Rozhýbanie kostí po dlhšom kaprárskom pôste som si naplánoval tradične na delte rieky Pád. Príprava je maximálne zodpovedná a vecami zapĺňame celé auto aj šesť metrov dlhý čln. Predstava o tom, že to budeme o pár hodín opäť vykladať a musieť poprevážať člnom na vybrané miesto mi určite na radosti nepridáva, ale čo by som pre pohodu na rybách nespravil.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Smola na začiatku
Sme predsa traja Majo, Peťo a ja, spoločnými silami to predsa ľahko zvládneme. Ešte posledný nákup v obchodnom dome a bude to všetko. Ten sa nesie v radostnej nálade, ktorú spôsobila akcia na kolu, a tak do košíka pridávame zopár balení. Talianky na pohľad nestoja za nič, a tak si vychutnávam posledné pohľady na naše krásne slovenské ženy za pokladňou. Po zaplatení zapĺňame každé voľné miesto, ktorého už veľa nezostalo. Už nám nič nemôže zabrániť v ceste. Avšak všetko išlo až príliš bezproblémovo. Zrazu Majo prudko zastavuje, po tom, čo si všimol otvorenú hornú časť kufra. Kufrík s plnou výbavou bojoval až do konca. Doslova visel na vlásku. Chýbali nám však pivá, energetické nápoje a naše akciové koly. S Peťom sa vydávame pešo späť po diaľnici a v diaľke načúvame ako vozidlá ničia zásoby našej lacnej hnedej tekutiny. Dvíham jedinú plnú fľašu, ktorá ma však nemilo prekvapila. Po jej otvorení dostávam plný zásah a moje oblečenie razom mení svoju farbu. Nakoniec zachraňujeme energetické nápoje a so smútkom v očiach sledujeme mokrý, stometrový úsek diaľnice. Po okolí rozvoniava pivo a kola.
Ryby tu sú!
K vode sa dostávame za úsvitu, hmla všade taká, že by sa dala krájať. Naše kroky vedú na prvé vytypované miesto, na ktorom Majo v minulosti ulovil 115 kg sumca a väčšie množstvo nádherných kaprov. Bolo prázdne. Peťo ho ostáva strážiť. Po skúsenostiach z minulosti, keď nám v priebehu pol hodiny obsadili už vybrané miesto, nenechávame nič na náhodu. Ja s Majom ideme pozrieť ďalej na miesta, o ktorých sme sa celou cestou rozprávali. Spoza hmly vykúka slnko a návšteva u bratov Čechov neveští nič dobré. Dozvedáme sa, že na naše vytypované miesto sa usídlili deň pred nami iní českí rybári a budú tam desať dní. Po krátkej debate sa lúčime a ideme pozrieť ženy na poštu. Samozrejme, nič sa nezmenilo, tie naše sú krajšie. Po zakúpení povoleniek sa vraciame na miesto, vykladáme všetky veci z člna a Majo s Peťom idú spustiť loď na vodu 15 km hore prúdom. Počas čakania nedočkavo nahadzujem jednu udicu s SK 30. Ešte dohádžem rukou pár guľôčok, povoľujem brzdu a vkladám udicu medzi kamene. Pri vykopávaní bio chladničky si naplno užívam slnečné lúče. Voda je pomerne čistá, no tok je na jarné obdobie nezvyčajne nízky. Z diaľky počuť ako sa rúti Majo na člne. Celý nedočkavý poskakujem na brehu. Je to tu, rozkladanie tábora, viazanie koncových montáží pozostávajúcich z 20 metrov šokového vlasca s priemerom 0,60 mm, závesného klipu na olovo a jednoduchá montáž zo stuženej šnúrky Invader. Počas rozbaľovania cítim silné halucinovanie v podobe bzučiacej cievky. Obzriem sa a na nahodenej udici si veselo odvíja metre silonu prvý pádsky kaprík. Dobré znamenie - ryba je tu. Adrenalín a tlak stúpa, už to chcem mať vyvezené. Moje prúty smerujú do 3,5 m, 5 m a 9-metrovej hĺbky. Experiment s malými 14 mm guľôčkami sa nevypláca, pretože ihneď dostávam zábery od menších rýb. Neostávalo nič iné, len skúšať. V noci ma prebúdza záber na udicu z 5 m hĺbky, SK30 zbrúsená z 24 mm na 10 mm a pleskáč gigantických rozmerov dostáva ihneď slobodu. Prehadzujem udicu a do rána sa nič nedeje. Ráno dostávam do podberáka prvého nádherného kapra „golema“, ktorý bol vyšší ako dlhší s obrovskými plutvami. Krásne telo, ktoré predo mnou ležalo bolo presným opakom riečnej ryby. Utekám rýchlo po fotoaparát. Po návrate však vo mne zostáva už len spomienka na krásny šplechot a kapor už len v mojom srdci. Po rybe zostala len mokrá podložka. Nasledujúci deň zostávam úplne bez ryby.
