Od začiatku nového roka som každodenne sledoval internetové stránky priehrady Palotas, aby som náhodou neprepásol registráciu na pripravované veľké preteky. Očakával sa veľký záujem zo strany pretekárov, nakoľko išlo o jubilejný 10. ročník týchto prestížnych pretekov, ktoré boli zaradené do kvalifikácie na World carp classic, čo im dodávalo ešte väčší punc. Po vyplnení a úspešnom odoslaní formulára nám zostávalo len čakať niekoľko týždňov, či sa na nás usmeje šťastie a dostaneme od organizátorov pozvánku. Tá nakoniec prišla a boli sme šťastní, nakoľko bolo odoslaných cez 200 prihlášok, z ktorých usporiadatelia vybrali 25 tímov zo šiestich štátov...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V sobotu skoro ráno 19. júna sme vyrazili z domu s naprataným autom a plným prívesným vozíkom. Tentoraz si už Rišo dával pozor a pánom s radarmi na cestách nedal šancu na „ľahký zárobok“. Za Novými Zámkami nás však čakalo prvé prekvapenie v podobe zatopenej cesty. Išlo asi o 100-metrový úsek. Z každej strany stálo zopár aut, ktorých šoféri sa rozhodovali či prejsť, alebo nie. My sme nestíhali a nemali čas špekulovať, ani voliť inú trasu. Po chvíľke váhania sme sa našťastie úspešne prebrodili, aj keď nám v strede tohto cestného „jazera“ nebolo všetko jedno!
Žrebovanie so zmenami
Na miesto stretnutia sme prišli v poriadku, ale klasicky, medzi poslednými. Zabehnutú tradíciu predsa nebudeme porušovať! Hneď z príchodu sme postretali známe tváre z minulých pretekov, medzi inými Franka Warwicka s partiakom Jasonom Cannom. Pripojili sme sa do tlupy Slovákov, medzi ktorými boli aj kamaráti Petr Hošek a Pavel Tulinský, jediní zástupcovia z Českej republiky.
Ešte pred žrebovaním vyšlo najavo, že tento ročník sa nebudú podávať obedy. Mnohí sme s tým nepočítali, ale nedalo sa nič robiť. Menšia diéta nezaškodí... Pred žrebovaním som sa pýtal Ivana, ktoré miesto by si prial vytiahnuť z osudia? Mal informácie, že ryba je momentálne na prítoku, kde aj celkom dobre pred pretekmi brala. Zvyšné Ivanove vysnívané miesta sa zhodovali s tými, ktoré by sme chceli aj my s Rišom.
Žrebovanie bolo tento rok opäť troška zmenené. Myslím však, že spravodlivejšie ako v minulom roku, keď si vyžrebovaný tím sám vyberal miesto, na ktorom chcel loviť. Nevýhodu mali tí, ktorí túto vodu nepoznali a rovnako aj tí, čo si vyberali medzi poslednými. To bol aj náš prípad a rovnakú smolu mal aj Ivan Fabian, ktorý si vyberal miesto najskôr tretí od konca a potom predposledný... V podstate to boli „odpadové“ miesta, ktoré nikto nechcel!
Tentoraz si vylosovaný tím ťahal stanovište, na ktorom zároveň aj lovil a z druhého koša vytiahol ďalšieho žrebujúceho. V takomto prípade malo šancu na dobré miesto aj posledné vylosované družstvo.
Star-baits Slovakia: kettő!
Všetci s napätím sledovali, ako sa postupne magnetkami zapĺňajú loviská na veľkej fotografii priehrady. Miesta, po ktorých sme poškuľovali, boli však rýchlo obsadené medzi prvými. Až na jedno! Hrádza s číslom 1. Začal som byť poriadne nervózny, lebo skoro všetci naši chalani už vedeli kde budú chytať. Asi v polovici žrebovania sme ja a Rišo konečne začuli: Star-baits Slovakia kettő (dva).
Konečne prišiel rad aj na nás. Zodpovednosť za ťah som zobral na seba, načrel do košíka s obálkami a jednu vytiahol. V tej sa ukrývalo č.1! V miestnosti som okamžite začul zopár povzdychnutí a neslušných maďarských slov. Z ešte zostávajúcich miest to bolo zaručene to najlepšie.
