Minulý rok, v posledný júlový týždeň, som dorazil do prístavu v piatok večer. Už aj prvý pohľad na vodu vo mne prebudil obrovské nádeje týkajúce sa úlovkov nasledujúcich dní. Hladina Tisy čoraz vážnejšie stúpala, jej tok sa zrýchlil a voda sa začala mútiť v obrovských žltých fľakoch. Na lov sumcov prívlačou neexistuje priaznivejší stav. Na dôvažok, je veľmi zriedkavé, že môžem tu byť hneď na začiatku záplavy. Veci v člne horúčkovito dávam do poriadku, kontrolujem stav svietidiel a akumulátora. Háčiky a krúžky mojich najchytľavejších voblerov prezerám obozretnejšie ako obvykle, a ktorý sa mi zdá čo i len trocha chybný, okamžite vymieňam za nový...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 98
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Malá nočná samota
Na dôvažok, je veľmi zriedkavé, že môžem tu byť hneď na začiatku záplavy. Veci v člne horúčkovito dávam do poriadku, kontrolujem stav svietidiel a akumulátora. Háčiky a krúžky mojich najchytľavejších voblerov prezerám obozretnejšie ako obvykle, a ktorý sa mi zdá čo i len trocha chybný, okamžite vymieňam za nový.
Skladám prívlačovku, cez očká prevliekam splietanú šnúru, kontrolujem šitie a v úplnom pokoji očakávam blížiaci sa súmrak. Žeravý oblúk zapadajúceho slnka zafarbuje horizont do pomarančovo-červeného odtieňa. Rieku pretínam zľahka a naberám južný smer. Zanechávam za sebou hemžiaci sa prístav a čln smerujem k príbrežným vŕbam.
Zriedkavý okamih, ale široko-ďaleko nenachádzam ďalší čln. Keby tak ostalo aspoň na dnešnú noc... Žiaľ, to ani ja sám nemyslím vážne, zato chvíľková samota je v každom prípade veľmi príjemná. Na koniec šnúry naväzujem šikovnú dvojdielnu, drevenú rybičku a následne ju jemne spúšťam vedľa lístia divoko rastúceho hrozna, ktoré prevísa na hladinu.
Nástrahu začínam pomaly viesť, voda je ešte zopár centimetrov priehľadná, ale ak tuším správne, rieka bude do rána kávovo-hnedej farby. Tma na krajinu dosadá tajomne, moje oči sa postupne prispôsobujú zmeneným podmienkam. Dúfam, že aj sumce budú aktívnejšie, lebo doteraz ešte nedali o sebe vedieť. Teraz je už naozaj na čase aby sa začali stravovať. Nedá sa nič robiť, vytrvalo pokračujem v plavbe a medzitým sa snažím čo najčastejšie nahodiť umelú nástrahu. Nerád by som minul ani jedného jediného sumca striehnuceho na korisť v mojej blízkosti.
Z diaľky počujem zvuk blížiaceho sa motorového člna. Tak teda toľko o samote. Rýchlo ma dobieha a v tom istom tempe pokračuje ďalej. Tvoria sa za ním poriadne vlny, ktoré, len čo sa dotknú brehu, opäť splynú s hladinou. Trocha ma to štve, ale na čerstvo nahodený vobler nečakane dostávam záber.
Napätie, vzrušenie, inštinkt
Hlasito nasáva nástrahu, ale cítim, že ju ešte neschmatol. Chvíľku vyčkám, ale nereaguje. Rýchle naviniem šnúru a ešte znova skúšam nahodiť na horúce miesto. Prááásk! Pretína ticho opätovný útok, ale teraz už zasekávam. Cítim, že zásek sedí. Okamžite preráža hladinu a nakoľko nie je žiadny matuzalem, dokážem ho tam udržať.
Sumec zúri, špliecha a bičuje vodu. Zapínam čelovú lampu a asi trojkilového sumca priťahujem pred seba s ráznym pohybom. Nástrahu nasal pekne zospodu, do kútika tlamy má zapichnutý zadný háčik. Zľahka ho uvoľním, dostane pusu a môže ísť nazad striehnuť ďalej (ak na to ešte má chuť).
