Boleň opatrný dravec prúdov

V horúcich slnečných dňoch sa ryby lovia len veľmi ťažko. Ich aktivita je v prehriatej vode minimálna, akurát v silných prúdoch, kde je viac kyslíka je neustály pohyb. Sústreďujú sa tu húfy malých rybičiek. Neposedne plávajú sem a tam, akoby si vychutnávali hrejivé teplo poludňajšieho slnka. Pritom vôbec netušia ako svojimi štíhlymi striebristými telíčkami lákajú dravce, ktoré ani teraz neodpočívajú.

Jaroslav Šubjak 28.06.2016 (7/2016)

info

Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2016.

Vytrvalý prenasledovateľ – boleň – je v plnom nasadení a predvádza svoju šikovnosť. Vynorí sa z hĺbky, nečakane, prudko. Veľkou chvostovou plutvou udrie do húfu drobných rybičiek. Tie sa zmätene rozpŕchnu na všetky strany, lietajú vzduchom, tancujú po hladine, alebo hľadajú záchranu v plytčinách. Pre jednu z nich je už však príliš neskoro… Pred rýchlosťou, silou a vytrvalosťou boleňa, nemá šancu na únik. Boleň, na rozdiel od iných dravcov, veľmi ľahko prezradí svoju prítomnosť. Jeho lov je nápadný, hlučný, doslova provokuje rybárov. Ale uloviť ho je už oveľa ťažšie. Má vynikajúce zmysly a je dokonale prispôsobený na lov svojej koristi. Preto prekabátiť skúseného veľkého boleňa vyžaduje skutočné rybárske umenie, veľkú trpezlivosť a niekedy aj kus šťastia.

Boleň pri love ľahko prezradí svoju prítomnosť.

Muškárkou na boleňa

Jednou z veľmi úspešných, no ešte stále nie príliš rozšírených metód lovu boleňa, je muškárenie. Muškárenie v sebe spája jemnosť, eleganciu a ladnosť pohybu, jednoducho je to azda najkrajší a najšportovejší spôsob lovu. Ba povedal by som, že v mnohom prekonáva aj „muškársku klasiku“ – lov pstruhov či lipňov na podhorských riekach. Veď v porovnaní, napríklad so pstruhmi, sa priemerná veľkosť lovených boleňov bežne pohybuje aj okolo dvoch, troch kilogramov. Pritom pstruh takejto veľkosti patrí už ku kapitálnym úlovkom.

Spoľahlivá výbava – základ úspechu

Najdôležitejšou súčasťou výstroja pri muškárení na boleňov je muškárska udica. Lovíme väčšinou na veľkých riekach, alebo stojatých vodách, kde sú potrebné nahodenia aj okolo 20, 25 metrov. Udica musí byť čo najľahšia, aby sme s ňou dokázali nahadzovať hoci aj celý deň bez toho, aby sme si presilili ruku. Zároveň musí vydržať silné úniky ryby pri zdolávaní. Na boleňa si väčšinou vystačíme s pevnejším pstruhovým prútom v dĺžke aspoň 2,9 m, kategórie AFTMA č. 6 – 7. Muškársku šnúru volíme primeranú k prútu, najlepšie intermediálnu priehľadnú – clear. S ňou najlepšie docielime pohyb nástrahy tesne pod hladinou. Navijak stačí jednoduchý v takej veľkosti, aby sa naň okrem šnúry vošlo ešte aspoň 100 m zásobnej šnúry – backingu. Koncový vlasec volíme v závislosti od konkrétneho miesta lovu, veľkosti nástrahy, očakávanej veľkosti lovených rýb, priehľadnosti vody… Na väčších tokoch v silnom prúde to bude aspoň 0,20 mm hrubý fluorokarbón, naopak, v stojatej priezračnej vode použijeme vlasec len okolo 0,16 mm. Ako nástrahu volíme strímre vo veľkosti lovenej koristi boleňov. Na riekach to môžu byť niekedy strímre až takmer „šťukovej“ veľkosti, cca 8 – 10 cm. Tie napodobujú beličky, ktoré sa sústreďujú v prúdoch a pod splavmi na neres. Naopak, v stojatých vodách na začiatku leta sú to sotva 2 cm veľké strímriky, ktoré napodobňujú vyliahnutý poter rýb. Čo sa týka vlastných strímrov, tak k mojim top favoritom patria tri základné vzory.