Zo siedmich pretekov, ktoré som na tejto vode už absolvoval, mi osudie po tretíkrát nadelilo hrádzu. Boli sme šťastní, že sa na nás aspoň trochu usmialo šťastie. Rišo mi ihneď pripomenul náš rozhovor počas cesty, keď v aute prehlásil, že budeme na hrádzi. Samozrejme, vtedy ma to dobre pobavilo. Skonštatovali sme, že konečne by mohlo platiť staré známe: do tretice všetko dobré.
Čo sa týka stanovíšť, tak celkom dobré si vylosoval aj Ivan Fabian s Mirom Lavrincom. „Českí kluci“ z Mikbaits tímu boli takmer oproti nim na mieste, ktoré zabodovalo vlani. Ibaže, toto „vystrelilo“ úplne náhodne a po prvýkrát počas všetkých pretekov sa družstvo odtiaľ dostalo na stupne víťazov.
Taktika
My sme sa však sústredili v prvom rade hlavne na našu jednotku. Hrala nám do karát aj predpoveď počasia, ktorá sľubovala od utorka ochladenie a silný severný vietor, ktorý mal trvať niekoľko dní. Niečo podobné som tu na pretekoch zažil už s Ivanom a v takomto počasí býva práve hrádza veľmi plodná, čo sa záberov týka.
Už pri druhom chytaní na hrádzi sme sa dostatočne s týmto miestom oboznámili a hlavne som už teraz vedel, akých chýb sme sa v minulosti dopustili. Najmä v prvý deň pretekov, keď sme množstvo rýb stratili na mušliach. Teraz sme boli vo veľkej výhode, nakoľko som vedel, čo tu máme robiť a čoho sa musíme vyvarovať. Dobre som si zapamätal naše staré a úspešné miesta, na ktorých sme s Ivanom slávili úspechy. Veril som, že z nich rovnako spravíme dajaké zábery aj teraz.
Vzhľadom na to, že sme mali suseda len z pravej stany a Ivan ma dostatočne zabezpečil krmivom, vsadil som na masívne zakŕmenie s tým, že si na prvé zábery budeme musieť chvíľu počkať. Nevadilo nám to, lebo preteky boli 8-dňové, čiže času bolo dostatok.
Na prvé zakŕmenie išlo do vody 10 kg boilies Prawn&Pepper, asi 10 kg mix peliet s rôznou dĺžkou rozpadu a zhruba 8 kg tigrieho orecha. Mali sme na otvorenej vode dve bóje. Dve miesta sme nemuseli označovať bójami, nakoľko sa nachádzali kúsok od betónového brehu hrádze a orientovali sa podľa kríkov a šachoriny na nej.
Neskutočný začiatok
Všetky lovné miesta sme navzájom poprepájali krmivom a vytvorili akési písmeno L. Povyvážali sme udice a začali so stavbou nášho tábora. Zhruba po štyroch hodinách nám prišlo prvé pípnutie signalizátora a zároveň náš prvý „otravný“ pleskáč. O 45 minút sme mali ďalšieho, z toho istého miesta. Ihneď sme zvažovali vynechanie peliet z nášho ďalšieho dokrmovania.
Pred pol deviatou zaznelo ďalšie pípnutie a opäť tá istá udica! Pomyslel som si, že sme sa zrejme trafili pleskáčom rovno do hniezda. Ibaže tentoraz mal nesmelý pípanec na svedomí kaprík. Ten nám spravil nesmiernu radosť, nakoľko sa váha rozhodcov zastavila na hodnote 8,4 kg. Po takom zakŕmení sme veru nečakali takú rýchlu reakciu od kapra. Schladila nás však správa od Ivana, ktorý mám vysielačkou oznámil, že na č. 15, teda na prítoku, chytili prvé dve ryby, ktoré mali 20,6 a 20,7 kg! Neskutočný začiatok pretekov!
My sme v sobotu už žiadny ďalší záber nezaznamenali a ryby nás nechali celú noc vyspať pekne do ružova. Vedel som len o nočnom a celkom intenzívnom daždi. Ráno o ôsmej nás zobudil záber, po ktorom sme vybiehali k udiciam po celkom slušnom blate. Išlo asi o 3 kg kapríka, ktorý však nebol bodovaný.
Po dvoch hodinách sme podoberali kapra rovnakých rozmerov. Vyviezol som opätovne udicu a počas šponovania silónu som zacítil záber. Takzvaný záber z ruky, ktoré mám rád. Ihneď som sekal a úspešne sme zdolali kapra, ktorý bol na hranici bodovania a rozhodcovia mu navážili rovných 5 kg.