Prvá noc je stále plná napätia, teraz, keď som lapil prvého sumca, som sa trocha upokojil a v chytaní pokračujem v lepšej nálade. Úsek začína oživovať. Z každej strany počuť jednoznačné zvuky loviacich sumcov. Na môj vnútorný pokoj to ale pôsobí zle. Cítim, že som čoraz viac nervóznejší a snažím sa čo najlepšie koncentrovať. Áno, je to duševný stav, kvôli ktorému to všetko robím: to napätie a pradávny inštinkt, ktorý ma ženie dopredu. V každom jednom nahodení je toľko nádejí a vzrušenia, ovzdušie medzi mnou a brehom takmer vibruje.
Už bolo po polnoci, keď padol ďalší sumec, rovnaký ako predošlý. Pomaly svitá, už aj ovzdušie sa ochladilo. Vobler nahadzujem neoblomne ďalej. Akurát dochádzam k zapadnutému stromu. Som veľmi blízko, dokonca aj hlavu musím skloniť, aby som sa dokázal popodeň preplaviť bez toho, aby som sa dotkol jeho konárov.
Moja nástraha čaká na nahodenie vo vzduchu. Vyčkám, aby som ho čo najpresnejšie nechal spadnúť vedľa kmeňa. Drevená rybička dopadá jemne na hladinu a v tom momente už aj je počuť pod ním plesnutie. Cítim, že schmatol nástrahu, tak okamžite zasekávam. Udica sa ohýba pod náporom brániacej sa ryby, ale netrvá dlho a vyše 6-kilového sumca prinútim doplávať pred seba. Stačilo, vzdávam to, v love radšej budem pokračovať večer. Riečne kilometre míňame vo dvojici so sumcom. Kým dôjdem do prístavu, už sa úplne rozvidnieva.
Súboj za svitania
Rybu priväzujem vedľa doku, cez deň s ňou spravím zopár záberov. V tej chvíli od protiľahlého brehu vzduchom zasviští ostrý zvuk zalovenia. No, to teda nie! Už som veľmi unavený, ale to ešte musím preskúmať. Pomaly sa plavím pred trstinové pole, ktoré sa tiahne na protiľahlej strane, preklápam elektromotor a okamžite sa púšťam prečesávať vodu.
Pri treťom nahodení sa pod hladinou otáča obrovská ryba. Srdce razom cítim niekde v hrdle, je to vážne veľká, veľmi veľká ryba! S nástrahou ledva mykám, no sumec neútočí. Ocitol sa zrejme v zlej pozícií a nedokázal sa okamžite vrhnúť na vobler. Žiaľ, nástrahu vyťahujem nedotknutú.
Okamžite ho nahadzujem na predošlé miesto, hoci som sa už trochu aj vzdialil. Nič sa nedeje. Ďalšie nahodenie smeruje trocha nižšie a opakuje sa predošlá situácia. Nemôžem tomu uveriť. Viem, že vobler vediem medzi vyše 20-kilovými sumcami, no nedokážem ich vydráždiť k záberu. S trasúcimi rukami pokračujem v bičovaní vody, ale už je koniec, nič sa nedeje. Nasledujúce nahodenie putuje do zátoky, ktorú obklopuje trstina a medzitým začínam uvažovať, že by som sa potichu mal vrátiť na východiskový bod; možno by som ešte mal nejakú nádej.
Z myšlienok ma preberá ostrý zvuk. Na práve dopadajúcu nástrahu niečo rázne zaútočilo. Zasekávam a s radosťou sledujem špičku prúta, ako mizne pod hladinou. Ryba sa okamžite snaží dostať pod čln. Neusilujem sa ju zastaviť, lebo cítim, že mám dočinenia s väčšou hmotnostnou kategóriou. Nechávam, aby unikala smerom ku korytu, medzitým sa s elektromotorom plavím od blízkosti brehu. Tu bude dobre! Pritvrdzujem v zdolávaní, a sumca, ktorý je v dobrej kondícii, rýchle vyťahujem na hladinu. Hoci myká s hlavou, predsa sa mi ho darí schmatnúť za spodnú čeľusť.