Top č. 1 - Red head

Je to strímer, ktorým začínam sezónu lovu boleňov. Jeho výrazné červeno‑biele sfarbenie je viditeľné už z veľkej vzdialenosti a bolene naň útočia nesmierne agresívne. A to dokonca aj na hladine pri „brázdení“! Takéto zábery sú nezabudnuteľným zážitkom, ale vyžadujú pevné nervy rybára, aby boleňa okamžite reflexívne neodtrhol. Je to vzor účinný prakticky na všetky naše dravé ryby. Bežne sa stáva, že pri love boleňov ulovíme aj zubáča a s trochou šťastia nie sú výnimkou ani šťuky. Aj keď tie nám väčšinou tenký nadväzec počas zdolávania bez problémov odhryznú. Samozrejme, že sa k red headu nezabudnem vrátiť ani neskôr v priebehu sezóny. Býva účinný prakticky počas celého roka. Red head viažem prevažne z marabu peria, ktoré dodáva nástrahe pohyb aj v stojatej vode, prípadne pri pomalom vedení. Účinné býva aj jeho pridržiavanie v silnom prúde, v miestach lovu boleňov, a občasné oživenie jemným potrasením špičky prúta. Aj tu je dôležité byť neustále v strehu, pripravený na neočakávaný útok boleňa.

Top č. 2 – Belička

Ide vlastne o niekoľko rôznych vzorov strímrov napodobujúcich prirodzenú potravu rýb – najčastejšie beličky, prípadne iné drobné rybičky. Pokiaľ už ryby prestanú reagovať na red heada, alebo iné fantastické vzory, snažím sa o čo najvernejšie napodobenie práve takých rybičiek, ktoré bolene akurát lovia. Dnes je na trhu množstvo umelých, ale aj prírodných materiálov, ktoré túto úlohu dokonale spĺňajú. SLF vlas, furabou, alebo klasické marabu perie, srsť…, prípadne pridanie umelých očí dokáže v rukách skúseného viazača vytvoriť neodolateľnú napodobeninu rybky. Väčšinou sa snažím takéto prirodzené strímre ešte zatraktívniť použitím rôznych lesklých, najčastejšie strieborných materiálov. Trochu červenej, alebo žltej farby môže účinnosť mušky tiež ešte zvýšiť. Veľkosť strímrov počas sezóny zväčšujem podľa toho, ako rastú rybičky, ktorými sa bolene živia. Prirodzené vzory sú účinné najmä v čistých stojatých vodách, kde má boleň dostatok času na prezretie nástrahy. Pokiaľ boleň nástrahu len prenasleduje a potom sa prudko otočí a zmizne, niekde sa stala chyba. Zbadal rybára, vlasec? Je strímer neprirodzený, jeho veľkosť, farba, alebo vedenie? Musíme hľadať príčinu. Niekedy pomôže len rýchle, alebo skôr postupne sa zrýchľujúce vedenie nástrahy. Aj pokiaľ strímer sťahujeme najrýchlejšie ako dokážeme, netreba mať obavy, boleň ho v čistej stojatej vode bez problémov dostihne. Niekedy boleňa vyplaší dopad muškárskej šnúry na hladinu. Preto sa ho pri love snažíme najskôr dlhšie pozorovať a potom mu nadbehnúť a nahodiť dostatočne ďaleko pred neho. Sťahovať šnúru začíname až v okamžiku, keď sa boleň priblíži k nášmu strímru. Na priehradách, alebo v čistých priesakových kanáloch Gabčíkovského vodného diela, je to jedna z mála taktík ako uloviť aj veľkého boleňa cez 70 cm. Boli by sme prekvapení ako rýchlo sa ryby učia. Podľa správania rýb a početnosti záberov môžeme niekedy dokonca spoznať vodu, kde sa nemuškári a vodu, kde sa pravidelne lovia bolene na strímer. Na silno prechytaných vodách, alebo vtedy, keď ryby nejavia o naše strímre žiadny záujem, mám ešte jedného favorita…

Beličky v prúde lákajú všetky dravce, no najmä bolene.

