahadzuje pripravený prút (veľkosť navijaka a prúta sa volí podľa veľkosti ryby), kde je už nachystaná nástraha s rybou (do tej doby čaká v chladiacom boxe pod rybársku sedačkou). Asi najvyššiu pozornosť musí venovať kapitán, ktorý okrem manévrovania s loďou a sledovania okolitých lodí (čo je možno max. 10 %), z 90 % uprene hľadí za loď na nástrahy, či neuvidí práve marlina. Z jeho hornej paluby je totiž lepšie vidieť rybu pod hladinou, resp. za prípadnými vlnami. Pre nás na spodnej palube je jednoduchšie sledovať bližšie nástrahy (teaser). David už v prvý deň rybačky ulovil slušného marlina a to ešte netušil, čo ho čaká počas ďalších dní. Do prístavu som sa vracal s dobrým pocitom, že už prvý deň sme videli povestné marlinie výskoky, a hoci klient zdolal iba jednu rybu, bol spokojný. Jose vyvesil bielu vlajku s marlinom, ktorý bol chrbtom hore, pretože prežil, a pridal menšiu červenú vlajku, pretože sme rybu zasa vypustili.
Nástrahy. Makrely, gumené chobotnice a veľké háčiky.
Jedna „rybka“ na dvoch prútoch
Druhý deň sme, bohužiaľ, hoci natešení úspechom minulého dňa, úspech nemali. Síce sme mali záber, ale nezasekol, a my sme tak rybu stratili. Tretí deň som ráno vstupoval nervózne na loď, obávajúc sa neúspechu minulého dňa. Predsa len sme na úplnom začiatku sezóny a marliny ešte len priplávajú z teplejších vôd južnejšie v Atlantiku. Všetko prebiehalo štandardne, ako by som si zvykol, že dopoludnia príliš neberú. Kapitán síce jedného zazrel, ako sa chvíľu zjavil za loďou, ale hneď zase zmizol v hlbinách. Za kapitánovho revu „fish, fish, big fish!!!“ nastal, mne už známy cirkus na palube. Avšak, trochu väčší ako naposledy! Ja i David (a zvyšok posádky mimo kapitána) sme vnímali dva skučiace multiplikátory ako útok dvoch marlinov súbežne! Čo sa nestáva často, ale stáva sa to. A je to, samozrejme, neskutočný zážitok. Vedľa obrovského zmätku na palube – sťahovanie zvyšku prútov, pripevňovanie pásu, spúšťanie kamier, a hlavne prípravy oboch obsadených prútov k boju, na nás kapitán reve, že máme záber iba jedného marlina, a to pekne hladného, agresívneho a veľkého! Najskôr prehltol jednu zadnú nástrahu a potom hneď jedným skokom aj druhú cca 7 metrov vedľa! Takže ťaháme jednu „rybku“ na dvoch prútoch! Zatiaľ čo David sadá do kresla, zapína si pás a začína sa sústrediť na samotný boj, Jose s druhým prútom behá okolo neho a snaží sa zabrániť zamotaniu šnúr. To je veľmi náročné aj pre kapitána, manévrovať s loďou tak, aby sme mali rybu stále za zadkom (hoci už priamo, alebo vpravo či vľavo). A navyše čeliť veľkým vlnám. Je mi ľúto Joseho, ktorý neustále podlieza Davidov prút, krúži okolo neho alebo inokedy zase prehadzuje prút nad mojím. To všetko doplnené neustálym precvakávaním istiaceho lanka k prútu… A veľké vlny nám to vôbec neuľahčujú.
David v zápale boja.