Tak ten je už o niečo väčší. Rýchle ho priväzujem na lano a zisťujem jeho hmotnosť: 13 kíl! Rýchle sa plavím do prístavu, sumca dávam vedľa druhého a okamžite sa vraciam vystopovať tie dve vážnejšie ryby, ktoré som prepásol. Žiaľ, medzitým už slnko vystúpilo dosť vysoko, takže moja nádej na krajší úlovok so rozpŕchla. Nevadí, prídem večer.
Moja predtucha sa naplnila. Voda zhustla, priehľadnosť je nulová a na svojom chrbte vlečie obrovské množstvo splavením. Milujem, keď je taká nezbedná. Aj v túto noc chytám podľa včerajšieho scenára, no, žiaľ, okrem 4-kilového sumčeka sa nemám s čím veľmi pochváliť.
Všetko dobré, keď...
S člnom sa mi darí postaviť tak isto, nádej je obrovská a chytený sumec je na pousmiatie. Skoro zabral na tom istom mieste, ale je len desatina z včerajšieho dravca. Nevzdávam sa, čln smerujem na sever, pokúsim sa nájsť podobný úsek. Kto vie, možno tam budem mať väčšie šťastie.
Začínam vláčiť pred riedkou trstinou. Asi po desiatom nahodení dostávam ťuknutie na vobler. Nemôžem ovládnuť svoje inštinkty a tvrdo zasekávam. Bezúspešne, ale vyprovokovaný a zrejme hladný dravec zanecháva za sebou obrovský vír. Môžem za to ďakovať iba sám sebe, keby som trocha vyčkal a nechal mu tam vobler, už by som určite zdolával.
Splavujem sa trocha nižšie pod miesto činu a potom s veľkou obchádzkou so zapnutým elektromotorom prichádzam až na východiskový bod. Pomaly sa dostávam k miestu predošlého záberu. Nástraha dopadá jemne na hladinu. Priťahujem ju veľmi pomaly, vábivo tancuje, provokuje. Je už celkom blízko k člnu, keď sa tupo oťaží a šnúra smeruje pod čln pod ostrým uhlom. Celé to dianie ma prekvapuje, ale veľmi tvrdo zasekávam. Prívlačovka praská pod veľkou ťarchou a navijak sa rozbzučal. Je tam! Snažím sa upokojovať, no už aj tlačím čln smerom ku korytu. Ryba medzitým vytiahla asi 10 metrov šnúry, no až ku dnu ju nepúšťam. Do ruky dostávam poriadne údery, drží sa pevne.
Trocha povoľujem brzdu, ale pridržiavajúc cievku sa ju snažím postupne dvíhať. Odvetou sú mohutné výpady a cítim, že môj protivník sa snaží predrať prešitý nadväzec. Až teraz sa upokojujem naozaj, veď to znamená, že nástrahu zhltol hlboko, a že by predral spevnený nadväzec, je vylúčené. Nechávam aby sa vyzúril, to ho aj tak rýchlo vyčerpá. Medzitým sa na povrchu blížia obrovské stromy a naplaveniny.
Som nútený čln posunúť trocha ďalej, aby náhodou neznamenali koniec súboja. Cítim, že protivník slabne a tvrdo ho začnem dvíhať. Pekne stráca z hĺbky a na hladine sa razom objavuje jeho široké čelo. Snažím sa ho pritiahnuť, no napol sa do tvaru rožka a bičuje vodu, až sa pení.
Aký si len krásny! Jeho hmotnosť odhadujem na dobrých 20 kilogramov. Ešte podniká dva výpady a prinútim ho priplávať pred seba. Už bez problémov znáša môj dotyk! Schmatnem ho za spodnú čeľusť a vyťahujem ho na dosky plavidla. Majestátne sa ukladá na podlahu. Je to prekrásny, bezchybný dravec. Moja radosť je neopísateľná. Po uši vysmiaty naberám smer prístav. Sumcovu hmotnosť som odhadol správne, váži presne 24 kíl.
Neovládam sa, ešte raz sa vydávam na úspešné miesto, a už pri prvom splave zdolávam 5-kilového sumca. Moja družka je veľmi šťastná z úlovkov. Poobedie trávime fotením a púšťaním sumcov. Blížiacu sa noc odteraz očakávame spolu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