Posledný záber dňa – 10,5 kg
Vydýchli sme si a každučký bod nás nesmierne tešil. Počas dňa sme mali niekoľko záberov od pleskáčov, a neskôr sme tri za sebou nedokázali premeniť. Ihneď sme menili malé háčiky za väčšie a to za SB 300 veľkosť č. 4. Pred piatou popoludní sa nám konečne prebrala aj udica z voľnej vody. Ryba neodolala nadipovanému japonskému kalmárovi. Do tohto miesta som vkladal veľké nádeje, nakoľko sa mi z neho podarilo v predchádzajúcich pretekoch zdolať samé veľké a hlavne všetko bodované ryby. Dôveroval som Rišovi a posadil ho práve tam. Nesklamal ma a 11,5 kg šupináč nás posunul v priebežnom hodnotení zase o čosi vyššie.
Na brehu som počas dňa objavil niekoľko uhynutých rakov a rozhodcov sme sa pýtali, kde sa tam vzali. Vraveli, že ich priniesla nedávna veľká voda z dajakého potoka. Neskôr sme natrafili aj na jedného živého, ktorému sme pre množstvo sumcov v tejto vode veľké šance na prežitie veru nedávali.
Nedeľu sme ukončili posledným záberom pred ôsmou večer a výsledkom bol 10,5 kg šupináč. Znova nám zabodoval „Japonec“ a Rišo sa tešil, že nespravil chybu, keď ho pribalil na poslednú chvíľu. Záber prišiel ešte pred blížiacou sa búrkou a my sme našťastie nezmokli. Všade na okolí sa blýskalo už dlhšiu dobu a viselo to takpovediac na vlásku. Neskôr sa spustil hustý lejak, ktorý trval pomerne dlho.
Rozbehlo sa to!
Monotónne bubnovanie kvapiek na strop bivaku ma uspalo. Zobudil som sa až ráno a opäť na ten príjemný zvuk môjho príposluchu. Záber prišiel z druhej bóje, ktorá bola na otvorenej vode, kde sme mali nastraženú kombináciu 20 mm krevety a 20 mm PopUp chilli. Ďalšie túžobne očakávané body sa nám pripísali na naše konto. Tentoraz to bolo 8,55 kg a opäť šupináč. Lysce sa nám dajako stále vyhýbali, ale boli sme vďační aj za „šupíkov“. Konečne nám „jazdili“ všetky štyri miesta, čo sme považovali za pozitívne.
Ráno sa nám ohlásili cez vysielačku aj „Fabianovci“ a dozvedeli sme sa nové správy z ich okolia. Samozrejme, pochválili sa nám, že im už ryba začala nabiehať na krmivo a okrem menších bodovaných kapríkov mali aj jedného 14,5 kg lysáka. Táto ryba bola v ich sektore zatiaľ zároveň aj najväčšou rybou.
Dozvedeli sme sa, že aj Ľubo Žabčík s Rišom Ježíkom na čísle 13 majú konečne bodovanú rybu s hmotnosťou 8,5 kg. Chalani z Mikbaits tímu mali kontakt s rybami, ale o všetky prišli a zatiaľ sú stále na nule...
Stúpajúca hladina
Od skorého rána sme si však začali všímať podozrivo rýchlo sa dvíhajúcu hladinu vody. Vody pribudlo už po prvej sobotňajšej búrke, ale nebolo nič, čo by nás znepokojovalo.
V pondelňajšie ráno však voda stúpala veľmi rýchlo a my sme museli presúvať naše vidličky s udicami. Zhruba po dvoch hodinách sa táto situácia zopakovala a opäť sme boli nútení presúvať. Hladina vody sa zvyšovala závratným tempom, tak 15-20 cm za hodinu, a presunúť sme museli aj ostatné veci. Medzitým sme mali zopár záberov od nebodovaných kaprov a mali sme čo robiť s vyvážaním udíc, nakoľko sa začal zdvíhať slušný vietor. O pol dvanástej sa mi cez vysielačku ohlásil Ivan a oznámil nám, že o 12. h sa končia preteky!!!