Druhý – rekordný
Súboj s týmto marlinom je oveľa náročnejší ako s tým prvým. Vidím na Davidovi, že najviac dáva zabrať chrbát. Aj keď je boj v kresle pohodlnejší ako v stoji, k pohodliu kresielka v obývačke má fakt veľmi ďaleko. David skúsene reaguje, aby takúto rybu nestratil, a tak veľmi citlivo navíja alebo občas aj povolí pár metrov späť. Vníma aj vlny a pohyb lode cez ne, a prispôsobuje tomu aj svoju prácu s prútom a navijakom. Po chvíli je úplne mokrý, čiastočne svojím vlastným potom, čiastočne gejzírmi morskej vody, ktorá išla na neho pri náraze vlny. Aj keď to bola ryba veľmi silná, postupne sa darilo Davidovi namotávať viac a viac vlasca späť „domov“ do navijaka. Po zhruba trištvrte hodine sa Davidovi s Josem podarilo dostať marlina k lodi a ja som mohol prvýkrát vidieť, s kým máme tú česť. A bol to fakt obor! Z komunikácie medzi kapitánom a posádkou bolo rozumieť, že rieši, či to nebude niečo rekordné. V týchto prípadoch sa môže rybár rozhodnúť rybu nevypustiť späť do mora, ale odviezť ju na zváženie do prístavu. To však David odmietol. Callum si medzitým nasadil rukavice a hodlal nášho obra „oslobodiť“. Vtom však ryba prudko mykla a jeden háčik mu zostal v ruke. A pekne ohnutý – človek si tak uvedomil silu tejto ryby. V tom sa dala ryba opäť do pohybu a Davidov boj sa začal zase nanovo. Tentoraz išla však ryba do hĺbky. Čo nám kapitán povedal, že je zle. Že začala panikáriť. Rybu buď stratíme, alebo asi neprežije. V podstate David len citlivo brzdil jej útek niekam do hlbín oceánu. Keď poľavil najvyšší ťah, s nižším rizikom odtrhnutia začal David dostávať rybu zase k sebe. Trpelo celé telo. Chrbát, ruky… Síl rýchlo ubúdalo, čo bolo na Davidovi vidieť, preto som sa ho spýtal, či nechce vystriedať. To David však rázne odmietol, pretože vedel, že je to len a len jeho boj a ten musí vyhrať.
Marlin svoj boj o život prehral
Podľa vymotaného monofilu odhadujeme hĺbku na 500 m! David sa smeje, že má pocit, ako by bol baník, ktorý ťahá vagón uhlia z nekonečne hlbokej bane. Po ďalšej necelej hodine nám kapitán potvrdil svoju obavu a aj my cítime, že marlin asi svoj boj o život už prehral a nekladie žiadny väčší odpor. S Davidom sú koniec koncov spojení cez monofil. Marlin svoj boj vzdal. Máme zlý pocit – David i ja predsa všetky ryby púšťame späť! Nedalo sa nič robiť, rozhodli sme sa, že sa pokúsime aspoň jeho telo dostať späť na hladinu, aby sme zistili, o akého veľkého obra vlastne išlo. Vystriedať David zarputilo odmietal, ale chvíľami som mal pocit, že umrie tiež… Začali sa zväčšovať vlny a narastal strach, že to 2 mm hrubý monofil v nárazoch vĺn nevydrží. Kapitán sa rozhodol, že si pomôžeme druhým prútom. Na Davidov vlasec zavesili ťažký kovový valček s tŕňmi na zachytenie karabínky dole na jeho vlasci. Ten svojou hmotnosťou zmizol pod hladinou v hĺbke. Tento valček bol uchytený na ďalšom prúte a na starosť som ho dostal ja. Jose pomáhal Davidovi „pumpovať“ s prútom, respektíve prút pridržiaval, aby ho snáď nezlomil… Collum v rukaviciach, ohnutý cez palubu, pomáhal navíjať. Keď išla vlna (cca dvoj- až trojmetrová), musel David povoliť, aby náraz do lode nepretrhol vlasec. Kapitán tiež vždycky kričal na Colluma, aby dal hlavu hore, inak mu ju vlna rozbije. Posádka a ja sme sa potom v jednotlivých úlohách striedali, len David stále v kresle, pripravený zomrieť alebo dokončiť tento zápas.
Obrovský, viac ako 400 kg marlin je novým rekordom. Bohužiaľ, svoj život prehral.
Valček, ktorý sme pustili na druhom prúte a ťahali rybu na dva prúty.