Volím nástrahy
Pristupujem k voľbe, ktorá sa mi čoraz viac pozdáva. Mením SK 30 za Prawn and Black pepper (Kreveta – čierne korenie). Nahadzujem len pár metrov od nás, kde sa voda točí. Ostatné prúty rozmiestňujem na staré prekŕmené miesta. Raz za deň si idem spríjemniť pobyt vábením sumcov, ktoré boli na moje prekvapenie aktívne. Veď konečný počet, 37 ulovených sumcov v trojici, hovorí sám za seba. Že kapry neberú, sa dozvedáme od domácich kaprárov, ktorí si trpezlivo chodili predkrmovať miesta, pripravujúc sa na víkend. Bol som milo prekvapený, keď som pozoroval človeka, ktorý vydržal lopatkou a kobrou na brehu stáť a tri hodiny nepretržite kŕmiť. Klobúk dolu, tomu sa hovorí príprava na víkendovú rybačku. Síce sme ryby pozorovali každé ráno pri vyhadzovaní sa ako tiahnu hore prúdom, ale jednoducho nebrali.
Sťahujeme sa
Je pred nami ďalšia noc a počas krásneho západu slnka ide Peťo po rybu... konečne! Z radostnej eufórie ma vytrháva sumec niečo cez meter preplnený guľôčkami! Veď v bruchu ich mal možno celé kilo. Čo potom urobí na kŕmnom mieste päť takýchto vysávačov? Stačilo, ráno sa sťahujeme! Pri výbornej grilovanej krkovičke padá rozhodnutie presťahovať sa na špic ostrova pár kilometrov dole prúdom, ktorý bol ešte v ten deň voľný. Do rána dostávame ešte dva zábery. Pri pohľade na Peťa a Maja vidím, že sú si nie istí naším odchodom. No nakoniec sme rozhodnutí. Skoré vstávanie, balenie tábora. Dva plne naložené člny a už sa plavíme dolu prúdom. Plavbu si vychutnávam v plnej kráse na špici člna. Slnko pieklo a plný očakávaní sa teším na nové miesto. Po hodinke prichádzame k ostrovu a už v diaľke vidno naťahané trhačky. Miesto bolo obsadené, a tak sme sa plavili ďalej do neznáma. Všetky naše top miesta boli už obsadené. Po rozhovoroch s viacerými českými partiami sa dozvedáme, že aktivita kaprov na hlavnom toku je nulová. En ten tiky, dva špendlíky a už sa plavíme sympatickou vetvou a kotvíme na nádejnom mieste vo vode s prekážkami, rôznymi zlomami s hĺbkou od dvoch až do desiatich metrov.
Enorme!