V prvom momente nás napadlo, že si z nás len uťahuje. Vtom prišiel z druhej strany Petr Hošek a pýtal sa nás, čo sa deje? Vraj za nimi prišiel dajaký Maďar a hovoril im: Vége-vége, ale oni mu nerozumeli ani slovo. Takmer nikto nevedel, čo sa vlastne deje. Bolo to ako zo zlého sna! O pár minút sme už zistili, že je to tak a preteky sú zrušené.
Čo bude ďalej?
Premýšľali sme, čo budeme robiť. Domov sa nám rozhodne nechcelo. Do vody sme nahádzali množstvo krmiva a ryby sa nám práve rozbiehali. Rišo sa pokúšal vybaviť, či by sme mohli zostať a chytať ďalej. Správca Tibor nám to umožnil s tým, že si musíme presunúť všetky veci pomerne ďaleko od brehu.
Všetci okolo nás začali s balením. Naši susedia zostali prekvapení, keď sme im oznámili, že chceme zostať. Vraveli nám o dvoch vytopených dedinách nad priehradou, plávajúcich autách a povodňovej vlne, ktorá sa blížila na Palotas. Prehodnotili sme rýchlo situáciu a rozhodli sa tiež pobaliť. Auto sme museli odtiahnuť asi 40 m ďalej na kopec, inak by sme s ním už cez vodu neprešli.
Počas balenia sme mali ďalšie dva zábery, ktoré sme však nepremenili. Možno vďaka tomu, že sme boli práve pri aute a chvíľu trvalo, kým sme sa dostali k udiciam. Po chvíľke sme mali záber aj na tretiu udicu a Rišo úspešne zdolal 12 kg lysáka. Ten nám však už nebol nič platný, nakoľko bolo asi 1,5 h po ukončení pretekov...
Smutne sme pozerali na vodu a na vlny, ktoré sa rozbíjali o betónovú hrádzu. Vietor prišiel o deň skôr, ako ho predpovedali meteorológovia a my sme sa stále nevedeli zmieriť so vzniknutou situáciou. Ako posledné nám zostali na vode bójky, ktoré sme tam rozhodne nechceli nechať. Počas plavby k nim som videl, ako sa nám práve medzi bójami prevalil veľký kapor. To mi na nálade určite nepridalo. Po tretej popoludní bolo naplánované stretnutie, na ktorom nám mali organizátori oznámiť, čo bude vlastne ďalej.
Pokračovanie nabudúce...
Nikoho táto situácia netešila, každý vyzeral sklesnuto a bez nálady. Dozvedeli sme sa, že preteky budú pokračovať dva týždne po tom, ako sa voda dostane do normálu. To bola ďalšia správa, ktorá nikoho nepotešila. Termín bol v podstate neurčitý a mnohým nemusel z rozličných príčin vyhovovať.
Z nášho predčasného príchodu boli doma všetci prekvapení a najväčšiu radosť mala asi moja dcérka, ktorá sa na mňa tešila. Doma mi celý týždeň vŕtalo hlavou pokračovanie pretekov a začal som premýšľať, čo by bolo dobré ešte vylepšiť, keďže sa malo pokračovať na vyžrebovaných miestach. V piatok však boli pochované všetky naše nádeje! Do Maďarska prišiel majiteľ súťaže World Carp Classic Ross Honey a rozhodol o definitívnom ukončení podujatia! V platnosti zostali výsledky z prerušených pretekov.
Z tohto rozhodnutia môžu mať radosť jedine prvé tri tímy v tabuľke, ktoré sa tým pádom dostali do Francúzska na svetový pohár (WCC). My však rozhodne nie! V týchto pretekoch sme cítili veľkú šancu na umiestnenie minimálne do tretieho miesta. Samozrejme, okrem nás to tak mohlo vidieť aj mnoho iných družstiev...
Celkovo sme teda obsadili 5. miesto a 15,26 kg nás delilo od tretej priečky a účasti na WCC. Veľmi slabou náplasťou je pre nás víťazstvo v našom sektore. Ivan Fabian s Mirom Lavrincom skončili na siedmom mieste a rovnako ako my, s prehľadom vyhrali svoj sektor. Navyše si zapísali bonus v podobe najväčšej ryby v sektore.
Tento jubilejný 10. ročník si určite každý zúčastnený veľmi dobre zapamätá! My môžeme skonštatovať len toľko, že veľký sen o účasti na tohtoročnom svetovom pohári nám pred očami odniesla veľká voda...
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.