Tomu sa hovorí zmiešané pocity
Ubehla asi ďalšia hodina, hoci David mal pocit, že snáď celý deň, a cez niekoľko momentov, keď sme mysleli, že ho stratíme, sa zrazu znovu objavil pri lodi. Bohužiaľ, sa len potvrdilo, čo sme si povedali. Tento kráľ mora už nežil. Bol to skutočný obor. Predátor na vrchole potravinového reťazca. Škoda. Je nám ho veľmi ľúto. Bavím sa s Davidom a ten cíti to isté, čo ja. Tomu sa hovorí zmiešané pocity. Máme neskutočnú radosť z víťazstva a zároveň cítime neskutočnú ľútosť zo zmareného života takého kráľa oceánu. Z týchto pocitov nás však vytrháva pragmatický pokyn kapitána. Ak ho chcete zvážiť, musíme do prístavu, a tým dnešný rybolov skončil. To nám však nevadilo, myslím, že sa David tak‑tak držal na nohách. Teraz ho len zabezpečiť, uviazať a pripevniť k lodi. To musel aj kapitán zliezť dole na spodnú palubu a loď bola teda úplne ponechaná napospas veľkým vlnám. Keď taká vlna udrie do celej šírky lode, je to neskutočná rana. Človek má strach, koľko takých úderov ešte loď vydrží. Loď sa v jednej chvíli tak rozhýbala, že sme mali s Davidom pocit, že ideme ku dnu. Našťastie sa podarilo behom chvíle obra pripútať k lodi a pomaly sme sa začali vracať do prístavu. Veľké vlny však s loďou, ktorá išla len na tretinový výkon, mávali ako s pramičkou. Chvíľami sme náš úlovok takmer stratili. Keď sme sa ocitli v prístave, medzi domorodcami vypuklo veľké hemženie. Všetci ho chceli vidieť. Bohužiaľ, neboli sme schopní zohnať žeriav ani vysokozdvižný vozík. Bola totiž Veľká noc a tie sa na Kapverdách naozaj ctia. Medzitým prišiel Didier a doviezol ďalšie lano a váhu. Zatiaľ náš kapitán zase požičal z inej lode kladku a my sme tak za pomoci asi dvadsiatich domorodcov, rukami vytiahli náš úlovok na breh. A potom aj na trám strechy prístavnej budovy. Ten bol však, bohužiaľ, v malej výške a náš obor tak nevynikol v celej svojej dĺžke. Na fotkách je tak vidieť len s ohnutou prednou časťou tela. Až tu, na brehu, si človek plne uvedomí tú veľkosť. Keď potom po fotení obra naložili na náklaďák, bolo zreteľne vidieť proporcie, porovnateľné s týmto autom. Auto odviezlo nebohého marlina na rybí trh, kde sa o neho už postarali miestni mäsiari. Svoj život tak ukončil na tanieri mnohých domorodcov v Mindele ako večera. Veľký predátor, ktorý sa až doteraz sám živil rybami, je teraz sám článkom potravinového reťazca. Večer sme išli s Davidom na zaslúženú večeru a, samozrejme, všetko riadne zapiť. Druhý deň ráno nás v marine všetci zdravili a Davidovi gratulovali. Za celý minulý rok sa na Kapverdách nechytila taká ryba a tento rok to bola tretia najväčšia ryba ulovená na celom svete! Ostatní kapitáni nám hovorili, že sú ľudia, ktorí jazdia celý život po celom svete, aby takú rybu chytili, a aj tak sa im to nepodarí. Štvrtý deň sme, žiaľ, na marlina šťastie nemali. Avšak ani ostatné lode. Hovoril som si, že sa správa o smrti kráľa oceánu rozkričala asi aj medzi ostatnými rybami a ony si teraz dávajú pozor. Piaty deň sa na nás zase usmialo šťastie. Pre nás už v tradičnom poobednom čase, prišiel zase záber. A opäť krásne výskoky. Krajšiu rozlúčka s Kapverdmi sme si nemohli želať. Možno ich David mohol chytiť viac, ale je to rybačka. Ako povedal Didier: „c‚est la vie…“. To je život. Svet predsa nekončí a aspoň má David dôvod sa zase za marlinmi pozrieť (a snáď ma vezme zase so sebou). A ten obor bude navždy jeho!
Úspešná posádka našej lode.
Česko-slovenský rekord!!!
Rybár: DAVID KOČÍ (*1977)
Ryba: Atlantic Blue Marlin 906 lbs, 411 kg
Posádka: Stuart Simpson, Callum Scott, Radek Talafous, Djo
Dňa: 3.4.2015
Team: DORADA atlantic Czecho-Slovakia, Pelagic
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.