Top č. 3 – Čierna pijavica

Bolene som začal loviť na čiernu pijavicu až nedávno. A povedal by som, že to bolo skôr náhodou ako zámerne. Viac ako pol dňa som hádzal loviacim boleňom či už strímre napodobujúce prirodzené nástrahy, ale aj iné mušky od „výmyslu sveta“, doslova pestrofarebné kanárikové vzory. Všetko bez akéhokoľvek úspechu. Strímre som viedol hore prúdom, dolu prúdom, pomaly, rýchlo, pri hladine aj v hĺbke, ale stále nič. Občas sa mi boleň za strímrom otočil, chvíľu ho dokonca prenasledoval, ale to bolo všetko. Bol som spečený od slnka, rameno som si od neustáleho hádzania prakticky necítil a moja psychika bola na dne. Tie ryby sa mi doslova vysmievali… Uloviť tak aspoň jedného z týchto mazaných boleňov… Ako som tak beznádejne po x‑tý raz hľadel do zbierky strímrov rozhádzaných v muškárskej škatuľke, zrak mi akoby omylom zablúdil do kúta, kde sa skrývala obľúbená čierna pijavica. Obľúbená, predovšetkým pri love pstruhov niekde na hornom Váhu, alebo Orave. Skúsil som ju teda naviazať aj na boleňa. V silnom prúde dunajskej vody sa ladne vlnila, ale aj tak na mňa spočiatku pôsobila dosť neprirodzene. Rozšvihal som šnúru a odhodil ju čo najďalej od brehu. Nič, žiaden zázrak sa nekonal. Dal som teda na príves druhú pijavicu, aby sa šance na záber ešte zvýšili. A skúšal som ich ďalej hádzať, pridržiavať v prúde až to nakoniec predsa prišlo. Ukážkový úder do prúta a pomalý, vytrvalý ťah proti prúdu. Mrena, sumec? Môže sa pritrafiť všeličo, pomyslel som si a rybu ďalej trpezlivo zdolával. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa na hladine predsa ukázal krásny boleň, cez 80 cm. Konečne poriadna ryba! Prišla práve vo chvíli, keď som už vážne začínal pochybovať o svojich rybárskych, ale hlavne muškárskych schopnostiach. Boleň robil v prúde silné úniky, ale háčik bol pevne zaseknutý v kútiku úst. Pomaly som si začínal hľadať miesto na vylovenie, keď sa nečakane v jeho tesnej blízkosti objavil druhý približne rovnako veľký kus. Stačili dve, tri sekundy na to, aby vzal do svojej širokej tlamy druhú pijavicu, mierne trhol hlavou a… Obidve ryby aj s pijavicami zmizli víťazne v šedej hlbokej vode. Ďalšie pijavice som už nemal. Ale začal som im dôverovať nielen na pstruhových, alebo lipňových vodách, ale aj na „dolniakoch“. A vôbec, niekedy predstavuje možno až polovicu úspechu, dôvera v tú správnu nástrahu. Zaťažená hlavička pijavici umožňuje dráždivý pohyb – postupné klesanie a pri potiahnutí stúpanie ku hladine. Zaujímavé je, že býva často účinná aj v letných horúčavách a bolene ju niekedy berú doslova agresívne aj keď sa vôbec nepodobá na rybku.

Opäť rovnaká chyba

Zanedlho som chalanom na rybárskom krúžku rozprával príhodu s veľkými boleňmi z Dunaja. Ako som v snahe zvýšiť šance na záber, pridaním druhej pijavice, prišiel v okamžiku o obidve krásne ryby. Zdolávaný boleň sa totiž bráni, víri vodu, špliecha. To ostatným boleňom pripomína lovenie koristi, a tak sa k nemu veľmi rýchlo pridajú. Doslova ich k sebe naláka. Zdôrazňujem im, aby nespravili rovnakú chybu. Ďalšiu rybačku začínam na malom nenápadnom zregulovanom kanáli. Ryby zatiaľ vôbec neberú, a tak skúšam svoj posledný tromf – čiernu pijavicu. Počítam s tým, že na takejto malej vode môže byť boleň tak do veľkosti okolo pol metra. A tak opäť naväzujem dve. Po chvíli mám krásny záber práve vo chvíli, keď pijavicu odlepujem odo dna. Malý boleň, nemá ani tých 50 cm, sa statočne bráni a ja ho pomaly priťahujem k podberáku. Náhle, akoby dostal prílev čerstvých síl, vytrháva mi šnúru z ruky a mizne pod hladinou. V prúde má neuveriteľnú silu, vôbec ho nemôžem dostať späť ku hladine. Spočiatku nechápem, čo je to za neskutočného siláka a vytrvalca, ale po chvíli je mi všetko jasné. Opäť rovnaká chyba. Spodnú pijavicu vzal druhý, takmer 70 cm veľký boleň… Okamžite ma napadlo známe ľudové „Komu niet rady…“. Našťastie sa mi ich darí zdolať oboch. Pred chalanmi som však v rozpakoch. Naozaj som im chcel poradiť, alebo ťahať z vody naraz po dve ryby? Lov boleňov muškárením patrí rozhodne k najnáročnejším spôsobom lovu. Vyhľadávanie loviacich rýb, nenápadné priblíženie bez toho, aby zaregistrovali našu prítomnosť, prudký záber, zdolávanie a možnosť úlovkov rýb značných rozmerov stavia boleňa na jednu z najatraktívnejších rýb cielene lovených muškárením. Boleň je mimoriadne opatrný a uloviť ho predstavuje niekedy doslova „vysokú školu muškárenia“. Kto však vytrvá a neodradia ho ani počiatočné neúspechy, tak sa časom určite presvedčí, že je to zároveň aj jeden z najšportovejších a najkrajších spôsobov lovu rýb v našich vodách.

Muškárenie na boleňa.