Rybári z východného Slovenska požadujú zrušenie režimu „chyť a pusť“, ktorý už niekoľko rokov platí na Zemplínskej šírave. Kvôli tomuto režimu je Šírava oproti ostaným vodným nádržiam na Slovensku nedostatočne zarybňovaná a diskriminovaná. Súčasným nelichotivým stavom trpí nielen približne 5-tisíc rybárov v regióne, ale aj turizmus a cestovných ruch na Šírave, ktorý úzko súvisí so športovým rybárstvom...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Podnetné stretnutie
Začiatkom februára tohto roka preto rybári absolvovali v Michalovciach pracovné stretnutie s funkcionármi z Rady Žilina Ing. Balážom, Ing. Baranom, hlavným ichtyológom za Košický kraj Ing. Gécim, Ing. Dobiášom z Ministerstva životného prostredia SR, s viceprezidentom za košický kraj p. Bodzášom a zástupcami rybárskych organizácií MsO Humenné, MO Snina, Trebišov, Veľké Kapušany a Čierna nad Tisou. Cieľom stretnutia bolo riešenie zarybnenia Zemplínskej šíravy v nasledujúcich rokoch a vydanie súhlasu na zmenu revíru z „Chyť a pusť“ na revír s možnosťou privlastnenia si úlovkov. Miestni rybári zároveň požadujú, aby Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo a predložilo plán na odstránenie PCB látok z regiónu. Rybári v tejto súvislosti odovzdali petíciu aj na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Michalovciach. Touto petíciou chceli naši rybári poukázať na zákerný dvojitý meter, ktorým sa meria. Oni len chcú JEDEN METER PRE KAŽDÉHO ČLENA RYBÁRSKEHO ZVÄZU NA CELOM SLOVENSKU! Pod petíciu sa podpísali rybári z okresov Michalovce, Humenné, Snina, Vranov nad Topľou, Veľké Kapušany a Sečovce.
Šíravu treba viac zarybniť
Od roku 2002 sa pre PCB látky zastavilo zarybnenie Šíravy. Naši rybári sú už 10 rokov diskriminovaní a so zármutkom sledujú, ako táto vodná nádrž pomaly, ale isto stráca svoj lesk a prestíž. Dlhé 10-ročné obdobie bez zarybnenia prináša len úpadok a skazu. Ryby, ktoré predtým nasádzali do Šíravy, boli neskôr pravidelne nasádzané do vodných nádrží Domaša, Ružín, Liptovská Mara atď. Niekoľkoročné nezarybňovanie Šíravy tak zabrzdilo obnovu rybieho genofondu. Nedostatočné zarybňovanie na Šírave oproti iným nádržiam na Slovensku potvrdzuje aj zarybňovací plán na rok 2011: Kráľová: 1 082 ha – 45 000 € na zarybnenie, Zemplínska šírava: 3 600 ha –
17 000 €, Orava: 3 400 ha – 97 000 €, Liptovská Mara: 2 160 ha – 96 000 €, Ružín: 390 ha – 51 000 €, Teplý Vrch: 100 ha – 21 000 €, Domaša: 1 422 ha – 76 000 €. Nešťastné je aj riešenie výpustného kanála, kde tony rýb v jarnom vypúšťaní vôd zo Šíravy idú do rieky Laborec, Bodrog a Latorica. Preto sme aj s radosťou privítali, že Srz Rada Žilina sa k tejto dlhoročnej problematike k nám neobrátila chrbtom a dala nám za pravdu. V mesiaci apríl zaslala na MŽP SR list. Rada Žilina konštatuje, že po niekoľkoročnej prestávke vysadili na Šírave kapra rybničného v roku 2008. V roku 2011 začali s pravidelným vysadzovaním niekoľkých druhov rýb v cene 17 000 €.
