Veľakrát sa mi pred samotným lovom stáva, že špekulujem, čo dať na háčik. Samozrejme, prispieva k tomu aj fakt, že si na ryby zoberiem viacej druhov nástrah, ako je možno potrebné. Sami to určite poznáte, keď vám pri balení vecí čo len na krátku vychádzku vŕta v hlave myšlienka, čo keď na toto nebudú brať a tamto bude lepšie, ale pre istotu si zoberiem aj tieto dve nástrahy...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Je to o hlave a dôvere v nástrahu
Rozhodnúť sa v poslednej chvíli, že sa ide na ryby, býva vždy hektické. Zvlášť, keď to oznámite niekomu druhému pár hodín pred odchodom a viac-menej mu nedáte čas na rozmyslenie. Krátky rozhovor s mojím bratom Stanom, v ktorom mu nedávam šancu povedať nie, a víkendový lov kaprov je dohodnutý. Vyhadzujem z auta prebytočné sedadlá a rýchlo nakladám. Chcem, aby sme boli na vode ešte za svetla, ideme iba na pár hodín, takže „makám“. Čo sa týka náradia, je to rutina, zaváhanie prichádza vo chvíli, keď sa zahľadím na nástrahy. V duchu hreším sám na seba, prečo staršie veci jednoducho nenahádžem do vody, ale skladujem doslova každú omrvinku. S veľkým sebazaprením sa mojej obľúbenej debničke s nástrahami otáčam chrbtom a beriem do rúk pár vreciek „strieborného“ banánu. Ešte aj na ceste ma hryzie svedomie, že som nechal čarovnú debnu doma. Ale je to o hlave a dôvere v nástrahu a tá prevládla nad zaužívaným zvykom!
Nešpekulujem, čo na háčik
K vode sa aj napriek úsiliu dostávame až večer, nedá sa nič robiť, od narodenia mám pokazené GPS, takže to trochu trvalo. Rýchlo vybaľujeme a pripravujeme sa na lov. Brácho na mňa neveriacky pozerá a márne hľadá viac nástrah než pár vreciek boilies Silver rady s príchuťou banán, ktoré som hodil na zem. Aby som bol úplne presný, z tašky ešte vyťahujem asi pol kilogramu zabudnutej tiež silverky s príchuťou jahoda. Túto však použijem len ako doplnok do PVA pančuchy, poprípade na háčik, lovné miesto bude tvoriť podklad iba zo „strieborného“ banánu. Som spokojný, lebo mám o jednu veľkú starosť menej, nešpekulujem, čo na háčik, mám banán a trošku jahody, to musí stačiť. Sústredím sa hlavne na presné kŕmenie, prakom nastreľujem polovicu vrecka banánových guľôčok na jedno miesto asi dvadsať metrov od brehu, nejde o veľkú vodu, takže to stačí. Montáže nahadzujem do blízkosti kŕmneho miesta, takto aspoň zistím, čo sa tam zbehlo ako prvé.
Nelámeme rekordy vo veľkosti, ale sme v pohode
Posledná udica je nahodená niečo po polnoci, začína sa lov. Nebudem hovoriť o žiadnej romantike a napätí z čakania na záber, balím sa do spacáku unavený ako pes a kaprí šplechot na hladine vnímam ozaj len okrajovo – sú tam. Šupináči boli ohľaduplní a nechali nás pár hodín na pokoji. Zvuk signalizátora na Stanovej udici nás na svitaní dvíha z lôžok a na brehu je prvý dorastenec. Naozaj malý kaprík, ktorý však odštartoval sériu mnohých pekných záberov. Na kŕmne miesto dostreľujem asi dvadsať guľatých banánov. Je to nutné, ak sa na miesto dostanú hladoši, ako bol ten prvý, miesto bude za okamih prázdne a namiesto pravidelných záberov, ktoré ma majú potešiť, tam budem sedieť ako mrzút bez záberu. Z prípravy ďalších PVA pančúch, ktoré plním rozdrveným banánom a sčasti jahodou, ma vyrušuje pípanec a ja zdolávam znovu menšieho kapra. Nestíham ho pustiť do vody, keď brácho dvíha svoju udicu a spolu pozeráme do očí ďalšieho malého hladoša. Nečakám a znovu dostreľujem prakom dvadsať guľôčok banánu. Táto zábava trvá celé doobedie. Je nám fajn, nelámeme rekordy vo veľkosti, ale sme v pohode, preč od starostí bežného života a to je podľa mňa hlavný dôvod, prečo chodíme loviť ryby.
Čerešnička na torte
Kolotoč záberov neprestáva, a tak je čas na zmenu. Nie, nemením nástrahu, len montáže nahadzujem ďalej od kŕmneho miesta. Stále v pravidelných intervaloch dostreľujem banánové boilies na to isté miesto, pri tom množstve záberov je to nutné. Dno je od kaprov tak rozryté, že ak som na začiatku lovu musel po nahodení trochu podvihnúť montáž z bahna, tak teraz mi olovko cinká po tvrdom dne. Prvý boduje bracháč. Hodinku po nahodení montáže „ďalej od kŕmneho miesta“, ktorá pozostávala z balíčka nadrveného boilies v PVA pančuche a jedného banánu pod háčikom, zdoláva pekného šupináča, tentoraz však o niečo väčšieho ako tie doteraz, paráda! Zábery priamo od kŕmneho miesta ma uisťujú, že drobce sú stále tam, tak im stále dostreľujem po pár guľôčkach banánov. Teraz ich už potrebujem držať na tom jednom mieste. Nesmelé píp, mierny padáčik a brácho zdoláva ďalšieho kapra, tentoraz však atakuje desaťkilogramovú hranicu. Na očiach mu vidím, ako sa teší, som rád, že je so mnou, potreboval vypnúť. Moja bokovka zatiaľ mlčí, nevadí, lebo o zábavu mám stále postarané. Prichádza ku nám kamarát Peťo. Rozhodol sa, že ide chytať na jemnú plavákovú udicu, a tak s ním chvíľu debatujem a spoločne vyberáme „ten správny“ plavák. V tom okamihu sa rozbehne cievka na mojej bokovke, bežím k udici a spoločne s bratom zdolávame nádherného šupinatého kapra, ktorého hmotnosť sa blíži k pätnástim kilogramom. Tak toto je čerešnička na torte! K vode sa zbieha čoraz viac rybárov a ich montáže dopadajú v blízkom okolí nášho kŕmneho miesta. Nevadí, tentoraz mi to fakt nevadí.
Dvadsaťštyri hodín lovu mi dalo zabrať
Deň ubehol ako voda. Väčšina rybárov už odišla a počet záberov sa večer začal znovu zväčšovať. Vyťahujem udice z vody a brácho takisto. Nechce sa mi cestovať v noci, a tak ostávame, aby sme sa vyspali, ale tentoraz bez záberov. Dvadsaťštyri hodín naozaj aktívneho lovu kaprov mi dalo zabrať. Ešte aj na ceste domov rozoberáme, aké to bolo jednoduché. Žiadne špekulovanie, jedna nástraha, presné kŕmenie, vhodná taktika a, samozrejme, šťastie nám prinieslo veľa úlovkov, medzi ktorými boli aj tie TOP!
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.