Rozkladám bivak na malej pieskovej pláži a vo svojom vnútri mám zaujímavý pocit, ktorý ma poháňa vpred. Keďže sa mi kreveta s korením osvedčila na hlavnom toku aj pri slabej aktivite, neváham a napichujem ju na všetky tri prúty. Prvý prút kladiem k drevám pri protiľahlom brehu do dvojmetrovej hĺbky. Druhý neďaleko, do tzv. „lavóra“ tesne pod hranu, ktorá padá od dvoch do štyroch metrov. Miesto rozkrmujem vysušeným SK30 a Prawn and Black pepprom. Dno je tvrdé sťa kameň. Tretia udica smeruje popri brehu dole prúdom do štvormetrovej hĺbky do bahna, neďaleko potopeného stromu. Jemné úpravy rýľom na brehu, aby mali moje prútiky dokonalé pohodlie a pri pohľade na ne sa lepšie zaspávalo. Rozloženie grilu, príprava krkovičky, fľaša vínka, dobrá nálada. Tak vyzeral náš prvý večer na novom mieste. Boli sme plní očakávania či sme zvolili správne. Tesne pred deviatou sa ozýva moja udica z protiľahlého brehu zo štvormetrovej hĺbky. Celý zaskočený hádžem jedlo do trávy a skáčem z piesočného útesu k udici. Po záseku cítim, že je ryba v prekážke. Ani som nestihol zakričať na Maja a on už stál pri mne s člnom. Vynikajúci šprintér, ale tak to funguje, keď do toho človek dáva všetko. Dostávame sa nad rybu. Cítim, že je tam. Poťahovaním do strán sa nič nedeje, keď zrazu po silnejšom kolmom ťahu sa razom ryba z prekážky uvoľňuje. Rýchlym pumpovaním ju okamžite dostávam na hladinu. Neuveriteľne obrovská hlava s očami ako stolnotenisové loptičky nás preberá z letargie. Ihneď po podobratí, objímam so slzou v očiach Maja, ktorý je mierne pohoršený z mojej náklonnosti, ale chápe moju radosť, a tak sa všetci radujeme a pokrikujeme naše heslo: Enorme.
Poriadna lopta
Prvá ryba z nového miesta a hneď takýto obor, myslím si, že išlo o starú pádsku potvoru, ktorá mala na svoju dĺžku 83 cm fakt obrovskú hlavu. Tak toto som ani v najlepšom sne nečakal, ale Pád skrýva prekrásne ryby. Použitú guľôčku ukladám opäť na to isté miesto a čakám čo sa bude ďalej diať. Zničený z celodenného zhonu zaspávam ako batoľa a preberám sa na krásnu jazdu. Naskakujem na čln a po podobratí menšej ryby okamžite ukladám montáž zase na to isté miesto a dokrmujem. Hodinku na to ma budí ďalšie pípanie signalizátora. Zaspatý sa snažím pritiahnuť rybu k brehu, no zase je v tej istej prekážke. Sadám na čln a vďaka skúsenosti z predchádzajúceho zdolávania uvoľňujem kapra z prekážky, ktorý ma prekvapuje silným ťahom. Cítim sa ako na kolotoči. Kapor ma točí stále dookola a po čase sa rozhoduje plávať dole prúdom. Nechávam sa unášať a pomaly sa vzďaľujem od tábora. Ako dlho som s týmto kaprom bojoval, to neviem, ale vychutnával som si to plným dúškom. Už sa pomaly rozvidnieva a ja dostávam kapra do podberáka. Nepripadal mi obrovský až do momentu, keď som ho vyťahoval z vody a položil na podložku. Tep zvýšený na maximum a krásny pohľad na kapra, ktorý zrejme omylom zjedol basketbalovú loptu ma znovu prinútil vysloviť to nádherné slovo Enorme. Ako prichádzam k brehu vidím Maja s Peťom, ktorí v napätí očakávajú, vysvetlenie ich prebudenia. Tak také brucho z nás ešte nikto nevidel. Pár fotiek a táto lopta si pláva naspäť vo svojom kráľovstve. Bola to tretia ryba z toho istého miesta a podotýkam, že sme mali vyvezených 12 kaprových udíc.
Našiel som kuchyňu
Raňajky, káva a krásny deň pred nami. Na obed sa rozhodujem skontrolovať a previezť prúty. Dokrmujem a pripravujem poriadnu omeletu pre chalanov, ktorí sa vracajú z vábenia. Pri upratovaní v bivaku zisťujem, že som mal v noci návštevu, ktorá si veselo šantila pod mojím ležadlom a ohryzávala mi boilies. Keďže na rybách mám panický strach zo všetkých zvierat, musel som zopár guľôčok rozsypať okolo bivaku, aby tá potvora mala čo jesť a nemusela mi robiť spoločnosť. Počas najväčšej páľavy zdolávam na člne silnú rybu. Išlo o dlhého, bezchybného šupináča preplneného na prasknutie ikrami. Tretia veľká ryba z toho istého miesta, tak to vyzerá, že som našiel kuchyňu. Ostatné miesta ostávajú stále hluché, čo nám pomaly, ale isto začína vŕtať hlavou prečo je to tak? Zábery ustali, a tak prekrmujem moju ,,kuchyňu“ a znova si líham do spacieho vaku.