Oprávnené požiadavky rybárov
„Za účelom udržania genetickej stability populácie rýb, čo pri tomto ťažko udržateľnom systéme, kedy členovia SRZ si nemôžu prisvojiť ulovenú rybu, pritom si platia povolenia na lov rýb, predstavuje za 3-ročné plánovacie hospodárske obdobie v SRZ sumu 45 000 € vydanú na zarybnenie bez spätnej návratnosti. Vzhľadom na túto nepriaznivú situáciu žiadame ministerstvo o vstúpenie do jednania s Ministerstvom pôdohospodárstva SR a ŠVS, ktorá blokuje štandardný spôsob lovu rýb, teda i prisvojovanie si ulovených rýb a aby členovia SRZ si mohli za určitých navrhnutých opatrení ŠVS, akými sú napr. konzumovanie rýb po stiahnutí kože zo svaloviny, ryby aj kuchynsky spracovať. Vo svalovine rýb je totiž výskyt PCB v rybách na Zemplínskej šírave minimálny! Riešením situácie vzhľadom na veľký tlak členskej základne a na niekoľko petícií, ktoré prebehli a aj v súčasnosti jednej prebiehajúcej petície by mal byť vypracovaný komplexný projekt na riešenie problematiky PCB v tomto regióne. Nie každý športový rybár konzumuje ryby a pokiaľ by ich aj skonzumoval, nejde o také množstvá, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva. Pokiaľ nie je zakázaný v okolí Zemplínskej šíravy lov vodného vtáctva a zveri, ktoré viac-menej odtiaľ migruje do iných lokalít, domnievame sa, že v rámci uspokojenia návštevníkov nádrže, ktorí by si chceli ulovenú rybu pri vode ihneď upraviť, by sa im mal umožniť nielen lov rýb, ale ich privlastňovanie za dodržiavania stanovených hygienických požiadaviek presne definovaných štátom, prípadne zavedením K 60.“ – uvádza sa v liste.
Rybári: Režim „Chyť a pusť“ je potrebné zrušiť
Podľa nás rybárov treba na Šírave prioritne zmeniť režim z „Chyť a pusť“ na revír s možnosťou privlastnenia si úlovkov, aby sa konečne začalo adekvátne a každoročné zarybňovanie. Tento stav ovplyvňuje plán zarybnenia aj legislatíva SR. Podľa vyhlášky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, sa v zmysle § 5 minimálne zarybnenie nevykonáva v každom roku pre rybárske revíry bez privlastnenia si úlovku a pre chovné rybárske revíry. Ak užívateľ minimálne zarybnenie nevykoná, uvedie to v zarybňovacom pláne rybárskeho revíru.
Poukazujeme aj na to, že hoci viaceré vodné toky a nádrže sú kontaminované ťažkými kovmi a PCB látkami, privlastňovanie si úlovkov je na nich povolené. Veď všetci dobre vieme, že v dnešnej dobe sa nachádzajú PCB látky už aj kravskom mlieku, vajciach, mäse, zverine, zemiakoch atď., teda v základných potravinách. Taktiež vo vodných tokoch ako Ondava, Latorica, Bodrog, Uh, Hornád, Váh, Topľa. Nehovoriac o ťažkých kovoch, ktoré sú pri určitých koncentráciách v organizme toxické, karcinogénne, až smrteľné. Na Slovensku je znečistenie ťažkými kovmi vyššie ako priemerne vo svete, napr. rieka Hornád, VN Ružín, rieka Slanec, rieka Hnilec, rieka Hron, rieka Nitra – najznečistenejšia rieka v SR.
Navyše, nie každý rybár konzumuje ryby a pokiaľ by ich aj skonzumoval, nejde o také množstvá, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jeho zdravie. Približne 40 % rybárov loví ryby iba pre potešenie a kvôli kapitálnym úlovkom.
Nepriaznivé dôsledky na turizmus
Na Šírave je pre obmedzenia aj úbytok loviacich rekreantov s rodinami a zahraničných rybárov, ktorí by inak využívali ubytovacie a stravovacie zariadenia pri nádrži, resp. v blízkom okolí. Rekreácia a rybárstvo patria vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu k dôležitým faktorom, ktoré aspoň sezónne umožňujú udržiavať ekonomickú stabilitu daného regiónu. Rybárske organizácie majú záujem o pritiahnutie ľudí cestou otvorenia revíra a pravidelným zarybnením a usporiadaním cien povoleniek pre cudzincov. Ide tu o obnovu rybieho genofondu, tiež o turizmus a zviditeľnenie regiónu Zemplína. Nie je to vždy len o mäse.
Zemplínska Šírava potrebuje novú krv, nezabudnite na ňu, prosím.
Petrov zdar.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
