Po dlhej zime sa príroda každoročne prebúdza zo spánku a s ňou zákonite ožíva aj život pod vodnou hladinou. S pribúdajúcou teplotou vody začínam byť nedočkavý, kedy sa trošku prehreje a budem môcť nazrieť pod vodnú hladinu. Okrem rybárčenia som totiž prednedávnom prepadol ďalšej vášni – fotografovaniu pod vodu, a preto sa určitá dávka nedočkavosti vo mne prejavila o niečo viac, ako po iné roky. Moja ostatná návšteva pod vodnou hladinou bola minulý rok koncom októbra. Voda po letnej sezóne bola krištáľovo čistá a mne sa z nej vôbec nechcelo vyliezť. V „šnorchlovacej“ výbave mám len tenký neoprénový oblek, preto som vopred vedel, že to bude v tom roku moja posledná návšteva vodného sveta. Škoda, povedal som si, na tú ďalšiu si budem musieť počkať ďalšieho pol roka...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Moja ostatná návšteva pod vodnou hladinou bola minulý rok koncom októbra. Voda po letnej sezóne bola krištáľovo čistá a mne sa z nej vôbec nechcelo vyliezť. V „šnorchlovacej“ výbave mám len tenký neoprénový oblek, preto som vopred vedel, že to bude v tom roku moja posledná návšteva vodného sveta. Škoda, povedal som si, na tú ďalšiu si budem musieť počkať ďalšieho pol roka...
Fotografovať, či filmovať?
Už ako malý chlapec som sníval o tom, aké by bolo fantastické mať v potápačských okuliaroch dajakú kameru, alebo fotoaparát. Nahrať si to, čo som pod vodou videl. Čo by som dal vtedy za to, podeliť sa s niekým o zážitky, ktoré som prežíval s hlavou strčenou pod vodou. Bol to úžasný pocit sledovať ryby v ich prirodzenom prostredí.
V tom čase bolo v našich vodách veľa krásnych a hlavne kapitálnych rýb. Predstaviť si, že by sme vtedy vlastnili dajakú podvodnú kameru, bolo ako z verneovky. Našťastie ide vývoj vo všetkých oblastiach nezadržateľne vpred a už nie je problém zaobstarať si fotoaparát, či kameru, s ktorými sa dá pracovať vo vode. Dnes už nie je ani potrebné kupovať žiadne špeciálne ochranné puzdro. Na internete som dokonca objavil potápačské okuliare, v ktorých je priamo zabudovaný fotoaparát. Asi som o takých veciach ako malý chlapec nesníval iba ja sám.
Okrem pekných fotografií vďaka dokonalej technike máme možnosť s fotoaparátom nahrávať aj video, a to vo veľmi slušnej kvalite. Stačí si na fotoaparáte prepnúť na správnu funkciu a môžeme nahrávať niekoľkominútové klipy. Má to aj svoje „príjemné“ nevýhody. Vďaka týmto vymoženostiam sa človek nevie rozhodnúť, čomu sa má skôr venovať. Nastáva rozhodovanie: fotografovať alebo filmovať?
A už som v neopréne
Túto polemiku som zažil hneď pri prvom tohtoročnom šnorchlovaní. Vybral som sa na jedno jazero, ktoré dobre poznám. Ostávali asi štyri dni do začiatku rybárskej sezóny, okolie vody zívalo prázdnotou. Termín som zvolil zámerne, aby som zbytočne ,,nedráždil“ rybárov, pretože mnohí majú na potápačov doslova alergiu. Časté dažde a hlavne záplavy, ktoré neboli ďaleko od nás, spôsobili stúpanie spodnej vody, čo bolo príčinou zvýšenia hladiny v jazerách približne o pol metra. Zaplavené tŕstie, ktoré sa nachádza len v jednom kúte jazera, je pri normálnom stave hladiny na suchu.
Spomenul som si na podobný scenár, ktorý sa udial v roku 1997. Veľké povodne sužovali ľudí, zdvihli sa spodné vody a rovnako sa na našich jazerách zaplavila šachorina. Bola pod vodou len pár desiatok centimetrov, ale aj to stačilo rybám na to, aby sa do nich v hojnom počte okamžite nasťahovali.
Keďže teraz bola situácia takmer identická, dúfal som, že tam objavím dajaké ryby aj teraz. Navliekol som sa do neoprénového obleku, nakoľko teplota vody nebola ešte na ,,kúpanie“ práve optimálna. V ňom sa dá vo vode vydržať omnoho dlhšie a človek necíti chlad. Voda, ktorá pod oblek natečie, sa rýchlo zahreje na teplotu tela. V neposlednom rade ma mal oblek ochrániť aj pred ostrým tŕstím, cez ktoré som sa mal v úmysle predierať.
Prvý „úlovok“ šťuky
Pripravil som si fotoaparát, vyčistil okuliare, nasadil plutvy, dýchaciu trubicu a vkĺzol do vody. Už pár metrov od brehu som videl, že voda nie je až taká čistá, ako sa mi zdala z brehu. Viditeľnosť bola do 3 metrov, čo je asi 50 % z toho, aká bola voda priezračná v októbri. Mal som so sebou aj teplomer, keďže ma zaujímala aj teplota vody. Asi 5 metrov od brehu sa ortuť vyšplhala niečo málo cez 19 °C.
Zapol som fotoaparát, odfotil si teplomer a vyrazil popri brehu na prieskum. Pod prvými konármi, ktoré prevísali až tesne nad vodu, som zbadal menšiu šťuku. Tá mi ochotne zapózovala a na svete bola moja prvá tohtoročná fotografia ryby pod vodou. Šťúk, zubáčov a ostriežov mám už nafotených veľa. Mojim tajným snom však bolo natrafiť na kapry. Na tie som márne ,,poľoval“ počas predošlého leta. Aj keď som na ne natrafil, buď sa rýchlo vyplašili, alebo som sa k nim nevedel dostať na takú vzdialenosť, aby som mohol spraviť aspoň priemernú fotografiu. Teraz som pevne veril, že sa mi podarí aspoň zazrieť dajakého kapríka.
