Denné horúčavy človeka odrádzajú od lovu na čoraz dlhší čas. Chládok by ešte pomohol, stromy ponúkajú presne toto riešenie, ale so slnečnými lúčmi vychádzajú na vodu aj lietadlá našich vôd - skútristi a majitelia malých, no rýchlych jácht. Nestačí, že jazdia aj mimo označenej zóny, ale nehľadia na nikoho, okrem seba. Preletia vedľa kúpajúcich sa detí bez najmenšieho stresu a nás rybárov vyženú z vody čo najďalej...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Denné horúčavy človeka odrádzajú od lovu na čoraz dlhší čas. Chládok by ešte pomohol, stromy ponúkajú presne toto riešenie, ale so slnečnými lúčmi vychádzajú na vodu aj lietadlá našich vôd - skútristi a majitelia malých, no rýchlych jácht. Nestačí, že jazdia aj mimo označenej zóny, ale nehľadia na nikoho, okrem seba. Preletia vedľa kúpajúcich sa detí bez najmenšieho stresu a nás rybárov vyženú z vody čo najďalej. V člne sa vydržať nedá, keď preletí 10 metrov vedľa vás rýchlosťou 100 km/h. A rybár na brehu? Strašne rýchlo uteká preč aby aspoň on zostal suchý aj keď jeho veci možno zoberie so sebou vlna.
A aby to nestačilo, tak po ukončení mojich nočných výjazdov sa dosť často stretávam s čiernou morou našich vôd. Kormorán veľký už nie je žiaden ohrozený druh. Veď každé ráno ich vidím na ich hniezdach a to na takom mieste, kde nikdy predtým nehniezdili. Ak niektorý z tmavozelených ochranárov teraz vykríkne, tak sa nečudujem. Hurá, druh prežil a je mu teraz dobre, alebo dokonca viac ako dobre. Hniezdia už aj na Váhu, takže nestačia zimné prílety tisícok, aby zdevastovali zimoviská, robia to už aj cez rok. A riešenie je v tomto momente vyčkanie, kým naše vody vyžerú do takej miery, že budú vhodné už len na kúpanie sa.
Som zhrozený čoraz viac, ale nevzdávam to. Ale kde zmizla voda? Prichádza ďalšia otázka z éteru. Na našich riekach stavajú malé vodné elektrárne, akoby sa nič nedialo. Ale denný pohyb vody a najmä aj 1-1,5 metra za deň spraví svoje. Poter rýb na vyschnutých plážach každodenne zbierajú čajky v tisícových množstvách. Hm. Aký poter, keď sa horko-ťažko nejaká tá ryba pri väčšej vode vytrie, tak na druhý deň spustia vodu dole.
Čudujem sa, ako je to možné, že ešte máme ryby vo vode? Nerozpisujem všetko, ale skoro každý deň čítam alebo počujem, že sa stala nejaká havária. A počas letných mesiacov sú ich dôsledky smrteľné pre obrovské množstvo našich rýb. Kedy už uvidíme vinníkov, ktorí nám nezaplatili škodu? Nepotrebujeme peniaze? Mali by to vrátiť v rybách a to do danej vody, práve to je potrebné!
A na koniec - čerešnička na torte - rybári sami. Ak niečo nie je len moje, ale naše, tak to zoberme, zničme, predajme. Akoby nás táto predchádzajúca veta prenasledovala už od začiatku života. Kapitálne kapry, sumce a zubáče sa berú od vody akoby sa nič nedialo. Každý sa sťažuje, že v našich vodách je čoraz menej rýb. Tak spravme proti tomu niečo, nie?! Aspoň my, tí ktorým by to stálo za to, nedrancujme krásy našej krajiny. V inej krajine, alebo aj na tunajších súkromných rybníkoch sme ochotní zaplatiť za kapitálnu rybu ťažké eurá. A nakoniec ju aj pustiť bez výčitiek svedomia! Ale na zväzovke nestačí fotka, tu treba zo všetkého urobiť polievku. Bohužiaľ, je pravdou, že najväčšou rybou rieky sa stáva práve tá, ktorá nie je nikdy chytená.
Ešte vždy verím, pevne verím, že raz sa zmýšľanie ľudí otočí. Kormorán bude limitovaný, otravy našich riek si nájdu vinníkov, elektrárne budú aspoň počas neresu regulované a my rybári si uvedomíme, že do kuchyne postačia aj tie stredne veľké ryby a aj z toho len toľko, koľko sa spotrebuje počas krátkej doby.
Ale čo tu vypisujem, veď treba ísť na vodu loviť. Niekde na mňa čaká práve tá veľká ryba, ktorá sa môže stať najväčšou aj po stretnutí so mnou.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
