Môj manžel začínal ako malý chalan ešte dakde v potoku s vŕbovým prútom, cvernou a zohnutým špendlíkom. Keď sme na rybách a večer hľadíme na hviezdy, často na tie časy z detstva spomína. Prvá rybka a zrodil sa rybár. Prepadol navždy vášni a jej kúzlu...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 98
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dlho som ho nechápala, ako toľko času dokáže stráviť pri vode. Patrila som medzi tie ženy, ktoré na ryby žiarlia, rybačku som brala ako konkurenciu. Namiesto udice by som radšej videla nové topánky, alebo kabelku. Veru, väčšina žien je taká. Aj ja som dávno patrila k nim.
Lenže rok za rokom plynul a ja som čoraz častejšie chodila za mužom na ryby. Najprv som mu nosila iba jedlo, alebo som mu tam niečo pod zub navarila. Postupom času ma začal učiť chytať ryby a neskôr som tam u neho na rybačke pobudla už aj pár dní.
Život s rybárom nie je ľahký, ale veľa sa od neho naučíte. Odkedy je rybárom, už vyše 15 rokov, poznám všetky značky prútov, navijakov, hlavne tie, ktorých ceny hlboko siahajú do peňaženky, lebo vraj náradie sa nekupuje iba na jednu sezónu. Viem, ako sa robia domáce boilies a ako od malinovej arómy vonia týždeň celý byt. Viem, že veľké kapry sú mastné a púšťame ich späť do vody. Naučil ma, že na vodu sa nesvieti, keď chceme chytiť sumca a keď večer vyjde mesiac, nemáme viac šancu sumca uloviť.
Manžel začínal kaprárením, lebo výskyt sumcov v našom revíri ešte nebol rozšírený. Posledné roky však ich výskyt vzrástol a odvtedy kaprové prúty oddychujú. Teraz nie som proti kaprárom, viem, že každý rybolov má svoje čaro. Kapor je pekný svojim tvarom a papuľkou keď otvára a pýta sa späť do vody. Lov sumca má v sebe adrenalín, ktorý až prúdi žilami. To sa proste opísať nedá. To musíte prežiť a k tomu treba, aby ste boli ženou rybára. A keď ešte sumca ulovíte na vlastne vyrobenú vábničku, to je úspech na celý život.
Vedľa rybára prežije človek toľko zážitkov, ktoré ho donútia písať aj články ako je tento. Naučíte sa mená redaktorov, grafikov, s ktorými prichádzam do kontaktu prostredníctvom počítača; mimochodom, ani ten doteraz nebol mojou záľubou, ale aj to som sa vďaka rybárovi naučila, keď posielam svoje články a fotografie o úspešných rybačkách.
Keď máte doma rybára, nemáte dilemu, akými fotkami ozdobiť steny bytu. Keď žijete s rybárom, nemáte problém čo kúpiť pod vianočný stromček. Nebol rok, aby niečo nepotreboval. A nemyslíte si, že aj ja tie svoje vysnívané topánky, alebo kabelku nedostanem. Nie je nič krajšie, ako keď urobíme svojmu blízkemu radosť. Pri rybárovi som spoznala krásy prírody, ktoré mi zadymené veľkomesto, kde som vyrastala, nikdy neponúklo.
Získala som veľa nových kamarátov rybárov, veľa poučných skúseností do života. Napríklad, že keď zdolávate rybu v člne, tak je nebezpečné sa postaviť, pretože taký 30-kilový sumec vás ľahko z člna dostane von. To všetko s manželom rybárom prežívam.
Niekedy idem domov z rybačky nevyspatá, spálená od slnka, lebo ani ten NAJ dáždnik moju bielu kožu neuchránil. Lenže odchádzam domov s úsmevom a šťastná a so spomienkami, na ktoré sa nezabúda. Pocit šťastia v srdci, ktoré prežívam pri rybárovi, prajem každej žene čo má doma rybára.
A mužom odkazujem: berte ženy na ryby! Rybárska vášeň sa dedí a možno aj v tej vašej žene sa ukrýva budúca rybárka. Stačí vziať do rúk udicu a pocítiť čaro prvého záberu a už nás od vody nedostanete. Robme si navzájom radosť. Život je predsa taký krátky, treba sa z neho a darov čo nám ponúka tešiť. Aj ja mu prostredníctvom tohto článku ďakujem za dar, čo mám doma: muža rybára!
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.