Presúval som sa popri trstine s jasným úmyslom: navštíviť staré miesta , kde som sa už s kaprami v roku 1997 stretol. Z ničoho nič som spozoroval oblak, do ktorého som vplával. Voda tam bola o poznanie kalnejšia. Vtom sa okolo mňa prehnala skupinka kaprov a mne bolo hneď jasné, čo je príčinou tohto stavu. Zostal som nehybne ležať na hladine a kapry začali okolo mňa plávať. Bol som nadšený.
Úžasné predstavenie
Ryby síce plávali popri mne dostatočne blízko, ale zároveň aj pomerne rýchlo a fotoaparát mi ich nestíhal zaostrovať. Prepol som teda do funkcie video a začal nahrávať. Úžasné predstavenie! Ryby, ku ktorým som sa doteraz nevedel dostať, sa zrazu pohybujú v mojej tesnej blízkosti. Prevažnú časť tvorili kapríky do 3 kg, s ktorými plával jeden nádherný, asi 5 kg lysec. Po chvíľke si to zamierili do šachoriny a v spleti zatopených stoniek zmizli z dohľadu.
Pustil som sa ich prenasledovať a predierať sa tŕstím. Zreteľne som počul lomoz, ktorý som robil. Čakal som, že všetky ryby okamžite vyplaším. Opak bol pravda, práve tento praskajúci zvuk a čľapot ich zaujal. Kapry a karasy, ktoré som videl viac ako dva metre pred sebou v hustom poraste, priplávali zrazu samé ku mne. Nechápal som. Zostal som ako obarený, srdce mi búšilo.
Kapry sa začali o mňa obtierať a niektorých som sa dokonca dotýkal fotoaparátom. Takto blízko som sa k nim ešte nikdy nedostal! Pobláznené hlavy z trenia boli určite tomu príčinou. Absolútne stratili prirodzenú plachosť. Neváhal som a ihneď ich začal fotografovať, nahrávať a opäť fotografovať. Nevedel som sa rozhodnúť, čo mám skôr robiť.
Ako v najhoršom sne
Keď už boli ryby úplne blízko, minimalizoval som svoj pohyb. Nechcel som si pokaziť toto divadlo. Z tŕstia postupne vyplávali ryby rôznych veľkostí; najväčšie, ktoré som zazrel, mali odhadom do 8 kg. Väčšie kapry boli aj napriek ,,poblázneným hlavám“ natoľko obozretné, že len máloktorý priplával do mojej tesnej blízkosti. Mnohé z nich boli lysce a medzi nimi aj nádherné riadkáče.
Zazrel som aj jedného výnimočného. Bol to takzvaný ,,celošupinatý lysec“! Síce nie veľká, ale nádherná ryba s obrovskými šupinami po celom tele. Takýto úlovok je snom mnohých lovcov kaprov. Opäť som sa nevedel rozhodnúť. Filmovať? Fotiť ? Prepínal som funkcie a modlil sa, aby mi vydržala batéria.
Stalo sa však to, čo som nečakal ani v najhoršom sne. Na displeji sa objavil nápis: Plná pamäťová karta! Práve v tom najlepšom! Okamžite som pod vodou začal zmazávať staré fotky a videá. V duchu som sám sebe nadával, že som si pamäťovú kartu už dávno neprečistil. Kto mohol čakať, že budem potrebovať takúto kapacitu?!
Sekundy počas vymazávania idú neskutočne pomaly. Kapry po čase zistili, že nemám záujem sa s nimi ,,vytierať“ a odplávali pomaly preč. Presunul som sa o kúsok ďalej, do inej časti šachoriny. Opäť som videl množstvo rýb úplne v plytkej vode, v tom najhustejšom trstí. Stačilo mi trošku zdvihnúť jednu nohu a zašpliechať plutvou. Tento zvuk okamžite vyháňa ryby. Ibaže nie ako inokedy smerom odo mňa, ale rovno ku mne.
O dva dni znovu
Dve hodiny ubehli od môjho vstupu do vody veľmi rýchlo. Začalo ma už riadne triasť od zimy. Aj keď nedobrovoľne, ale musel som ísť na breh. Nafotil a natočil som množstvo materiálu. Splnil sa mi malý fotografický sen a už som sa tešil, ako si všetko doma v teple pozriem v počítači. Nadšený z kaprieho divadla som opäť rozhodnutý vrátiť sa k brehom jazera čo najskôr.
Ubehli dva dni a ja som už opäť zapínal neoprén a sledoval, čo sa deje pod vodou. Voda bola síce ešte mierne zakalená, ale po kaproch nebolo už ani stopy! Predieral som sa šachorom, čľapotal plutvami, ale ryby nikde. Po pár fotografiách menšej šťuky a slnečníc som napokon vyliezol z vody. Troška sklamaný, ale s dobrým pocitom, že som to vystihol pred dvoma dňami. Tento ,,úlovok“ stál určite za to.
Doma si ho opakovane prehrávam a pripomínam si pocity, ktoré som zažíval pri tomto ,,love“, tentoraz bez udíc. Zároveň sa aj s vami, čitateľmi , chcem podeliť o fotografie, ktoré sa mi podarilo zhotoviť. Dúfam, že zástupy ,,podvodných fotografov“ sa budú rozrastať a pekných záberov z vodnej ríše sa bude v tomto časopise objavovať čoraz viac.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