Presnosť je viac ako masívne kŕmenie
V noci dostávam na podložku ďalšie krásne ryby, z ktorých jedna je očividne vytretá, no do podberáka sa jej priveľmi nechcelo. Začínam sa cítiť ako v siedmom nebi a pomaly, ale isto sa to mení na rybačku snov až do chvíle, keď po zábere cítim jemné šklbnutie a vyťahujem udicu bez nadväzca. Po tejto situácii prichádzam na miesto s olovnicou a zisťujem, že lovím na mušľovom poli. Hneď mi je jasné, prečo bola šnúrka po každej rybe mierne rozstrapkaná a ja som ju musel meniť. Nasledujúce dva zábery sekám do prázdna a začínam byť nešťastný. Toto sa mi predsa nesmie stávať. Kompletné, precízne prerobenie montáží a udice späť do vody. Chalani odchádzajú vábiť a ja sadám do člna skúsiť nájsť ďalšie zaujímavé miesto. Ryba tadiaľto prechádza, no ako som sa presvedčil montáž musí byť presne položená v jej chodníku. Nachádzam ďalšie nádejné miesto pár metrov proti prúdu, a tak neváham a premiestňujem tam udicu z mŕtveho miesta. Hneď po zavezení registrujem razantný záber a na breh dostávam nádherného šupináča. Celý naradostený mysliac si, že som našiel ďalšiu kuchyňu ukladám udicu znovu na to isté miesto, no záber už neprišiel. Bol to pre mňa dosť nevysvetliteľný jav, ale tak to asi malo byť. Prichádzam na to, že niekedy je presnosť viac ako masívne kŕmenie či špekulovanie s montážami ako je zvykom v poslednej dobe.
Super zážitok so sumcom
Chalani sa vrátili z vábenia a Majo sa vydáva dole prúdom po vetve presondovať miesta a skúsiť vyvábiť nejakú miestnu obludu. Spolu s Peťom obdivujem vo foťáku sumca, ktorého sa im podarilo vyvábiť, keď tu zrazu počuť rolničku, záber na Majovu sumčiarku! Zatmelo sa nám pred očami a ja som začal kričať po Peťovi nech to poriadne zasekne. V tej rýchlosti strácam kontrolu nad sebou, chytám udicu do rúk spolu s ním, silný zásek a razom sa ocitáme obaja na zemi. Komická situácia ako z filmu, ale ryba je tam. Vytiahol som kameru a začal som natáčať zdolávanie ryby. O chvíľku Peťo vyťahuje z vody 181 cm sumca. Super zážitok, po ktorom som sa nemohol prestať smiať. Krásny západ slnka, výborná klobáska na večeru. Ako tak čupím pri strome, niečo mi na tejto situácii nesedí, už viac ako šesť hodín som nemal záber. Ráno sa preberám a do svojho zápisníčka si značím druhú noc bez záberu.
Tak, a je to tu! Posledných 24 hodín lovu a ja sa rozhodujem skoro ráno masívnejšie navnadiť. Predsa musím niečo skúsiť. Razom prichádza séria záberov v dvojhodinových intervaloch a výsledkom je niekoľko menších rýb a krásny, takmer metrový dlháň, ktorý to pri brehu pekne roztočil a ukázal svoju pádsku plnokrvnosť. Posledný záber tejto výpravy dostávame ráno krátko pred šiestou hodinou. Nasleduje nekonečné balenie a šťastlivý návrat domov.
Čo dodať na záver?
Často počúvam od mnohých rybárov, že na rieke si ryba veľa nepreberá a je jedno akú nástrahu použijú. Aj tu si kapor preberá. Jednoznačne sa mi to potvrdilo opäť na tejto výprave, keď ryba doslova uprednostňovala jednu nástrahu pred druhou. Na moje prekvapenie Prawn and Black Pepper šliapala ako hodinky a na inú príchuť neprichádzal žiadny záber. Na druhú guľôčku sa dostavil záber, až keď bola udica s krevetou vytiahnutá na brehu dlhší čas. Len čo som to vyviezol, odstavil som opäť úplne druhú udicu. Je pravda, že ak ryba žerie, tak žerie v podstate všetko. No povedzme si, koľkokrát sa nám podarí vystihnúť práve to obdobie, keď tá ryba naozaj žerie? Mne sa to na Páde nepodarilo, a preto som šťastný, že som si mohol zakričať to nádherné slovo ENORME.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.